Uznanie rozsudku o rozvode iného štátu na území SR spadá do problematiky jednak Európskeho práva a tiež Medzinárodného práva súkromného (zákon 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom). Dá sa povedať, že existujú dva režimy uznávania rozhodnutí zahraničných súdov. V praxi to znamená, že uznávanie rozhodnutí vydanými orgánmi členských štátov Európskej únie je oveľa rýchlejšie a jednoduchšie v porovnaní s uznávaním rozhodnutí orgánov štátov, ktoré nie sú súčasťou Európskej únie.
Článok bude venovaný otázkam rozvodu a uznávaní rozhodnutí o rozvode vydanými orgánmi členmi ako aj nečlenmi EÚ.
Uznanie rozsudku o rozvode a Európska únia
Od 01. Mája 2004 sme členským štátom Európskej únie. Orgány EÚ primajú podobne ako štáty, právne akty. Ide o nariadenia, smernice a rozhodnutia, poprípade odporúčania a stanoviská. Z menovaných majú všeobecnú záväznosť, čiže pôsobia erga omnes (voči všetkým) a sú priamo vykonateľné len nariadenia. Prijatím nariadenia orgánom EÚ toto nariadenie nadobudnutím platnosti a účinnosti nadobúda automaticky platnosť a účinnosť aj vo všetkých členských krajinách EÚ. Inak povedané, momentom kedy nadobudne nariadenie účinnosť stáva sa automaticky súčasťou nášho právneho poriadku, bez nutnosti legislatívnej úpravy zo strany štátu (inkorporácie).
Vo veciach rodinného práva bolo 27. novembra 2003 prijaté Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000. Toto nariadenie upravuje pravidlá súdnych konaní vo veciach rodinného práva, práva a povinnosti rodičov k deťom a samozrejme aj uznávanie rozhodnutí o rozvode a rozluke. Podľa čl. 21 tohto nariadenia Rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania. Podľa nariadenia sa nevyžaduje napríklad: aktualizácia záznamov členského štátu o osobnom stave na základe rozsudku o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva, ktorý bol vydaný v inom členskom štáte a proti ktorému už podľa práva tohto členského štátu nie je možné odvolanie.
Podľa nariadenia môže zainteresovaný účastník navrhnúť vydanie rozhodnutia o uznaní rozsudku, pričom miestna príslušnosť súdu uvedeného v zozname, ktorý každý členský štát oznámil Komisii podľa článku 68, sa určí podľa vnútroštátneho práva členského štátu, v ktorom sa začalo konanie o uznanie alebo neuznanie. V Slovenskej republike, je to Krajský súd v Bratislave.
Ak má účastník konania po vydaní rozhodnutia v niektorom z členských štátov EÚ záujem, aby toto rozhodnutie bolo vykonateľné aj na území iného členského štátu, musí podať na príslušný súd návrh na vydanie rozhodnutia o uznaní rozsudku o rozvode.
Je potrebné poznamenať, že články 25, 26 a 27 uvádzajú niekoľko zásad pri uznávaní rozhodnutí. V prvom rade ide výlučne o uznanie rozhodnutia, a teda sa nesmie rozhodovať vo veci samej (pretože už rozhodnuté bolo, a tým by sa zrejme porušila aj zásada ne bis in idem). Ďalej uvádzajú že uznanie rozsudku nemožno odmietnuť z dôvodu, že právny poriadok členského štátu, v ktorom sa o uznanie žiada, by za rovnakého skutkového stavu nepripúšťal rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva a tiež, že súd členského štátu, v ktorom sa žiada o uznanie rozsudku vydaného v inom členskom štáte, môže prerušiť konanie, ak sa proti rozsudku podal riadny opravný prostriedok.
Článok 19 upravuje prekážku začatej veci a súvisiace konania, čiže ak sa vedú konania týkajúce sa rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva medzi rovnakými účastníkmi na súdoch rôznych členských štátov, súd, ktorý začal konať ako druhý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý ako prvý začal konať.
Dôvody kedy súd členského štátu EÚ v ktorom sa žiada o uznanie nemusí uznať rozsudok súdu iného členského štátu EÚ o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva sú taxatívne stanovené v čl. 23 nariadenia:
- ak je uznanie v zjavnom rozpore s verejným poriadkom členského štátu, v ktorom sa o uznanie žiada
- v prípade, že bol vydaný v konaní bez účasti odporcu, ak sa mu nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, že sa zistí, že odporca prijal rozsudok bez výhrad
- ak je nezlučiteľný s rozsudkom vydaným v konaní medzi rovnakými účastníkmi v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie
- ak je nezlučiteľný so skorším rozsudkom vydaným v inom členskom štáte alebo v nečlenskom štáte medzi rovnakými účastníkmi, za predpokladu, že skorší rozsudok je možné uznať v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie
Náležitosti návrhu na uznanie rozsudku o rozvode
- Označenie navrhovateľa
- Označiť príslušný súd
- Pomenovať návrh
- Návrh musí byť podpísaný a datovaný.
- Návrh musí obsahovať označenie cudzieho rozhodnutia,
- Názov orgánu, ktorý ho vydal,
- Dátum právoplatnosti cudzieho rozhodnutia alebo údaj o jeho vykonateľnosti a zoznam listín, ktoré sa k návrhu pripájajú.
Návrh treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis.
K návrhu na uznanie rozsudku o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva je potrebné pripojiť aj listinné dôkazy, uvedené v čl. 37-39 nariadenia. Sú nimi:
- Odpis rozsudku, ktorý spĺňa požiadavky na preukázanie jeho pravosti
- Osvedčenie rozsudku o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva, pričom osvedčenie na žiadosť zainteresovaného účastníka vydá príslušný súd alebo orgán členského štátu pôvodu, a to podľa vzoru ustanoveného v prílohe I nariadenia
Je tiež potrebné pripojiť úradný preklad listiny.
Pri rozsudku vydanom v neprítomnosti, účastník navrhujúci uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti predloží:
- originál alebo overenú kópiu písomnosti, ktorá preukazuje, že neprítomnému účastníkovi sa doručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť;
- inú písomnosť, ktorá preukazuje, že odporca prijal rozsudok bez výhrad.
Ak sa nepredložia vyššie uvedené písomnosti môže súd určiť lehotu na ich predloženie alebo prijať rovnocenné písomnosti alebo upustiť od ich predloženia, ak považuje predložené informácie za postačujúce. Ak súd o to požiada, poskytne sa preklad týchto písomností. Preklad overí osoba na to oprávnená v niektorom z členských štátov.
Súdny poplatok za návrh na vydanie takéhoto rozhodnutia je podľa položky 18d zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch stanovený na 66,- €.
Na záver je vhodné zvýrazniť skutočnosť, že uznané rozhodnutie má rovnaké právne účinky ako rozhodnutie vydané štátom v ktorom účastník žiada o uznanie rozhodnutia. Inak povedané v prípade ak Krajský súd v Bratislave uzná rozhodnutie iného členského štátu EÚ má toto rovnaké právne účinky ako rozhodnutie vydané slovenským súdom.
Uznanie rozsudku o rozvode a ostatné krajiny sveta
Postup pri uznávaní súdnych rozhodnutí krajinou ktorá nie je členom EÚ upravuje všeobecný predpis - zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Postup aj princíp pri uznávaní rozhodnutia vydaného súdom inej krajiny sú podobné s vyššie spomenutým nariadením, keďže ide o všeobecný právny predpis, a tým sa do okamihu vstupu SR do Európskej únie aplikoval aj na krajiny, na ktoré sa už dnes aplikuje spomínané nariadenie.
Základ predstavuje § 63 tohto zákona, podľa ktorého rozhodnutia orgánov cudzieho štátu, nimi schválené dohody a zmiery vo veciach uvedených v § 1, ak o nich v Slovenskej republike rozhodujú súdy, rovnako ako cudzie notárske listiny v týchto veciach (ďalej len "cudzie rozhodnutia") majú v Slovenskej republike účinnosť, ak boli uznané slovenskými orgánmi. Podľa § 68 ods.1 má Cudzie rozhodnutie uznané slovenským súdom má rovnaké právne účinky ako rozhodnutie slovenského súdu.
Výnimku tvoria situácie upravené v ods. 2 podľa ktorého má aj bez uznania cudzie rozhodnutie rovnaké právne účinky ako rozhodnutie slovenského súdu v:
- manželských veciach,
- vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) rodičovstva a osvojenia dieťaťa
ak účastníci nie sú občanmi Slovenskej republiky a ak sa to neprieči slovenskému verejnému poriadku.
Ak účastníci sú občanmi SR tak, takéto rozhodnutie bude mať právne účinky až po osobitnom výroku súdu (uznaní rozsudku o rozvode). § 64 uvádza, za akých okolností nemožno uznať cudzie rozhodnutie:
- uznaniu bráni výlučná právomoc slovenských orgánov alebo orgán cudzieho štátu by nemal právomoc rozhodnúť, ak by sa na posúdenie jeho právomoci použili ustanovenia slovenského práva
- nie je právoplatné alebo vykonateľné v štáte, v ktorom bolo vydané
- nie je rozhodnutím vo veci samej
- účastníkovi konania, voči ktorému sa má rozhodnutie uznať, bola postupom cudzieho orgánu odňatá možnosť konať pred týmto orgánom, najmä ak mu nebolo riadne doručené predvolanie alebo návrh na začatie konania; splnenie tejto podmienky súd neskúma, ak sa tomuto účastníkovi cudzie rozhodnutie riadne doručilo a účastník sa proti nemu neodvolal alebo ak tento účastník vyhlásil, že na skúmaní tejto podmienky netrvá
- slovenský súd už vo veci právoplatne rozhodol alebo je tu skoršie cudzie rozhodnutie v tej istej veci, ktoré sa uznalo alebo spĺňa podmienky na uznanie
- uznanie by sa priečilo slovenskému verejnému poriadku.
Podobne ako pri členských štátoch EÚ aj pri ostatných krajinách, ak má účastník záujem o to, aby rozhodnutie vydané orgánom iného štátu malo právne účinky a bolo vykonateľné aj v SR, musí podať návrh na uznanie rozhodnutia, v našom prípade návrh na uznanie rozhodnutia o rozvode. Príslušným súdom je opäť Krajský súd v Bratislave.
Náležitosti návrhu:
- Označenie navrhovateľa
- Označiť príslušný súd
- Pomenovať návrh
- Návrh musí byť podpísaný a datovaný.
- Návrh musí obsahovať označenie cudzieho rozhodnutia,
- Názov orgánu, ktorý ho vydal,
- Dátum právoplatnosti cudzieho rozhodnutia alebo údaj o jeho vykonateľnosti a zoznam listín, ktoré sa k návrhu pripájajú.
Návrh treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis.
Navrhovateľ je tiež povinný k návrhu pripojiť:
- originál alebo úradne osvedčenú kópiu cudzieho rozhodnutia v plnom znení
- potvrdenie príslušného cudzieho orgánu o právoplatnosti alebo vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia alebo o tom, že rozhodnutie už nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom
- listinné dôkazy o tom, že nie je daná prekážka uznania uvedená v § 64 písm. d), alebo vyhlásenie druhého účastníka, že na jej skúmaní netrvá
- úradne osvedčené preklady pripojených listín do slovenského jazyka
- Sobášny list (originál alebo úradný preklad)
- Originál alebo úradne overenú kópiu osvedčenia o slovenskom štátnom občianstve minimálne jedného účastníka konania v čase rozhodovania cudzieho orgánu
Ak je návrh neúplný, súd vyzve navrhovateľa, aby neúplný návrh v určenej lehote nie kratšej ako 15 dní doplnil. Ak sa napriek výzve súdu návrh neopraví alebo nedoplní a pre tento nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd konanie zastaví. O tomto následku musí byť navrhovateľ poučený.
Súdny poplatok za návrh na vydanie takéhoto rozhodnutia je podľa položky 18d zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch stanovený na 66,- €.
Ak navrhovateľ splní všetky náležitosti a podmienky uznania podľa zákona o medzinárodnom práve súkromnom, Krajský súd v Bratislave uzná toto rozhodnutie. Týmto aktom, nadobúda rozhodnutie súdu iného štátu účinnosť aj na území SR.
Urýchlenie konania o uznanie rozsudku o rozvode:
Pre uznávanie rozhodnutí vydanými súdmi iného štátu (aj členského štátu EÚ aj nečlena) je vhodné zdôrazniť možnosť urýchlenia tohto konania. V prípade ak majú účastníci záujem na rýchlejšom vydaní rozhodnutia, je nutné pripojiť písomné vyhlásenie, že účastníci súhlasia s uznaním cudzieho rozhodnutia. Tým nemusí súd zasielať návrh na uznanie odporcovi, ani nariaĎovať pojednávanie. Písomné vyhlásenie musí byť úradne overené. Ak je súhlas v cudzom jazyku, je nutné priložiť aj úradný preklad.
Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát
