Aký trest hrozí za trestný čin obmedzovania osobnej slobody a nebezpečného vyhrážania?

Dobrý deň,

vo Vašom prípade ide o zásah do súkromia, ktorý môže byť z pohľadu občianskeho práva posudzovaný ako neoprávnený zásah do osobnostných práv podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Každý má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života, zdravia, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, súkromia, mena a prejavov osobnej povahy.

Ak Vaša matka opakovane zasahuje do Vášho súkromia, kontroluje Vaše kontakty a kontaktuje Vaše kamarátky bez Vášho súhlasu, odporúčam jej najskôr jasne a zreteľne oznámiť, že si takýto zásah do svojho súkromia neželáte. Ak by v takomto konaní pokračovala, môžete sa domáhať ochrany svojich práv aj súdnou cestou, a to najmä žiadať, aby sa zdržala takéhoto konania a prípadne požadovať aj primerané zadosťučinenie (napr. ospravedlnenie).

V prípade, že by zásahy boli intenzívne a spôsobovali by Vám vážnu ujmu, môžete sa obrátiť aj na príslušné orgány (napr. políciu), ak by išlo o obťažovanie alebo iné protiprávne konanie. 
Z pohľadu občianskeho práva je dôležité, že aj v rodinných vzťahoch má každý právo na ochranu svojho súkromia a osobnosti, a tieto práva sú chránené zákonom .

Odporúčam preto najskôr pokúsiť sa situáciu riešiť rozhovorom a jasným vymedzením hraníc. Ak by to nepomohlo, môžete využiť právne prostriedky ochrany podľa Občianskeho zákonníka. 

Otázkou vo vašom prípade je to, či bývate spoločne s matkou v jednej domácnosti, lebo uvádzate, že ste vydaná. Takže odporúčame riešiť aj túto otázku bývania a možnosti zistenia vašich kontaktov zo strany vašej matky /zablokovanie hovorov a informovanie vašich známych o uvedenej situácii = neinformovať vašu matku/.

Dobrý deň,

Ak sú Vaši synovia obvinení podľa § 183 písm. b) Trestného zákona (obmedzovanie osobnej slobody spáchané najmenej dvoma osobami), hrozí im trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky. Pretože neboli doposiaľ trestaní, nemajú priestupky, a ak išlo o menej závažné konanie bez následkov (napr. krátkodobé zadržiavanie bez násilia), súd môže zvážiť podmienečný trest alebo iný miernejší trest (napr. probačný dohľad, peňažný trest, prípadne aj upustenie od potrestania). Záleží na konkrétnych okolnostiach skutku – ako dlho a akým spôsobom bola osoba obmedzená, či bola použitá hrozba, fyzické násilie, či išlo o úmyselné konanie atď.

Dobrý deň,

V zmysle § 183 Trestného zákona sa obmedzovanie osobnej slobody považuje za trestný čin, pri ktorom môže súd uložiť rozlične prísny trest podľa závažnosti skutku a okolností prípadu. V základnej sadzbe (ods. 1) hrozí páchateľovi trest odňatia slobody od šiestich mesiacov do troch rokov. Ak však k obmedzeniu slobody dôjde závažnejším spôsobom – napríklad zo špeciálneho motívu, voči chránenej osobe, verejnému činiteľovi, prípadne so značnejšou škodou – trestná sadzba stúpa na tri až osem rokov (ods. 2). V situácii, keď konanie páchateľa spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, prípadne spôsobí značnú škodu, hrozí sedem až dvanásť rokov väzenia (ods. 3). Pri mimoriadne závažných prípadoch – ak činom zapríčiní smrť viacerých osôb, škodu veľkého rozsahu alebo koná ako člen nebezpečného zoskupenia – môže byť uložený trest od dvanástich do dvadsiatich piatich rokov alebo až doživotie (ods. 4).

Ak ste doteraz neboli trestaný a skutok je zaradený len do základnej sadzby, súd často zvažuje miernejší postup: môže uložiť podmienečný odklad výkonu trestu, teda „podmienku“ so skúšobnou dobou jeden až päť rokov, prípadne alternatívny trest. Vždy však záleží na konkrétnych okolnostiach – dĺžke zbavenia slobody, osobe poškodeného, pohnútkach aj na tom, ako incident posúdil vyšetrovateľ a prokurátor. Ak vám hrozí trestné stíhanie, je nevyhnutné obrátiť sa na advokáta.