Dobrý deň, z otázky vyplýva, že brat je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy, kde súčasne bolo dohodnuté vecné bremeno v prospech vašej matky spočívajúce v práve doživotného bývania.

AK brat ako výlučný vlastník chce vám nehnuteľnosť darovať alebo predať, potom k tomu nepotrebuje súhlas pôvodného vlastníka nehnuteľnosti - vašej matky. Zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania matky prechádza následne na nového vlastníka nehnuteľnosti, čo vyplýva z ust. § 151n/ ods. 2 Občianskeho zákonníka /citujeme/ :

"Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa."

Vaša mama ako oprávnená z vecného bremena nebude účastníkom darovacej alebo kúpnej zmluvy, ktorú chcete uzavrieť s vašim bratom. Prechod vecného bremena na nového vlastníka bude uvedený v samotnej zmluve.

Na spísanie zmluvy či už darovacej alebo kúpnej môžete kontaktovať aj našu advokátsku kanceláriu, aby zmluva bola právne perfektná. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností je samozrejmosťou.

Dobrý deň, samozrejme, právo doživotného bývania v nehnuteľnosti nezahŕňa v sebe oprávnenie užívať nehnuteľnosť bez hradenia si nákladov na energie spojených s jej užívaním. Toto je povinný si platiť sám. Vlastník len musí strpieť užívanie bezodplatne (netýka sa to platenia energií). 

Dobrý deň, z otázky predpokladáme, že nehnuteľnosť bola darovaná povinnému z vecného bremena ako obdarovanému. Pokiaľ je rozsah vecného bremena v zmluve o jeho zriadení konkretizovaný tak ako uvádzate v otázke, potom bežnými nákladmi na udržiavanie nehnuteľnosti  sú napr. maľovanie, oprava a výmena bežných vecí  / batérie, WC a pod./, výmena podláh a pod.  Do nákladov na zachovanie nehnuteľnosti nemožno počítať napr. zateplenie nehnuteľností, ktoré by bola povinná znášať aj osoba oprávnená z vecného bremena ako darca, keďže nehnuteľnosť obdarovaný nadobudol bezodplatne.

Vo veci platí ust. § 151n/ ods. 3 Obč. zákonníka :

"Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania."

Dobrý deň, ďakujeme za prejavenú dôveru v položenej otázke.

Z otázky vyplýva, že vaša mama darovala byt svojej vnučke, pričom bolo dohodnuté právo vecného bremena v prospech vašej matky ako daru. Nepoznáme obsah vašej zmluvy pokiaľ ide o platenie nákaldov spojených s užívaním bytu vašou matkou, ale platí ust. § 151n/ ods. 3 Obč. zákonníka :

"Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania."

V otázke uvádzate, že vaša mama býva spolu s vami a vy ako jej dcéra jej zabezpečujete všetku starostlivosť o mamu a znášate resp. sa podieľate na úhrade nákladov náklady s tým spojenými.  Naviac vnučka ako vlastník nehnuteľnosti a ako obdarovaná napriek tomu, že vaša mama v byte, ktorý darovala vnučke nebýva, vnučka naďalej k vašej mame resp. k vám domov chodí a žiada úhradu časti nájmu za byt, ktorý jej bol darovaný. Predpokladáme, že o tom nemáte žiadny doklad a peniaze sa jej platia v hotovosti, teda bez dokladu. Je pravdou, že z darovacej zmluvy vnučke nevyplýva povinnosť sa postarať o darcu v takom rozsahu ako uvádzate v otázke, ale sme názoru, že vyžadovanie platenia nájmu aj keď len čiastočne je v rozpore s ust. § 3 Obč. zákonníka o dobrých mravoch, keďže vaša mama už v darovanom byte nebýva zrejme už aj dlhšiu dobu /časové obdobie v otázke neuvádzate/. Je to skôr dôvod na to, aby vaša mama mohla žiadať od vnučky vrátenie daru - bytu v zmysle ust. §  630 Obč. zákonníka.

Pokiaľ by sa mala vnučka opätovne k vám dostaviť pre "nájomné", nič neuhradzujte.

Odporúčam vo veci kontaktovať advokáta, aby ste sa dohodli na zrušení vecného bremena s vnučkou ako vlastníkom bytu, prípadne po posúdení konkrétnych okolností na vrátení daru vašej mame.

Dobrý deň, preštudovali sme si Vašu otázku.

Z otázky vyplýva, že Vaši rodičia sú vlastníkmi domu, v ktorom má zriadené vecné bremeno Vaša teta, ktoré spočíva v práve doživ.  bývania.Ďale uvádzate, že teta v uvedenom dome nebýva cca 20 rokov a na inej adrese má hlásený trtvalý pobyt, kde aj býva, je to teda jej obydlie. Teta je ochotná zrušiť vecné bremeno len za finančnú náhradu.

V otázke neuvádzate, z akého dôvodu chcete vecné bremeno vymazať z LV okrem dôvodov uvedených v otázke, či je to pre Vás napr. súrne/napr. rodičia chcú dom predať/. Uvádzame pre Vašu informáciu, že samotné vecné bremneo nie je prekážkou toho, aby rodičia dom nemohli predať alebo napr. darovať, keďže nepotrebujú jej súhlas na predaj alebo darovanie.

K samotnej požiadavke Vašej tety uvádzame, že táto nie je právne opodstatnená. Podľa ust. § 109 Obč. zákonníka platí, že "právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa desať rokov nevykonávalo."

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že teta sa ani právnou cestou - cestou súdu domáhať toho, aby ste jej dom strístupnili a rovnako ani toho, aby ste jej vyplatili fin. sumu resp. platili rentu do konca jej života.

Fin. prostriedky od tety žiadať nemôžete, lebo v dome nebýva už 20 rokov.

Odporúčam kontaktovať advokáta za účelom doriešenia výmazu vecného bremena z LV /dohoda, prehlásenie oprávneného z vecného bremena, súd, dohoda/.

Dobrý deň, z otázky vyplýva, že byt je v podielovom spoluvlastníctve Vašej dcéry a Vášho syna. Syn nesúhlasí so zriadením vecného bremena práva dožitia pre Vás ako matku.

Uvádzame, že kataster v tomto prípade postupoval správne v zmysle zákona, keďže na zriadenie vecného bremena práva dožitia je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov. Uvádzame, že syna ani cestou súdu nemôžete donútiť k tomu, aby súhlasil so zriadením vecného bremena práva dožitia pre Vás.

Uvádzame však, že syn ako podiel. spoluvlastník Vás z bytu nemôže vyhodiť na ulicu a ani vysťahovať, lebo ide o Vaše obydlie, ktoré je chránené samotnou Ústavou SR. Škoda, že ste zriadenie vecného bremena neriešili v konkrétnom aktuálnom čase, kedy sa syn mal stať podiel. spoluvlastníkom. Usudzujeme, že podiel na byte nadobudol na základe dedičského konania. Aj v samotnom dedič. konaní je možné zriadiť vecné bremeno. Uvádzame pre Vašu informáciu, že syn by od Vás mohol žiadať platenie nájmu za užívanie alikvótnej časti bytu v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu.

V prípade problémov kontaktujte našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň, na Vami položenú otázku uvádzame, že možnosťou je obrátiť sa na obec písomne a požiadať o oznámenie miesta trvalého pobytu brata Vašej matky. Možnosťou je obrátiť sa priamo na Ministerstvo vnútra SR písomne a žiadosť odôvodniť presne tak ako uvádzate v otázke. Sme názoru, že keďže bratovi Vašej matky na túto adresu, kde je zriadené vecné bremeno v jeho prospech, už trvalé pobyt zrušil a prihásil  sa na pobyt na inej adrese. Pripájame aj link na poslanie žiadosti na zistenie miesta trvalého pobytu : https://www.minv.sk/?register-obyvatelov-sr.

V otázke uvádzate, že brat Vašej matky už na uvedenej adrese nebýva viac ako 15 rokov, potom v zmysle § 109 Obč. zákonníka platí, že ak sa vecné bremeno nevykonávalo 10 rokov, potom došlo k jeho premlčaniu a oprávený z vecného bremena sa nemôže domáhať užívania nehnuteľnosti spočívajúceho v práve doživotného užívania bývania.

Ak vychádzame z tohto zák. ustanovenia, dom a pozemok predať môžete, súhlas oprávneho pre predaj nehnuteľnosti nepotrebujete. Ide len o to, aby ste predali nehnuteľnosť právne nezaťaženú na LV vecným bremenom.

Odporúčam kontaktovať advokáta.

Dobrý deň, z otázky vyplýva, že samotný pozemok je aj na listoch vlastníctve vedený ako dve samostatné parcely. Problém je v tom, že sused, ktorý chce zriadiť kanal. prípojku, jeho vetva kanal. prípojky by viedla cez Váš pozemok.

Ak je to tak, sme názoru, že vo veci je treba prihliadať na veľkosť pozemku, susedné pozemky, ako aj na to, že zriadením kanal. prípojky v podstate v budúcnosti budete sa musieť zdržať niektorých stav. činností na časti pozemku, kde bude viesť kanal. prípojky a teda bude pre Vás znamenať určité obmedzenie v užívaní Vášho pozemku. Otázkou je či kanal. prípojku nie je možné viesť aj cez iný pozemok, čo je však techn. otázka priamo v teréne.

Odporúčame vo veci podľa konkr. okolností prípadu uvažovať nad nasledovnými možnosťami :

1./ Zriadenie vecného bremena, kde Vy ako vlastník pozemku budete povinným z vecného bremena a sused bude vystupovať ako oprávnený z vecného bremena, pričom v zmluve na základe GP sa stanoví rozsah obmedzenia užívania pozemku z dôvodu existencie budúcej kanal. prípojky. Vecné bremeno by bolo zriadené za odplatu a zapísané do katastra nehnuteľností /vecné bremneo in rem/.

2./ Druhá možnosť je tá, že susedovi odpredáte konkrétnu časť pozemku, kde bude vedená kanal. prípojka za dohodnutú cenu. K tomuto právnemu kroku budete potrebovať geom. plán, ktorý bude podkladom pre vypracovanie kúpnej zmluvy. Náklady na vypracovanie GP a kúpnej zmluvy ba mal znášať sused.

Dobrý deň,
nárok na náhradu nákladov spojených s udržiavaním nehnuteľnosti je občiansko-právny nárok podľa ustanovenia § 151n ods. 3 OZ. Toto nie je viazané účtovnými lehotami na uplatnenie, ale lehotou premlčacou. Tá je v tomto prípade 3 roky. Tzn. že by mohol aj spätne vyčísliť náklady na udržiavanie.

Ako každý iný nárok, ktorý sa uplatňuje v občianskoprávnych vzťahoch, je potrebné tento nárok riadne odôvodniť a preukázať. Rovnako sa nemôže jednať o fiktívne faktúry, ak tvrdíte že práce neboli riadne vykonané. Práce môže uplatniť iba na nehnuteľnosti, kde viazne vecné bremeno a nie aj za kosenie iných parciel. Zároveň je potrebné podotknúť, že priamo ustanovenie § 151n ods. 3 OZ upravuje, že aj vlastník znáša tieto náklady podľa miery užívania. Tieto náklady by mal vlastník nehnuteľnosti uplatňovať pomerne od všetkých, ktorí tam majú zriadené vecné bremeno.

Samozrejme, právna úprava platí iba v rozsahu, ktorý nie je upravený v zmluve o zriadení vecného bremena.

Dobrý deň,
z otázky vyplýva, že Váš manžel zdedil rodinný dom, pričom ostatných ustupujúcich dedičov vyplatil. Súčasne v dedičskom konaní, zrejme na základe závetu, bolo zriadené vecné bremeno v prospech jeho matky s právom doživotného užívania a bývania v RD. Vlastníkom RD ako celku celku je teda Váš manžel.

Jeho matka Vás nemôže z domu vyhodiť v tom smere, že by Vám tam zakázala bývať, na to nemá oprávnenie, keďže nie je vlastníkom RD. Vecné bremeno spočívajúce v práve doživ. užívania a bývania v nehnuteľnosti neznamená, že matka ako oprávnená z vecného bremena je oprávnená užívať celý RD sama a nemôže ho užívať aj jej vlastník.

Otázku užívania domu Vašim manželom s Vami ako manželkou je samozrejme možná; manžel nepotrebuje súhlas oprávnenej z vecného bremena, aby mohol v dome bývať.

Uvádzate, že ste celý dom financujete - neuvádzate konkrétnosti.

Podľa ust. § 151n/ ods. 3 Obč. zákonníka platí :

"Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania."

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že ak ste sa nedohodli inak, matka je rovnako povinná znášať primerané náklady na zachovanie a opravu nehnuteľnosti. Zriadenie vecného bremena doživ. užívania a bývania neznamená, že matka je oprávnená v dome bývať zadarmo /voda, el. energia, plyn a pod/.

Ak by aj právnik napísal rodine manžela, svojim súrodencom, aby do domu nechodili, lebo si to nepraje, sme názoru, že právne je to nevykovateľné, ak súrodencov Vášho manžela a jeho deti matka vpustí do RD.

Riešením je teda upozorniť matku, aby do domu nepúšťala Vami uvedené osoby denno-denne, keďže dochádza k poškodzovaniu domu (akému, to rozpíšete v liste). Ak k náprave nedôjde, môžete podať návrh na zrušenie vecného bremena v súlade s ust.§ 151p/ Obč. zákonníka.