Spoločná osobná starostlivosť (nová forma osobnej starostlivosti o dieťa)
v tomto článku si povieme niečo o novom inštitúte zákona o rodine, ktorý prišiel v roku 2023 ako novinka do nášho zákona o rodine. Povieme si o dôvodoch a výhodách tohto inštitútu.
Dôvody zavedenia novej formy starostlivosti
Spoločná osobná starostlivosť ako nová forma osobnej starostlivosti o dieťa bola prijatá na základe vládneho návrhu zákona, ktorý nadviazal na priority, ktoré vláda SR deklarovala vo svojom Programovom vyhlásení vlády SR na roky 2021-2024, a síce že: „Vláda Slovenskej republiky bude presadzovať prísnu špecializáciu v rodinnoprávnej agende, interdisciplinárny prístup pri rozhodovaní o dieťati za účasti psychológov, kolíznych opatrovníkov, sociálnych pracovníkov, mediátorov či znalcov, širšie využívanie mimosúdneho riešenia, pravidlo osobného vypočutia dieťaťa sudcom vo vhodne upravených priestoroch súdu s podporou pre náležitú metodológiu vypočutia dieťaťa, vrátane pravidla „do mesiaca prvé stretnutie s účastníkmi konania“
Cieľom predmetného návrhu zákona bolo najmä doplniť formy osobnej starostlivosti aj o spoločnú osobnú starostlivosť oboch rodičov, ktorá môže byť vzhľadom na potreby konkrétneho dieťaťa vhodnejšia ako existujúce formy starostlivosti, t. j. výlučná osobná a striedavá osobná starostlivosť.
Zavedenie tejto novej formy osobnej starostlivosti je inšpirované viacerými zahraničnými právnymi poriadkami, najmä nemeckým, švajčiarskym, rakúskym a českým, v ktorých spoločná osobná starostlivosť ako alternatívna forma osobnej starostlivosti figuruje už dlhšie.
Podstata spoločnej osobnej starostlivosti
Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov je formou starostlivosti o dieťa, ktorej cieľom je zachovať taký režim starostlivosti o dieťa, ktorí rodičia realizujú už v čase pred ich rozchodom, či rozvodom, pričom majú aj naďalej po ich oficiálnom odlúčení záujem na zachovaní tohto režimu. Predstavuje najprirodzenejšiu formu výkonu rodičovských práv a povinností s minimálnym zásahom zo strany štátu. Preto je táto forma starostlivosti o dieťa vhodná pre rodičov, ktorí vedia spolu navzájom ohľadom detí racionálne komunikovať a ktorí súčasne budú žiť nie ďaleko od seba, prípadne po rozvode/rozchode zostávajú žiť v jednej domácnosti.
Aj tu platí, že súd bude môcť schváliť rodičovskú dohodu, v ktorej bude spoločná osobná starostlivosť dohodnutá oboma rodičmi, len za predpokladu, že dohoda nebude odporovať zákonu. Dôsledkom uvedeného sa dosť urýchli celý proces rozhodovania o úprave pomerov k mal. dieťaťu.
Preto je pre schválenie rodičovskej dohody o spoločnej osobnej starostlivosti rozhodujúce, aby sa rodičia vedeli vzájomne, bez konfliktov a bez zásahov súdu o všetkom podstatnom ohľadom ich dieťaťa dohodnúť. V opačnom prípade, ak vzťahy medzi rodičmi sú vážne naštrbené a títo nie sú schopní spoločne komunikovať ani ohľadom starostlivosti o ich mal. dieťa, potom možno konštatovať, že spoločná osobná starostlivosť neprichádza do úvahy.
Zavedenie tejto formy starostlivosti má rovnako za cieľ podporiť zachovanie a rozvoj vzťahových väzieb dieťaťa s obidvomi rodičmi aj na čas po ich rozvode alebo rozchode a súčasne zamedziť tomu, aby súd za každých okolností určoval, ktorému rodičovi maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, ktorý z nich ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a ako má rodič prispievať na výživu dieťaťa. Spoločná osobná starostlivosť tak poskytuje možnosť vyhnúť sa zvereniu dieťaťa do starostlivosti len jedného z rodičov alebo striktnému prerozdeleniu času starostlivosti medzi oboch rodičov na základe formálnej dohody rodičov alebo autoritatívneho rozhodnutia súdu.
Pokiaľ ide o hmotnoprávne podmienky na to, aby súd mohol zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, vyžaduje sa nielen záujem o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa zo strany oboch rodičov, ale hlavne ich spôsobilosť dieťa vychovávať a ich spoločný súhlas (dohoda) s touto formou starostlivosti. Na porovnanie, v prípade striedavej osobnej starostlivosti môže nastať situácia, že táto bude nariadená len za súhlasu jedného z rodičov.
Súd bude mať súčasne naďalej povinnosť pri rozhodovaní o tejto forme starostlivosti prihliadať v prvom rade na najlepší záujem dieťaťa a na to, či touto formou starostlivosti budú zaistené potreby dieťaťa.
Všetky tri formy zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti rodičov sú však rovnocenné a súd medzi nimi rozhoduje na základe posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa.
Výživné pri spoločnej osobnej starostlivosti
Pokiaľ ide o výživné, novela zákona hovorí, že ak bolo dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov, potom súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť, že výživné sa na čas trvania spoločnej osobnej starostlivosti neurčuje.
Spoločná osobná starostlivosť a štátne sociálne dávky
V súvislosti so zavedením novej formy starostlivosti o mal. dieťa došlo aj k novelizácií zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku, kde je upravené vyplácanie týchto štátnych sociálnych dávok aj v prípade, ak súd zveril mal. dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
V takomto prípade sa bude primárne vychádzať z písomnej dohody rodičov o tom, ktorému z nich má byť sociálna dávka štátom vyplatená. Ak k písomnej dohode medzi nimi nedôjde, dávky (prídavok na dieťa, príplatok k prídavku na dieťa, príspevok na starostlivosť o dieťa, rodičovský príspevok) sa budú vyplácať striedavo každému rodičovi počas troch kalendárnych mesiacov.
V prípade ak máte otázky ohľadom spoločnej osobnej starostlivosti, neváhajte nám napísať. Veríme, že táto forma spoločnej osobnej starostlivosti odstráni problémy, s ktorými sme sa stretávali na súdoch a ktoré spôsobovala doterajšia právna úprava. Mnoho našich minulých klientov by túto formu osobnej starostlivosti ocenilo, ak by existovala v čase, keď súdy rozhodovali v ich veciach.
