V tomto článku sa budeme venovať možným dopadom koronavírusu na pracovnoprávne vzťahy s poukazom na platenie výživného.
V zmysle zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca má zamestnanec počas nariadeného karanténneho opatrenia nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých 10 dní karanténneho opatrenia, a to vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch dní karantény a 55 % od štvrtého do desiateho dňa karantény (za predpokladu, že nemá príjem z uvedeného zamestnania).
Od jedenásteho dňa má zamestnanec za predpokladu absencie príjmu nárok na nemocenské podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu. SZČO, dobrovoľne nemocensky poistené osoby a poistenci v ochrannej lehote majú nárok na nemocenské za uvedených podmienok od prvého dňa nariadeného karanténneho opatrenia.
Upozorňujeme, že je potrebné sledovať opatrenia krízového štábu.
Ak sa zamestnávateľ rozhodne neprideliť zamestnancovi prácu, napr. z dôvodu, že nebude mať pre zamestnanca dostatok práce, tak v takomto prípade ide o tzv. prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce a zamestnancovi patrí náhrada mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku.
Zamestnávatelia majú taktiež možnosť podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce uzavrieť dohodu so zástupcami zamestnancov, ak u neho pôsobia, a v nej vymedziť vážne prevádzkové dôvody. Vážne prevádzkové dôvody sú dôvodmi, pre ktoré zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu a zamestnancom patrí náhrada mzdy vo výške minimálne 60 % priemernej mesačnej mzdy.
Okrem iných povinností a platieb, ktoré ľudia majú je jednou z veľmi dôležitých aj povinnosť platiť výživné.
Pri určovaní výšky výživného sa prihliada na schopnosti, možnosti, aj majetkové pomery rodiča, a tiež na potreby dieťaťa. Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti za predpokladu, že dôjde k zmene v pomeroch medzi účastníkmi.
Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom (zvýšenie alebo zníženie zárobku, ktoré ovplyvňuje povinného, a to nielen na krátky čas).
V prípade nezavineného zníženia príjmu môže rodič podať na súd návrh na zmenu výšky výživného (konkrétne o zníženie výživného).
Povinnosťou súdu je vždy skúmať zmenu pomerov, ktorá nastala medzi účastníkmi od pôvodného rozhodnutia.
Zmena pomerov pritom musí byť v súdnom konaní riadne preukázaná.
Vo svojej podstate pôjde o porovnanie okolností, za ktorých bolo určené súčasné výživné s okolnosťami, ktoré existujú teraz.
Rozhodnutie o tom, či výživné zníži a prípadne o koľko však závisí na súde.
Upozorňujeme však, že dôvodom na zníženie výživného nie je, ak rodič úmyselne opustí zamestnanie s cieľom znížiť vyživovaciu povinnosť.
Rovnako si dovoľujeme poukázať na to, že momentálne nie je zrejmé, ako sa súdy postavia k otázke zníženia príjmu v dôsledku COVID – 19.
Ak by totiž povinný rodič mal výpadok príjmu len krátkodobo, povedzme na pár týždňov, potom by nebolo v záujme dieťaťa meniť rozhodnutie o výživnom na takéto krátke obdobie a následne znova rozhodovať o výživnom keď sa situácia stabilizuje.
Rozhodnutie by malo riešiť otázku výživy na dlhšie obdobie, pričom rodič si musí byť vedomý toho, že okrem iného je jeden z jeho najdôležitejších povinností zabezpečiť príjem nielen sebe, ale aj svojmu dieťaťu.
Ak by však malo COVID – 19 taký negatívny dopad, že rodič by bol prepustený, napr. pri hromadnom prepúšťaní, z dôvodu nadbytočnosti, či kvôli zániku zamestnávateľa, situácia by sa zmenila natoľko, že by existoval dôvod na to, aby súd uvažoval o znížení výživného.
Samozrejme za predpokladu, že podmienky na trhu práce, kvalifikácia rodiča a jeho skúsenosti mu objektívne neumožňujú obnoviť svoj príjem u iného zamestnávateľa, prípadne v rámci podnikania.
Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát
