Susedské spory- 1. časť

V spoločnosti existuje medzi osobami množstvo druhov vzájomných interakcií. Väčšinu z nich sa zákonodarca snaží regulovať prostredníctvom pravidiel správania sa- právnych noriem. Inak tomu nie je ani v oblasti susedských vzťahov. V tejto oblasti vzniká množstvo konfliktov, ktoré je potrebné za použitia právnych predpisov vyriešiť.

Základným prameňom práva na tomto úseku je najmä Občiansky zákonník, konkrétne jeho ustanovenie § 127 ods. 1, v zmysle ktorého  Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

V tomto ustanovení sú demonštratívne, to znamená príkladmo, vymenované najčastejšie spôsoby zásahov do vlastníckeho práva v oblasti susedských vzťahov. Ide o typické príklady obťažovania ostatných osôb.

Povinnosť vlastníka vyjadrená vo vyššie uvedenom ustanovení vyplýva už zo samotnej ústavy, ktorá okrem iného zakotvuje aj právo na ochranu súkromia, nedotknuteľnosť obydlia, či právo vlastniť majetok.

Toto ustanovenie operuje s pojmom „primerané miestnym pomerom“. Ide o neurčitý pojem, no jeho význam charakterizovala súdna prax a odborná právna verejnosť. Podstata tohto pojmu spočíva v tom, že pri každom jednom prípade susedských sporov je potrebné najskôr skúmať, aký charakter má spolužitie osôb v danom čase a na danom mieste.

Tým sa stanovuje akýsi štandard spolužitia v danej oblasti. Následne je možné posúdiť, či konkrétne konanie sa od tohto štandardu odchyľuje a ide o zásah do práv inej osoby, alebo ide konanie v rámci nejakých ustálených noriem spolužitia osôb. Je však potrebné poznamenať, že okrem miestnych pomerov je potrebné skúmať aj to, či miestne pomery sú v súlade so zákonom, pretože ak by miestne štandardy boli také, že by porušovali zákon, nebolo by takémuto konaniu poskytnúť právnu ochranu.

V právnom štáte platí veľmi dôležitá zásada, a síce zákaz zneužitia práva. Inak povedané, subjekt, ktorý realizuje svoje právo ho nemôže realizovať takým spôsobom, aby zasahoval do práva iných subjektov. Zakotvuje to aj ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Okrem Občianskeho zákonníka sa pri susedských konfliktoch aplikujú aj iné právne normy, z iných oblastí práva, ako je napr. zákon o priestupkoch, z ktorého sa aplikujú najmä priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, porušovanie nočného kľudu, urážky na cti a pod. V tých najkrajnejších prípadoch, ak určité konanie naplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu, je samozrejme potrebné uplatniť aj normy trestného práva.

V tejto oblasti netreba zabudnúť ani na predpisy správneho práva z oblasti ochrany zdravia, napr. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí, vyhláška o chove nebezpečných živočíchov, zákon o ochrane pred požiarmi, či stavebné predpisy.

Vyššie uvedené pravidlá vytvárajú základ pre posudzovanie konfliktov medzi susedmi a toho, či v tom ktorom prípade bola prekročená miera primeraná miestnym pomerom a došlo k zásahu do pokojného výkonu vlastníckeho práva, alebo nie.

V ďalšej časti sa budeme venovať najčastejším druhom obťažovania v susedských vzťahoch.

Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát