Uznanie rozsudku o rozvode iného štátu na území SR spadá do problematiky jednak Európskeho práva a tiež Medzinárodného práva súkromného (zákon 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom). Dá sa povedať, že existujú dva režimy uznávania rozhodnutí zahraničných súdov. V praxi to znamená, že uznávanie rozhodnutí vydanými orgánmi členských štátov Európskej únie je oveľa rýchlejšie a jednoduchšie v porovnaní s uznávaním rozhodnutí orgánov štátov, ktoré nie sú súčasťou Európskej únie.
Článok bude venovaný otázkam rozvodu a uznávaní rozhodnutí o rozvode vydanými orgánmi členmi ako aj nečlenmi EÚ.
Od 01. Mája 2004 sme členským štátom Európskej únie. Orgány EÚ primajú podobne ako štáty, právne akty. Ide o nariadenia, smernice a rozhodnutia, poprípade odporúčania a stanoviská. Z menovaných majú všeobecnú záväznosť, čiže pôsobia erga omnes (voči všetkým) a sú priamo vykonateľné len nariadenia. Prijatím nariadenia orgánom EÚ toto nariadenie nadobudnutím platnosti a účinnosti nadobúda automaticky platnosť a účinnosť aj vo všetkých členských krajinách EÚ. Inak povedané, momentom kedy nadobudne nariadenie účinnosť stáva sa automaticky súčasťou nášho právneho poriadku, bez nutnosti legislatívnej úpravy zo strany štátu (inkorporácie).
Vo veciach rodinného práva bolo 27. novembra 2003 prijaté Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000. Toto nariadenie upravuje pravidlá súdnych konaní vo veciach rodinného práva, práva a povinnosti rodičov k deťom a samozrejme aj uznávanie rozhodnutí o rozvode a rozluke. Podľa čl. 21 tohto nariadenia Rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania. Podľa nariadenia sa nevyžaduje napríklad: aktualizácia záznamov členského štátu o osobnom stave na základe rozsudku o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva, ktorý bol vydaný v inom členskom štáte a proti ktorému už podľa práva tohto členského štátu nie je možné odvolanie.
Podľa nariadenia môže zainteresovaný účastník navrhnúť vydanie rozhodnutia o uznaní rozsudku, pričom miestna príslušnosť súdu uvedeného v zozname, ktorý každý členský štát oznámil Komisii podľa článku 68, sa určí podľa vnútroštátneho práva členského štátu, v ktorom sa začalo konanie o uznanie alebo neuznanie. V Slovenskej republike, je to Krajský súd v Bratislave.
Ak má účastník konania po vydaní rozhodnutia v niektorom z členských štátov EÚ záujem, aby toto rozhodnutie bolo vykonateľné aj na území iného členského štátu, musí podať na príslušný súd návrh na vydanie rozhodnutia o uznaní rozsudku o rozvode.
Je potrebné poznamenať, že články 25, 26 a 27 uvádzajú niekoľko zásad pri uznávaní rozhodnutí. V prvom rade ide výlučne o uznanie rozhodnutia, a teda sa nesmie rozhodovať vo veci samej (pretože už rozhodnuté bolo, a tým by sa zrejme porušila aj zásada ne bis in idem). Ďalej uvádzajú že uznanie rozsudku nemožno odmietnuť z dôvodu, že právny poriadok členského štátu, v ktorom sa o uznanie žiada, by za rovnakého skutkového stavu nepripúšťal rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva a tiež, že súd členského štátu, v ktorom sa žiada o uznanie rozsudku vydaného v inom členskom štáte, môže prerušiť konanie, ak sa proti rozsudku podal riadny opravný prostriedok.
Článok 19 upravuje prekážku začatej veci a súvisiace konania, čiže ak sa vedú konania týkajúce sa rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva medzi rovnakými účastníkmi na súdoch rôznych členských štátov, súd, ktorý začal konať ako druhý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý ako prvý začal konať.
Dôvody kedy súd členského štátu EÚ v ktorom sa žiada o uznanie nemusí uznať rozsudok súdu iného členského štátu EÚ o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva sú taxatívne stanovené v čl. 23 nariadenia:
Náležitosti návrhu na uznanie rozsudku o rozvode
Návrh treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis.
K návrhu na uznanie rozsudku o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva je potrebné pripojiť aj listinné dôkazy, uvedené v čl. 37-39 nariadenia. Sú nimi:
Je tiež potrebné pripojiť úradný preklad listiny.
Pri rozsudku vydanom v neprítomnosti, účastník navrhujúci uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti predloží:
Ak sa nepredložia vyššie uvedené písomnosti môže súd určiť lehotu na ich predloženie alebo prijať rovnocenné písomnosti alebo upustiť od ich predloženia, ak považuje predložené informácie za postačujúce. Ak súd o to požiada, poskytne sa preklad týchto písomností. Preklad overí osoba na to oprávnená v niektorom z členských štátov.
Súdny poplatok za návrh na vydanie takéhoto rozhodnutia je podľa položky 18d zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch stanovený na 66,- €.
Na záver je vhodné zvýrazniť skutočnosť, že uznané rozhodnutie má rovnaké právne účinky ako rozhodnutie vydané štátom v ktorom účastník žiada o uznanie rozhodnutia. Inak povedané v prípade ak Krajský súd v Bratislave uzná rozhodnutie iného členského štátu EÚ má toto rovnaké právne účinky ako rozhodnutie vydané slovenským súdom.
Postup pri uznávaní súdnych rozhodnutí krajinou ktorá nie je členom EÚ upravuje všeobecný predpis - zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Postup aj princíp pri uznávaní rozhodnutia vydaného súdom inej krajiny sú podobné s vyššie spomenutým nariadením, keďže ide o všeobecný právny predpis, a tým sa do okamihu vstupu SR do Európskej únie aplikoval aj na krajiny, na ktoré sa už dnes aplikuje spomínané nariadenie.
Základ predstavuje § 63 tohto zákona, podľa ktorého rozhodnutia orgánov cudzieho štátu, nimi schválené dohody a zmiery vo veciach uvedených v § 1, ak o nich v Slovenskej republike rozhodujú súdy, rovnako ako cudzie notárske listiny v týchto veciach (ďalej len "cudzie rozhodnutia") majú v Slovenskej republike účinnosť, ak boli uznané slovenskými orgánmi. Podľa § 68 ods.1 má Cudzie rozhodnutie uznané slovenským súdom má rovnaké právne účinky ako rozhodnutie slovenského súdu.
Výnimku tvoria situácie upravené v ods. 2 podľa ktorého má aj bez uznania cudzie rozhodnutie rovnaké právne účinky ako rozhodnutie slovenského súdu v:
ak účastníci nie sú občanmi Slovenskej republiky a ak sa to neprieči slovenskému verejnému poriadku.
Ak účastníci sú občanmi SR tak, takéto rozhodnutie bude mať právne účinky až po osobitnom výroku súdu (uznaní rozsudku o rozvode). § 64 uvádza, za akých okolností nemožno uznať cudzie rozhodnutie:
Podobne ako pri členských štátoch EÚ aj pri ostatných krajinách, ak má účastník záujem o to, aby rozhodnutie vydané orgánom iného štátu malo právne účinky a bolo vykonateľné aj v SR, musí podať návrh na uznanie rozhodnutia, v našom prípade návrh na uznanie rozhodnutia o rozvode. Príslušným súdom je opäť Krajský súd v Bratislave.
Náležitosti návrhu:
Návrh treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis.
Navrhovateľ je tiež povinný k návrhu pripojiť:
Ak je návrh neúplný, súd vyzve navrhovateľa, aby neúplný návrh v určenej lehote nie kratšej ako 15 dní doplnil. Ak sa napriek výzve súdu návrh neopraví alebo nedoplní a pre tento nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd konanie zastaví. O tomto následku musí byť navrhovateľ poučený.
Súdny poplatok za návrh na vydanie takéhoto rozhodnutia je podľa položky 18d zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch stanovený na 66,- €.
Ak navrhovateľ splní všetky náležitosti a podmienky uznania podľa zákona o medzinárodnom práve súkromnom, Krajský súd v Bratislave uzná toto rozhodnutie. Týmto aktom, nadobúda rozhodnutie súdu iného štátu účinnosť aj na území SR.
Urýchlenie konania o uznanie rozsudku o rozvode:
Pre uznávanie rozhodnutí vydanými súdmi iného štátu (aj členského štátu EÚ aj nečlena) je vhodné zdôrazniť možnosť urýchlenia tohto konania. V prípade ak majú účastníci záujem na rýchlejšom vydaní rozhodnutia, je nutné pripojiť písomné vyhlásenie, že účastníci súhlasia s uznaním cudzieho rozhodnutia. Tým nemusí súd zasielať návrh na uznanie odporcovi, ani nariaĎovať pojednávanie. Písomné vyhlásenie musí byť úradne overené. Ak je súhlas v cudzom jazyku, je nutné priložiť aj úradný preklad.
Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát
9. januára
Ďakujem za rýchlu odpoveď. Dostala som skvelý tip ako postupovať a ušetriť ďalšie náklady za právnické služby.
recenzie
11. júna
Ďakujem za odpoveď. Profesionálny prístup, odpoveď je vystižná a viem co mam očakávať pri konaní.
recenzie
6. augusta
Reakcia na moju otázku bola veľmi rýchla a profesionálna. Som rada, že existujú aj takéto advokátske kancelárie, ktoré svojim profesionálnym prístupom ..
recenzie
13. augusta
Mám len výborné skúsenosti. Či už s bezplatnou poradnou, ale aj s telefonickou konzultáciou. Profesionáli na správnom mieste, a verím, že sme so spoluprácou ešte neskončili..
recenzie
16. januára
Som naozaj nadmieru spokojný...profesionálny prístup, absolútne korektné jednanie, pri jednej z mojich otázok vypracovanie a zaslanie odpovede na doplňujúce otázky..
recenzie
3. septembra
Som veľmi spokojná s prístupom pána Judr. Ficeka a rýchlej odpovede na moju otázku. Vrelo odporúčam každému..
recenzie
12. februára
Som veľmi spokojná s reakciou na moju otázku. Odporúčam využitie tohto poradenstva.
recenzie
3. júla
Veľmi dobré a jednoduché vysvetlenie právnych vecí.... Odporúčam každému,kto potrebuje právnu pomoc...
recenzie