V tomto článku sa budeme zaoberať vysporiadaním majetku v cudzine po rozvode.
Zánikom manželstva dochádza aj k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako BSM). Inak tomu nie je ani pri rozvode manželstva. Bývalí manželia si vo väčšine prípadov chcú svoj majetok rozdeliť čím skôr, pričom vyporiadať ho je možné tromi spôsobmi. Prvým a najrýchlejším spôsobom je vzájomná dohoda o vyporiadaní BSM medzi bývalými manželmi. Ak sa manželia nedohodnú, podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyporiada ich spoločný majetok súd na návrh niektorého z nich. Tretím spôsobom je vyporiadanie zákonnou domnienkou podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Na konanie o vyporiadanie BSM je v zmysle Civilného sporového poriadku vecne a miestne príslušným súdom okresný súd, v ktorého obvode má žalovaný trvalý pobyt. Tak je tomu v prípade, ak má slovenský súd právomoc. Právomocou sa rozumie oprávnenie a zároveň povinnosť orgánu vo veci konať a rozhodnúť. V prípade, ak súd nedisponuje právomocou, podľa § 9 Civilného sporového poriadku konanie bezodkladne zastaví. Svoju právomoc skúma súd aj v prípadoch, v ktorých sa vyskytne tzv. cudzí prvok, alebo inak nazývaný „cezhraničný prvok“ Cudzím prvkom môže byť napríklad to, že strana sporu je občanom iného štátu, má bydlisko v inom štáte, alebo sa spor týka veci, ktorá s nachádza mimo územia SR.
Na konania s cudzím prvkom sa uplatňuje zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Vstupom do Európskej únie sme sa však ako štát zaviazali dodržiavať právne predpisy EÚ, teda nariadenia, smernice, opatrenia a pod. Legislatívne orgány Európskej únie sa snažia postupne harmonizovať a zjednocovať právnu úpravu v rôznych právnych oblastiach a prijímajú rôzne legislatívne akty EÚ. Ako príklad možno uviesť nariadenie o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, nariadenie o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), nariadenie o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky a mnohé ďalšie. Tieto akty majú prednosť aj pred zákonom, a teda ak sú splnené podmienky v nich ustanovené, môžu ich príslušné orgány uplatniť na konkrétny prípad. V opačnom prípade postupujú podľa príslušnej vnútroštátnej právnej úpravy, na Slovensku podľa zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa bezpochyby týka majetku. Ak sa však k nemu pridá aj cudzí prvok, je potrebné skúmať, či súd disponuje oprávnením vo veci konať a rozhodnúť. V tomto článku si rozoberieme situáciu keď sa pri vyporiadaní BSM nachádza majetok v inom štáte, než v tom, v ktorom sa podala žaloba.
Ak sa cudzí prvok týka krajiny patriacej do Európskej únie, je v prvom rade potrebné skúmať, či existuje platné a účinné nariadenie, ktoré sa na daný právny vzťah uplatní. Ak áno, postupuje sa podľa konkrétneho nariadenia. V prípade, ak takéto nariadenie neexistuje, prípadne existuje, no explicitne vylučuje použitie svojich ustanovení na daný prípad, bude potrebné postupovať podľa zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Ešte pred jeho samotným použitím však treba zistiť, či medzi štátmi nie je uzavretá medzinárodná zmluva, ktorá by takýto právny vzťah upravovala.
Vyporiadanie BSM je občianskoprávnym sporom. Na občianskoprávne spory s cudzím prvkom týkajúcim sa Európskej únie sa uplatní Nariadenie č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Podľa čl. 1 ods.2 písm. a) tohto nariadenia sa toto nariadenie neuplatňuje na osobný stav a právnu spôsobilosť fyzických osôb, majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku alebo zo vzťahu, ktorý má podľa rozhodného práva porovnateľné účinky ako manželský zväzok. Tým, že nariadenie explicitne vylučuje použitie jeho právnej úpravy na majetkové práva vyplývajúce z manželského záväzku, teda aj BSM, bude potrebné použiť zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Podľa § 37 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
Ako sme spomínali vyššie, konanie o vyporiadanie BSM je majetkový spor, a na posúdenie právomoci je preto nevyhnutné skúmať, v ktorom štáte sa daný majetok nachádza. Ak sa majetok nachádza na území Slovenskej republiky potom má slovenský súd právo v tejto veci konať a rozhodnúť. Ak by sa však majetok patriaci do BSM nachádzal v inom štáte, musel by náš súd postupovať podľa § 9 Civilného sporového poriadku a konanie zastaviť pre nedostatok svojej právomoci.
K tejto veci uvádzame aj právny názor Okresného súdu Bratislava II, ktorý potvrdzuje vyššie uvedené:
„Z uvedeného je zrejmé, že právomoc slovenského súdu v konaní o majetkových právach, ktorým konaním je nepochybne aj konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je daná len v prípade, že odporca má na území Slovenskej republiky tento majetok, bez ohľadu na jeho bydlisko.“
Číslo konania 18C/254/2012
„Z gramatického aj logického výkladu tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že právomoc slovenského súdu v konaní o majetkových právach, ktorým konaním je nepochybne aj konanie o vyporiadanie BSM, je daná len v prípade, že odporca má na území Slovenskej republiky tento majetok, bez ohľadu na jeho bydlisko (podmieňovacia spojka ... a ak ... a nie alebo ak ...).“
Číslo konania 15/103/2011
Záverom je možné konštatovať, že ak chcú bývalí manželia vyporiadať svoje bezpodielové spoluvlastníctvo súdnou cestou, musia brať do úvahy to, v ktorom štáte sa nachádza majetok a podľa toho podať žalobu na súd. V opačnom prípade bude nasledovať zbytočné predlžovanie celého vyporiadania.
Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát
