Vyporiadanie BSM v dedičskom konaní

Odpoveď advokáta

Dobrý deň. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako „BSM“) v rámci dedičského konania je bežnou praxou, ktorá má svoj zákonný rámec upravený predovšetkým v ustanovení § 195 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“).

Rozhodujúca právna úprava

Podľa ustanovenia § 195 ods. CMP platí, že:

„(1) Ak zaniklo manželstvo poručiteľa jeho smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, vyporiada sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v konaní o dedičstve po poručiteľovi.

(2) Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa môže vyporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi, uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice, ktorá podlieha schváleniu súdom. Ak nedôjde k dohode, rozhodne o vyporiadaní súd.

(3) Ak sú medzi účastníkmi sporné skutočnosti o rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na sporný majetok sa neprihliada. Ustanovenie § 198 ods. 2 sa použije primerane.

(4) Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo rozhodnutie súdu o vyporiadaní obsahuje vymedzenie rozsahu majetku poručiteľa a jeho dlhov s údajom o hodnote majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi.

(5) Ak sa pred skončením konania zistí ďalší majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pri jeho vyporiadaní sa postupuje podľa odseku 2.“

Podľa ustanovenia § 196 ods. CMP platí, že:

„Ak zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za života poručiteľa, vyporiada sa podľa § 195, ak toto spoluvlastníctvo nebolo ku dňu smrti poručiteľa vyporiadané a ak sa o jeho vyporiadaní nezačalo za života poručiteľa konanie na súde na základe žaloby.“

Bez ohľadu na to, či sa BSM vyporiadava v súlade s citovanými ustanoveniami v rámci dedičského konania alebo vyporaidanie BSM prebieha mimo neho, vždy sú rozhodujúce zákonné zásady vyporiadania upravené v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ).

Podľa spomenutého ustanovenia platí, že: „Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.“

Rozhodovacia prax súdov

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení ustálila rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít právne názory, z ktorých pri vyporiadaní BSM v dedičskom konaní vo všeobecnosti vychádza.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil vo svojom uznesení vydanom dňa 22. novembra 2012 pod sp.zn. 4 M CDO 19/2012 nasledujúcu právny názor:

„Predpokladom vyporiadania v dedičskom konaní je jednak existencia majetku, ktorý tvoril bezpodielové spoluvlastníctvo poručiteľa a pozostalého manžela, a jednak skutočnosť, že počas života poručiteľa sa nezačalo konanie na súde o vyporiadanie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak sa takéto konanie začalo, súdny komisár počká na záverečné rozhodnutie v danom konaní a do dedičstva zahrnie majetok, príp. dlhy v súlade s daným rozhodnutím, ktorým je viazaný.

Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a pozostalého manžela v dedičskom konaní je pozostalý manžel účastníkom konania, aj keď nie je dedičom, a to v časti konania, v ktorej sa vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo jeho a poručiteľa. Obdobne je to i v situácii, ak zanikne manželstvo rozvodom počas života poručiteľa, avšak medzi poručiteľom a bývalým manželom nedošlo počas života poručiteľa k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva a ku dňu smrti poručiteľa neprešli tri roky od zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva rozvodom. Aj v takom prípade, ak nebola medzi nimi za života poručiteľa uzavretá dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a ani sa nezačalo o jeho vyporiadaní konanie na súde, vyporiada sa bezpodielové spoluvlastníctvo v konaní o dedičstve. Účastníkom dedičského konania je takto aj bývalý manžel poručiteľa v časti konania, v ktorej dôjde k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva.“

V danej súvislosti možno poukázať aj na ďalší právny názor, ktorý Najvyšší súd Slovenskej republiky prezentoval v rozsudku vydanom dňa 30. novembra 2009 pod sp.zn. 4 M Cdo 12/2009:

„V konaní o dedičstve pri ustálení masy BSM treba rozhodnúť, čo patrí do dedičstva a čo pozostalému manželovi. Majetok v BSM sa môže vyporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice (§ 175l ods. 2 veta prvá OSP; teraz § 195 ods. 2 veta prvá CMP – pozn. autora).

Dedička a pozostalý manžel (alebo jeho právni nástupcovia) sa môžu dohodnúť aj tak, že celá masa BSM patrí do dedičstva a že pozostalému manželovi (resp. do dedičstva po ňom) patrí tzv. náhradová pohľadávka.

Náhradová pohľadávka je jeho pohľadávka voči dedičstvu (dlh poručiteľa) a teda v prípade, že si ju uplatní, radí sa do pasív dedičstva poručiteľa, čo umožňuje dedičom a pozostalému manželovi sa dohodnúť o jej úhrade (o spôsobe a lehote). V prípadoch, keď k dohode nedôjde, zodpovedajú dedičia za pohľadávku manžela v rámci zodpovednosti za dlhy poručiteľa (§ 470 OZ).

Pri náhradovej pohľadávke sa neurčuje povinnosť na plnenie, dedičský súd sa obmedzí len na jej konštituovanie.“

Vyporiadanie vo vzťahu k predmetnému automobilu

Zo zadanej otázky vyplýva, že automobil bol nadobudnutý počas trvania manželstva, z čoho možno usudzovať, že patril do BSM poručiteľa a jeho manželky. Pri vyporiadaní tohto automobilu pritom môžu nastať rôzne situácie:

1/ po ustálení masy BSM sa vo vzťahu k automobilu vysloví, že tento patrí do BSM a že predmetom dedenia bude iba spoluvlastnícky podiel o veľkosti ½ (druhý podiel o veľkosti ½ bude patriť pozostalej manželke). Následne sa môže pozostalá manželka so synom dohodnúť, že mu bude patriť takpovediac „celý“ podiel o veľkosti ½ alebo len podiel, ktorý by mu patril podľa veľkosti dedičských podielov, a to ¼ (t.j. ½ z ½ automobilu).

2/ dedičia sa však môžu dohodnúť, že predmetom dedičstva bude celá masa BSM, a teda aj celý automobil (v podiele 1/1), pričom tento nadobudne syn poručiteľa a vo vzťahu k pozostalej manželke sa bude konštituovať tzv. náhradová pohľadávka.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, alternatív vyporiadania je niekoľko. Pokiaľ sa však dedičia vedia dohodnúť, v súčinnosti s notárom ako súdnym komisárom určite dospejú k optimálnemu riešeniu.

Odpoveď advokáta

Dobrý deň, v súvislosti s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) počas dedičského konania je možné vyplatiť dedičom ich podiely z bankových produktov, ktoré boli súčasťou majetku zosnulého. Vyporiadanie BSM môže zahŕňať aj finančné prostriedky, pričom k určeniu prerozdelenia týchto aktív môže dôjsť už v rámci dedičského konania. Ustanovenia týkajúce sa BSM upravuje Občiansky zákonník v § 150, ktorý stanovuje rovnaké podiely oboch manželov a možnosť nároku na uhradenie vynaložených prostriedkov do spoločného majetku. Avšak, v prípade nesúhlasu určitých dedičov s určenou cenou nehnuteľností a potenciálnym odvolaním, je potrebné zvážiť, že aj výsledok tohto odvolania môže vplývať na celkové vyporiadanie majetku zosnulého. Ak by sa odvolanie týkalo konkrétnych častí BSM a jeho vyporiadanie by bolo predmetom sporu, mohlo by to potenciálne zdržať vyplatenie dedičských podielov z bankových produktov.

Úplné vyporiadanie BSM a vyplatenie podielov z finančných aktív sa môže uskutočniť, ale pri odvolaniach alebo sporoch v súvislosti s určením hodnoty majetku môže byť potrebné počkať na rozhodnutie príslušného súdu.

Odpoveď advokáta

Dobrý deň, vo veci vašej otázky uvádzame, že ak nehnuteľnosti boli zakúpené manželom zo spoločných prostriedkov počas trvania manželstva, tieto nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V dedičskom konaní sa najprv vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, pričom vám ako pozostalej manželke patrí titulom vyporiadania jedna polovica a druhá polovica bude predmetom dedenia medzi vás a vašich dvoch synov /usudzujeme, že sú dvaja, keďže v otázke užívate množné číslo/ a to v rovnakom pomere k 1/2 podielu manžela.

Ak manžel záhradu kúpil od svojich odičov počas tvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, táto rovanko patrí do BSM.

Zákonný nárok zákonných dedičov /Vy a synovia/ je podiel na dedičstve v zmysle ust.  Občianskeho zákonníka a to v rovankom pomere k predmetu dedičstva. V dedičskom konaní sa môžete dohnodnúť aj na inom vyporiadaní, je však potrebná dohoda všetkých dedičov.

Možná je teda aj dohoda tá, že budete jediným dedičom bez povinnosti výplaty ustupujúcim dedičom. Uvádzame, že ak by došlo k vášmu úmrtiu, zákonnými dedičmi budú vaši synovia v rovnakom pomere k celku. Ak by ste sa v dedičskom konaní dohodli, že výlučnými dedičmi po manželovi budú len vaši synovia a dohodnete sa súčasne na zriadení vecného bremena vo váš prospech, môžu, ale nemusia vzniknúť problémy s užívaním majetku, nákladmi na jeho rekonštrukciu a podobne.

Všetko závisí od dohody s vašimi synmi a konkrétnymi vzťahmi v rodine, lebo dedičstvo môže dedičov ako spojiť, tak aj rozdeliť.

Odporúčam napriek uvedenému, aby ste dedičstvo po manželovi vyporiadali podľa zákonných podielov na dedičstve.

Vo veci prípadne môžete kontaktovať advokáta, aby vám poradil  resp. našiel najlepšie riešenie podľa konkrétnych okolností.

Odpoveď advokáta

Dobrý deň, ak vaša manželka zomrela, potom sa vyporiadanie BSM vykoná v rámci dedičského konania. Na tom, že jej podiel z BSM (napr. na nehnuteľnosti alebo celkovo na všetkom) prechádza dedením na vás ako jej manžela, sa môžete s ostatnými dedičmi dohodnúť na dedičskom konaní. Dedičské konanie totiž môže skončiť aj uznesením, ktorým notár potvrdí dohodu dedičov o majetku po poručiteľovi.

Čiže vzhľadom na uvedené, po smrti jedného z manželov sa osobitné konanie o vyporiadaní BSM nekoná. 

Pokiaľ ide o poplatok za dedičské konania, platí sa náhrada trov notárovi, ktorá sa vypočíta ako isté percento z čistej hodnoty dedičstva. 

Odpoveď advokáta

Dobrý deň, vzhľadom na to, že strýko je už pred dôchodkom nie je možné očakávať, že by mu akákoľvek banka dala úver na vyplatenie ostatných spoluvlastníkov. Preto po smrti babky, resp. už v súčasnosti by bolo možné začať súdne konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde by sa navrhol spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva predaj nehnuteľnosti. Hoci je súd podľa ustanovenia § 142 OZ viazaný postupom pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, nepredpokladáme, že nehnuteľnosť deliteľná na tri časti a rovnako nepredpokladáme, že by niektorý z bratov chcel, resp. bol schopný vyplatiť ostatných spoluvlastníkov. Preto by v súdnom konaní súd musel rozhodnúť o predaji nehnuteľnosti. Tento predaj by sa však realizoval prostredníctvom dražby, a teda je nutné očakávať, že nehnuteľnosť nemusí byť predaná za trhovú hodnotu. Inak ako v súdnom konaní ho totiž nemôžete donútiť, aby predal svoj spoluvlastnícky podiel, resp. aby sa podieľal na predaji celej nehnuteľnosti.

Odpoveď advokáta

Dobrý deň 

spoluvlastníci sa môžu dohodnúť, že spoluvlastníctvo zrušia a to dohodou, následne načo sa dohodnú aj na vzájomnom vyporiadaní. Pokiaľ spoluvlastníci nie sú schopní sa dohodnúť podľa § 142 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník: “1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.

Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.”

Teda pokiaľ sa spoluvlastníci nedohodnú, je potrebné podať návrh (žalobu) na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na príslušný súd. 

Nemusia čakať na to, kým sa umúdri a dohôdne sa s nimi.