Vecné bremeno na dome

Dobrý deň,
pri darovanom byte je zriadenie nového vecného bremena (napríklad práva doživotného bývania) pre mamku v zásade možné aj neskôr. Kľúčové je, aby všetci súčasní spoluvlastníci bytu – teda aj deti po zosnulom bratovi – uzavreli písomnú zmluvu o zriadení vecného bremena. Podľa § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka sa právo vecného bremena následne zapíše do katastra. Takto sa zabezpečí, že mamka bude mať istotu v bývaní, aj keby niektorý spoluvlastník chcel v budúcnosti žiadať predaj alebo iné nakladanie s bytom.

Odporúčam osloviť advokáta alebo notára, ktorí pripravia vhodnú zmluvu a skontrolujú, či sú splnené všetky podmienky na zápis tohto bremena. Týmto krokom môže mama získať oficiálne a dlhodobo garantované právo bývania vo svojom pôvodnom byte. Ďalším krokom je teda dohodnutie presných podmienok s ostatnými dedičmi a následné podanie na kataster, aby bolo vecné bremeno riadne zaregistrované.

Dobrý deň,

V prípade, že došlo k prepisu rodičovského domu s zriadením vecného bremena na starostlivosť o otca, a následne došlo k rozhodnutiu darovať každej z troch sestier podiel na tomto dome, bude potrebné primárne zohľadniť podmienky, za akých bola pôvodná darovacia zmluva s vecným bremenom uzavretá. Vecné bremeno ako limitované právo užívania nehnuteľnosti alebo iné právne zaťaženie odráža konkrétne povinnosti, ktoré sú spojené s nehnuteľnosťou, a tieto prechádzajú na nových vlastníkov.

V praxi to znamená, že ak by došlo k rozdeleniu vlastníctva domu medzi tri sestry, vecné bremeno by voči všetkým novým vlastníkom ostalo zachované v rozsahu a podmienkach, v akých bolo pôvodne zriadené. Vecné bremeno nie je možné jednostranne zmeniť alebo zrušiť bez súhlasu osoby v prospech ktorej bolo zriadené, pokiaľ nebol prípadne v darovacej zmluve alebo v iných právnych dokumentoch stanovený iný mechanizmus jeho zrušenia alebo zmeny.

Ak existuje záujem zmeniť alebo zrušiť vecné bremeno, odporúčam konzultovať túto situáciu s našim advokátom špecializovaným na občianske právo a majetkové právne vzťahy. 

Dobrý deň, vo veci vašej otázky uvádzame, že ak svokre zmeníte trvalý pobyt na vašu adresu, to ešte zo zákona neznamená, že jej tým zanikne aj právo doživotného bývania v dome vášho švagra a jeho manželky.

Podľa ust. § 109 Obč. zákonníka platí :

"Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa desať rokov nevykonávalo."

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak by svokra mala u vás trvalé bydlisko a aj u vás bývala 10 rokov, následne sa už ani cestou súdu nemôže domáhať toho, aby mohla v dome, kde má zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania, dožadovať užívania domu v rozsahu tohto vecného bremena.

Vec odporúčam riešiť tak, že svokra a vlastníci domu, v ktorom má svokra zriadené právo doživotného bývania, túto dohodu o vecnom bremene zrušia na základe písomnej dohody a následne podajú návrh na vklad do katastra nehnuteľností.

Dobrý deň, to, že na nehnuteľnosti viazne vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania, to ešte neznamená, že táto osoba, v prospech ktorej bolo toto vecné bremeno zriadené, je oprávnená robiť zásahy do stavby a tobôž už nie také ako uvádzate v otázke - výstavba komína osobou bez príslušného oprávnenia, čo vyplýva z ust. § 151n/ ods. 3 Občianskeho zákonníka :

"Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania."

Naviac z vyplýva, že sa nejedná o opravu komína, ale výstavbu nového komínového telesa, ktorá výstavby podlieha ust. stavebného poriadku, keďže musia byť splnené okrem iných aj protipožiarne predpisy.

V prípade, že by došlo bez povolenia k výstavbe komína, odporúčam obratom kontaktovať ako obec - stavebný úrad, tak aj políciu.

Dobrý deň, ak v prospech poručiteľa bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania, potom toto právo ako vecné bremeno zaniká jeho smrťou. Vecné bremeno sa v tomto prípade nededí, lebo je viazané na osobu poručiteľa ako osoby oprávnenej z vecného bremena.
Ak poručiteľ daroval alebo predal dotknutú nehnuteľnosť, predmetná nehnuteľnosť už nemôže byť predmetom dedenia po poručiteľovi, lebo ku dňu úmrtia nie je jej vlastníkom.

Dobrý deň, riešenie Vami uvedenej problematiky je jednoduché :

Je potrebné kontaktovať spolu s mamou advokáta za účelom spísania dohody o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania pre Vašu mamu. Následne bude potrebné predmetnú dohodu zavkladovať do katastra nehnuteľností, čo tiež zabezpečí notár. Uvádzame, že v prípade Vášho úmrtia vecné bremeno v prospech Vašej matky naďalej trvá a prechádza zo zákona na nového vlastníka nehnuteľnosti.

Vo veci môžete kontaktovať aj našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň, z otázky usudzujeme, že sa pýtate na to ako postupovať v prípade, že osoba oprávnená z vecného bremena, ktoré spočívalo v práve doživotného užívania domu, zomrela a ako toto vecné bremeno vymazať z katastra nehnuteľností.

Ak je náš predpoklad správny, potom riešenie je jednoduché. 

Treba podať žiadosť na katastrálny odbor okresného úradu o výmaz uvedeného vecného bremena a doložiť kópiu úmrtného listu /originál alebo overenú kópiu/ osoby oprávnenej z vecného bremena. Konanie je oslobodené od správneho poplatku. 

Dobrý deň,
z podstaty otázky vyplýva, že sa pýtate na to, že ak by ste previedli ako rodičia Vašu nehnuteľnosť na syna, s tým, že na tejto by viazlo záložné právo v prospech banky a súčasne by ste zriadili vecné bremeno so zapísaním na LV vo Váš prospech ako rodičov, odpoveď je tá, že banka by zriadenie vecného bremena pri súčasnom záložnom práve v prospech banky, neakceptovala.

Pokiaľ ide len o záložné právo v zmysle zákona o vlastníctve bytov, samotné toto záložné právo syna neobmedzuje v nakladaní s nehnuteľnosťou, ide o zákonné zál. právo na základe cit. zákona.

Sme názoru, že podstatným je problém, z akého dôvodu usudzujete Vy resp. syn, že má vyplatiť svojich súrodencov. O tomto sa v otázke nezmieňujete.

Dobrý deň, v otázke uvádzate, že rodičia Vám a bratovi darovali nehnuteľnosť pred cca 15 rokmi, pričom bolo zriadené vecné bremeno v prospech rodičov. Uvádzate ďalej, že otec sa následne odsťahoval a býva inde, pričom neuvádzate konkrétny rok. Nepíšete, či otec má na inej adrese kam sa aj odsťahoval zriadený trvalý pobyt v zmysle ust. zákona o hlásení pobytu občanov.
Podstatné  vo Vami uvedenom prípade je ust. § 109 Obč. zákonníka :

Dobrý deň, otázku úhrady za zriadené vecné bremeno upravuje ust. § 151n Obč. zákonníka nasledovne :
"(1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
(2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
(3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania."

Z ods. 3 zák. ustanovenia vyplýva, že ako oprávnený z vecného bremena pokiaľ ste sa v zmluve o zriadení vecného bremena nedohodli na úhrade nákladov na opravy cesty a jej zachovanie v primeranom schodnom stave, je vecou účastníkov dohody v akom rozsahu z hľadiska finančného vyjadrenia sa budete na týchto nákladoch podieľať.

Samotné zaslanie faktúry nie je podkladom na úhradu nákladov. 
Otázkou je v akom rozsahu doteraz boli vykonané náklady na úpravu cesty a jej zachovanie, čo má vplyv na úhrade nákladov zo strany jednotlivých oprávnených z vecného bremena. Platí súčasne, že ak aj vlastník cesty túto využíva, je povinný znášať tiež náklady, ktorých úhradu vyžaduje od vyžaduje.
Odporúčame požiadať vlastníka ako povinného z vecného bremena, aby Vám predložil návrh dohody o úhrade nákladov podľa § 151n/ ods. 3 Obč. zákonníka a to tak, aby účastníkmi boli všetky osoby oprávnené z vecného bremena a osoba povinná z vecného bremena/vlastník pozemku/.