Sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia
V trestnom konaní rozlišujeme začatie trestného stíhania „vo veci“ a začatie trestného oznámenia voči konkrétnemu páchateľovi. Ide o dve rozdielne rozhodnutia (uznesenia). V praxi je bežné, že sú obe uznesenia spojené do jedného.
V trestnom konaní je prípustná sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, nie proti uzneseniu o začatí trestného stíhania. Pri posudzovaní je dôležitou skutočnosťou, či je v uznesení uvedená konkrétna osoba a či je tam uvedený paragraf 206 Trestného poriadku. Vtedy ide o uznesenie o vznesení obvinenia a je proti nemu prípustná sťažnosť.
Po vydaní uznesenia o začatí trestného stíhania policajt o tejto skutočnosti bez meškania písomne upovedomí oznamovateľa a poškodeného, čím sa tieto osoby dozvedia o postupe pri vybavovaní ich trestného oznámenia.
Na začatie trestného stíhania je v zmysle trestnoprávnych predpisov oprávnený aj prokurátor. Toto oprávnenie mu vyplýva z ustanovenia § 230 ods. 2 písm. c).
Vo všeobecnosti možno usudzovať, že trestné stíhanie sa začína vydaním uznesenia. Na druhej strane však ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začína trestné stíhanie priamo vykonaním zaisťovacieho, neodkladného alebo neopakovateľného úkonu.
Za zaisťovací úkon treba považovať zadržanie a obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby, vydanie, odňatie veci a prevzatie veci, zaistenie peňažných prostriedkov na účte v banke, zaistenie zaknihovaných cenných papierov, domová prehliadka, osobná prehliadka alebo prehliadka iných priestorov a pozemkov.
Trestné stíhanie sa začína začatím samotného zaisťovacieho úkonu, a nie súhlasom na jeho vykonanie. Následne sa vydá uznesenie o začatí trestného stíhania. V uznesení sa potom uvedie, ktorým zaisťovacím, neodkladným alebo neopakovateľným úkonom. Vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania má však v tomto prípade iba deklaratórny účinok, ktorým sa iba osvedčuje stav vytvorený už predtým, ako sa vykonal predmetný úkon.
V prípravnom konaní je policajt povinný vždy doručiť uznesenie o začatí trestného stíhania doručiť prokurátorovi, a to najneskôr do 48 hodín od jeho vybavenia. Ak bude začaté trestné stíhanie vecne a miestne nepríslušným policajtom, najneskôr do troch dní od vykonania úkonu ( nie však od vydania uznesenia o začatí trestného stíhania) je povinný získaný spisový materiál odovzdať príslušnému policajtovi.
Podľa predchádzajúcej právnej úpravy musel byť na začatie trestného stíhania policajt vecne nie však miestne príslušný. Súčasná právna úprava však splnenie tejto povinnosti nevyžaduje. Policajt už nemusí byť na začatie predmetného trestného stíhania miestne a ani vecne príslušný.
Podľa rozhodnutia súdu pod značkou R 1/1981 ak sa začalo podľa § 160 ods. 1 trestné stíhanie „vo veci“, právoplatné uznesenie o zastavení trestného stíhania nevytvára prekážku „rei iudicatae“ a trestné stíhanie, ak nie sú prekážky, možno kedykoľvek znova začať bez zrušenia takéhoto zastavujúceho uznesenia. Uvedené platí aj vtedy, ak sa v uznesení o začatí trestného stíhania uvádza meno osoby, proti ktorej sa neskôr vznieslo obvinenie podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku, avšak nie ako osoby obvinenej z trestného činu, ale len ako účastníka predmetného skutku, ktorý je identifikovaný v uznesení o začatí trestného stíhania ako predmet trestného stíhania.
Dôležitou skutočnosťou, ktorú potvrdil aj najvyšší súd vo svojom rozhodnutí pod značkou R 42/1990 je, že ak bol obvinený vypočutý k ďalšiemu skutku predtým, ako bolo pre tento skutok začaté trestné stíhanie, nemožno sa po začatí tohto trestného stíhania a po vznesení obvinenia uspokojiť s tvrdením obvineného, že v predchádzajúcej výpovedi vypovedal pravdivo a že sa na túto výpoveď odvoláva. Pôvodnú výpoveď totiž vzhľadom na okolnosti, za ktorých bola urobená, nemožno pred súdom použiť, lebo ide o dôkaz absolútne neúčinný. Po začatí trestného stíhania a následnom vznesení obvinenia pre ďalší skutok je nutné obvineného znovu vypočuť v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. To platí obdobne aj pre výpoveď svedka.
Uznesenie o vznesení obvinenia je jedno z najdôležitejších dokumentov prípravného konania.
V prípravnom konaní plnia dôležitú úlohu orgány činné v trestnom konaní (OČTK). Sem možno zaradiť príslušníkov policajného zboru a dozorujúceho prokurátora. V prípravnom konaní má prokurátor postavenie tzv. pána sporu „dominus litis“. Až po podaní obžaloby prokurátor stráca toto dôležité postavenie a na základe zásady rovnosti strán v trestnom konaní sa stáva stranou sporu.
Iba prokurátor môže podať obžalobu na príslušný súd. Ide o vyjadrenie rímskoprávnej zásady „kde niet žalobcu niet sudcu“ (Nemo iudex sine actore).
Dôležité je poznamenať, že až po vznesení obvinenia môžu byť použité voči páchateľovi trestného činu konkrétne procesné prostriedky podľa trestnoprávnych predpisov. Má sa tým na mysli napríklad podanie návrhu na vzatie obvineného do väzby alebo výsluch obvineného, pri ktorom obvinený disponuje s rozsiahlou paletou práv.
Od okamihu vznesenia obvinenia má teda obvinený určité práva a povinnosti.
V zmysle ustanovenia § 37 Trestného poriadku má obvinený už po vznesení obvinenia právo na obhajcu, ak
a) je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave,
b) je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,
c) ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine,
d) ide o konanie proti mladistvému,
e) ide o konanie proti ušlému.
Obvineného je možné vziať do väzby iba v prípade ak v zmysle ustanovenia § 71 a nasl. existuje niektorý z dôvodov väzby. Rozlišujeme tzv. útekovú, kolúznu a pokračovaciu väzbu.
Na vzatie obvineného do väzby musia byť splnené viaceré hmotnoprávne a procesnoprávne podmienky.
Pri prečinoch môže väzba trvať najviac 12 mesiacov, z toho 7 mesiacov pripadá na prípravné konanie, pri zločinoch môže väzba trvať najviac 36 mesiacov, z toho 19 mesiacov pripadá na prípravné konanie, pri obzvlášť závažných trestných činoch (pozn. autora – za obzvlášť závažný trestný čin považujeme trestné činy, u ktorých dolná hranica trestu odňatia slobody je najmenej 10 rokov) môže väzba trvať najviac 48 mesiacov, z toho 25 mesiacov pripadá na prípravné konanie.
Podľa § 185 Trestného poriadku platí, že Sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie policajta okrem uznesenia o začatí trestného stíhania.
Sťažnosť môže podať osoba, ktorej sa uznesenie priamo týka alebo ktorá na uznesenie dala návrh. Sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorého uzneseniu smeruje (t.j. obyčajne na príslušné Okresné riaditeľstvo PZ uvedené v hlavičke uznesenia), a to zásadne do troch dní od oznámenia uznesenia (s výnimkou sťažnosti proti uzneseniam podľa § 83 ods. 2; ak sa koná podľa § 204 ods. 1, sťažnosť sa podáva do skončenia skráteného vyšetrovania).
Ak sa uznesenie oznamuje tak obvinenému, ako aj jeho zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
1. Pozor na lehoty pri podávaní sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia.
Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja alebo pracovného voľna, pokladá sa za posledný deň lehoty najbližší budúci pracovný deň; to neplatí pre lehotu väzby. Ak teda pripadne koniec lehoty na sobotu, máte ešte možnosť podať sťažnosť nasledujúci pondelok, ak tento deň bude pracovným dňom.
1.2 Dôvody sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia
Dôvody napadnutia uznesenia o vznesení sťažnosťou sú uvedené priamo v Trestnom poriadku. Uznesenie možno napadnúť pre
a) nesprávnosť niektorého jeho výroku,
b) zrejmý rozpor výroku s odôvodnením, alebo
c) porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.
Musí byť naplnený minimálne jeden dôvod, alebo dva prípadne všetky tri dôvody. Nezriedka sa stáva, že prokurátor sťažnosti obvineného vyhovie. Je však nevyhnutné sťažnosť riadne odôvodniť a poukázať na dôvody, prečo by jej prokurátor mal vyhovieť.
1.3 Kto rozhoduje o sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia.
Orgán, proti ktorého uzneseniu sťažnosť smeruje, môže jej sám vyhovieť, ak sa zmena pôvodného uznesenia nedotkne práv inej strany trestného konania.
Ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým oprávneným osobám uplynula a sťažnosti sa nevyhovelo podľa vyššie uvedeného odseku, predloží vec na rozhodnutie
a) policajt prokurátorovi, ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní, a ak ide o sťažnosť proti uzneseniu, ku ktorému tento prokurátor dal súhlas alebo pokyn, jeho prostredníctvom nadriadenému prokurátorovi,
b) prokurátor alebo súd nadriadenému prokurátorovi alebo súdu,
c) vyšší súdny úradník alebo súdny tajomník predsedovi senátu a v prípravnom konaní sudcovi pre prípravné konanie, ktorí majú pri tomto rozhodovaní postavenie nadriadeného orgánu,
d) asistent prokurátora prokurátorovi, ktorý vykonáva alebo vykonával dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní a ktorý má pri tomto rozhodovaní postavenie nadriadeného prokurátora.
Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.
Ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,
a) rozhodne vo veci sám, alebo
b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia má vplyv na celé konanie a na dôvody uvedené v sťažnosti sa môže prihliadať v neskoršom konaní. Pokiaľ by nadriadený orgán sťažnosti vyhovel a napadnuté uznesenie zrušil, môže dôjsť aj k zastaveniu trestného stíhania.
(Zdroj: Štefan Minárik a kolektív – Trestný poriadok. Stručný komentár. 2006. ISBN 80-8078-085-4)
Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát
