Výživné ak dcéra neskončila školu


Online právna poradňa
Oblasť práva: Rodinné právo, Košický
Odpovedá: Advokát
Odpovedané dňa: 10. 10. 2017

Otázka: Výživné ak dcéra neskončila školu

Dcéra nezmaturovala zo SJ mám ešte platiť výživné. Že vraj ma opravné maturity vo februári.

Odpoveď: Výživné ak dcéra neskončila školu

Dobrý deň, ďakujeme za Vašu otázku, ku ktorej si dovoľujem zaujať nasledovný právny názor. 

Vyživovacia povinnosť rodičov je jednou zo základných rodičovských povinností vyplývajúcich zo zákona o rodine.  Základ vyživovacej povinnosti je upravený v § 62 Zákona o rodine:

§ 62

(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podstatnou informáciou a zároveň odpoveďou na Vaši otázku je, že túto povinnosť, teda vyživovať dieťa, máte do času kým dcéra nenadobudne schopnosť sama sa živiť. Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť, nie je v zákone vymedzená, avšak súdna prax ju definuje nasledovne: "Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú samé schopné sa živiť (zarábať si). Veková hranica 18 rokov má význam len z procesného hľadiska v tom zmysle, že do dosiahnutia plnoletosti možno začať konanie vo veciach výživného aj bez návrhu, po dovŕšení plnoletosti iba na návrh. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené potreby a záujmy, majetkové pomery a podobne. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov, uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti jednoznačnejšia je situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a pod. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením štúdia toho istého stupňa a z toho hľadiska nepovažovala za relevantné ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania." (Okresný súd Topoľčany)

K tomu si dovolím uviesť aj názor Ústavného súdu ČR: "Teleológia § 85 ods. 1 Zákona o rodine (na Slovensku § 62 ods. 1 ZR) je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho event. pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť."

Ak teda dcéra ešte nie je schopná sama sa živiť, čo podľa môjho právneho názoru nie je, musíte aj naďalej plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Dcéra sa možno rozhodne pokračovať v štúdiu na vysokej škole, čo podľa judikatúry je potrebné považovať za sústavnú prípravu na jej budúce povolanie. Bude sa tak považovať ešte stále za nezaopatrené dieťa, a preto objektívne nebude schopná starať sa o seba sama. V takom prípade budete stále povinný plniť vyživovaciu povinnosť voči nej.

Akonáhle už túto schopnosť nadobudne, potom môžete výživné prestať plniť. Záleží však, či ste ho mali určené súdom, alebo nie. Ak bolo výživné určené súdom, nestačí ho jednoducho prestať platiť, ale je potrebné podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, podľa § 154 Civilného mimosporového poriadku:

§ 154 Miestna príslušnosť súdu

Na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

§ 155 Konanie sa začína len na návrh.

§ 156 Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

§ 157 Rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

 

Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Vyhľadajte ju tu:





Príbuzné otázky v PRÁVNEJ PORADNI:

Zoznam otázok a odpovedí