Vyporiadanie BSM v dedičskom konaní


Online právna poradňa
Oblasť práva: Dedičské právo, Trenčiansky
Odpovedá: Advokát Trnava
Odpovedané dňa: 21. 8. 2017

Otázka: Vyporiadanie BSM v dedičskom konaní

Dobrý deň, chcela by som sa informovať, či v dedičom konaní môže podľa zákona notár vysporiadať BSM? Predmetom dedičstva je automobil, ktorý bol nadobudnutý počas maneželstva. Dedia manželka a syn, pričom pozostalá manželka sa vzdáva dedičského podielu v prospech syna. Je teda syn dedičom celého automobilu alebo 1/2? Ďakujem.

Odpoveď: Vyporiadanie BSM v dedičskom konaní

Dobrý deň. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako „BSM“) v rámci dedičského konania je bežnou praxou, ktorá má svoj zákonný rámec upravený predovšetkým v ustanovení § 195 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“).

 

Rozhodujúca právna úprava

 

Podľa ustanovenia § 195 ods. CMP platí, že:

„(1) Ak zaniklo manželstvo poručiteľa jeho smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, vyporiada sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v konaní o dedičstve po poručiteľovi.

(2) Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa môže vyporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi, uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice, ktorá podlieha schváleniu súdom. Ak nedôjde k dohode, rozhodne o vyporiadaní súd.

(3) Ak sú medzi účastníkmi sporné skutočnosti o rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na sporný majetok sa neprihliada. Ustanovenie § 198 ods. 2 sa použije primerane.

(4) Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo rozhodnutie súdu o vyporiadaní obsahuje vymedzenie rozsahu majetku poručiteľa a jeho dlhov s údajom o hodnote majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi.

(5) Ak sa pred skončením konania zistí ďalší majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pri jeho vyporiadaní sa postupuje podľa odseku 2.“

 

Podľa ustanovenia § 196 ods. CMP platí, že:

„Ak zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za života poručiteľa, vyporiada sa podľa § 195, ak toto spoluvlastníctvo nebolo ku dňu smrti poručiteľa vyporiadané a ak sa o jeho vyporiadaní nezačalo za života poručiteľa konanie na súde na základe žaloby.“

 

Bez ohľadu na to, či sa BSM vyporiadava v súlade s citovanými ustanoveniami v rámci dedičského konania alebo vyporaidanie BSM prebieha mimo neho, vždy sú rozhodujúce zákonné zásady vyporiadania upravené v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ).

 

Podľa spomenutého ustanovenia platí, že: „Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.“

 

Rozhodovacia prax súdov

 

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení ustálila rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít právne názory, z ktorých pri vyporiadaní BSM v dedičskom konaní vo všeobecnosti vychádza.

 

Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil vo svojom uznesení vydanom dňa 22. novembra 2012 pod sp.zn. 4 M CDO 19/2012 nasledujúcu právny názor:

 

„Predpokladom vyporiadania v dedičskom konaní je jednak existencia majetku, ktorý tvoril bezpodielové spoluvlastníctvo poručiteľa a pozostalého manžela, a jednak skutočnosť, že počas života poručiteľa sa nezačalo konanie na súde o vyporiadanie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak sa takéto konanie začalo, súdny komisár počká na záverečné rozhodnutie v danom konaní a do dedičstva zahrnie majetok, príp. dlhy v súlade s daným rozhodnutím, ktorým je viazaný.

 

Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a pozostalého manžela v dedičskom konaní je pozostalý manžel účastníkom konania, aj keď nie je dedičom, a to v časti konania, v ktorej sa vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo jeho a poručiteľa. Obdobne je to i v situácii, ak zanikne manželstvo rozvodom počas života poručiteľa, avšak medzi poručiteľom a bývalým manželom nedošlo počas života poručiteľa k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva a ku dňu smrti poručiteľa neprešli tri roky od zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva rozvodom. Aj v takom prípade, ak nebola medzi nimi za života poručiteľa uzavretá dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a ani sa nezačalo o jeho vyporiadaní konanie na súde, vyporiada sa bezpodielové spoluvlastníctvo v konaní o dedičstve. Účastníkom dedičského konania je takto aj bývalý manžel poručiteľa v časti konania, v ktorej dôjde k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva.“

 

V danej súvislosti možno poukázať aj na ďalší právny názor, ktorý Najvyšší súd Slovenskej republiky prezentoval v rozsudku vydanom dňa 30. novembra 2009 pod sp.zn. 4 M Cdo 12/2009:

 

„V konaní o dedičstve pri ustálení masy BSM treba rozhodnúť, čo patrí do dedičstva a čo pozostalému manželovi. Majetok v BSM sa môže vyporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice (§ 175l ods. 2 veta prvá OSP; teraz § 195 ods. 2 veta prvá CMP – pozn. autora).

 

Dedička a pozostalý manžel (alebo jeho právni nástupcovia) sa môžu dohodnúť aj tak, že celá masa BSM patrí do dedičstva a že pozostalému manželovi (resp. do dedičstva po ňom) patrí tzv. náhradová pohľadávka.

 

Náhradová pohľadávka je jeho pohľadávka voči dedičstvu (dlh poručiteľa) a teda v prípade, že si ju uplatní, radí sa do pasív dedičstva poručiteľa, čo umožňuje dedičom a pozostalému manželovi sa dohodnúť o jej úhrade (o spôsobe a lehote). V prípadoch, keď k dohode nedôjde, zodpovedajú dedičia za pohľadávku manžela v rámci zodpovednosti za dlhy poručiteľa (§ 470 OZ).

 

Pri náhradovej pohľadávke sa neurčuje povinnosť na plnenie, dedičský súd sa obmedzí len na jej konštituovanie.“

 

Vyporiadanie vo vzťahu k predmetnému automobilu

 

Zo zadanej otázky vyplýva, že automobil bol nadobudnutý počas trvania manželstva, z čoho možno usudzovať, že patril do BSM poručiteľa a jeho manželky. Pri vyporiadaní tohto automobilu pritom môžu nastať rôzne situácie:

 

1/ po ustálení masy BSM sa vo vzťahu k automobilu vysloví, že tento patrí do BSM a že predmetom dedenia bude iba spoluvlastnícky podiel o veľkosti ½ (druhý podiel o veľkosti ½ bude patriť pozostalej manželke). Následne sa môže pozostalá manželka so synom dohodnúť, že mu bude patriť takpovediac „celý“ podiel o veľkosti ½ alebo len podiel, ktorý by mu patril podľa veľkosti dedičských podielov, a to ¼ (t.j. ½ z ½ automobilu).

 

2/ dedičia sa však môžu dohodnúť, že predmetom dedičstva bude celá masa BSM, a teda aj celý automobil (v podiele 1/1), pričom tento nadobudne syn poručiteľa a vo vzťahu k pozostalej manželke sa bude konštituovať tzv. náhradová pohľadávka.

 

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, alternatív vyporiadania je niekoľko. Pokiaľ sa však dedičia vedia dohodnúť, v súčinnosti s notárom ako súdnym komisárom určite dospejú k optimálnemu riešeniu.

Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Vyhľadajte ju tu:





Príbuzné otázky v PRÁVNEJ PORADNI:

Zoznam otázok a odpovedí