Máte
otázku?

Schválenie právneho úkonu maloletého

Súkromné právo sa vyznačuje najmä svojou dispozítívnosťou. Znamená to, že účastníci právnych vzťahov, ktoré vznikajú v oblasti súkromného práva môžu disponovať svojím právnym vzťahom, inak povedané môžu určovať, či vstúpia s inou osobou do právneho vzťahu alebo nie. Tiež sa môžu rozhodnúť s kým do tohto právneho vzťahu vstúpia, ako dlho bude trvať, či zanikne a pod. Nevystupuje tu teda štát, ako subjekt, ktorý by autoritatívnym rozhodnutím určil, kedy právny vzťah vznikne a kto bude jeho účastníkom, tak ako tomu je v právnych odvetviach verejného práva.

V zmysle platného práva SR, vzniká fyzickým osobám spôsobilosť na právne úkony dovŕšením 18. roku života. Do tohto času koná podľa § 26 Občianskeho zákonníka za maloleté dieťa (všeobecne osobu nespôsobilú na právne úkony) jeho zákonný zástupca. Môžu však nastať situácie, kedy zákonný zástupca nemôže maloleté dieťa zastupovať. Vysvetlenie podáva § 30 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého Ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu. Na to nadväzuje § 31 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník"). Maloletí sú pritom v zmysle § 9 Občianskeho zákonníka spôsobilí len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.

V prípade, ak má byť maloletý subjektom právneho vzťahu, resp. nejakého právneho úkonu, ktorý nie je primeraný jeho rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej jeho veku je nutné uplatniť inštitút schválenia právneho úkonu maloletého súdom. Legislatívna úprava je obsiahnutá v § 179 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak je pre platnosť právneho úkonu, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, potrebné schválenie súdu, súd ho schváli, ak je to v záujme maloletého. Okresný súd Trnava v rozhodnutí 26P/8/2015 zdôraznil, že v prípade ak by takýto právny úkon nebol odsúhlasený súdom, bol by neplatný. Podobne Krajský súd v Žiline v rozhodnutí 9CoP/76/2013 uviedol, že zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu (§ 28 OZ). Obligačno-právne účinky t.j., že obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným, vznikajú iba z platnej zmluvy. Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy. K právnemu úkonu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi nesvojprávnou J. T. - Z. a navrhovateľom sa podľa § 28 OZ vyžadovalo schválenie súdu. Až do tohto momentu, do rozhodnutia súdu o schválení právneho úkonu nevznikli pre účastníkov zmluvy obligačno-právne účinky, nakoľko i podľa názoru odvolacieho súdu vznik obligačnoprávnych účinkov pre účastníkov zmluvy bol podmienený schválením právneho úkonu súdom.

Proces uskutočnenia právneho úkonu, v ktorom je jedným zo subjektov maloleté dieťa pozostáva z niekoľkých fáz, ktoré priblížime v nasledujúcich odsekoch.

Ustanovenie opatrovníka

Podľa § 28 Občianskeho zákonníka Ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu. Teda v prípade ak chcú rodičia, napr. darovať svojmu dieťaťu nejakú hodnotnú vec, napr. auto či dom, alebo ak chcú kúpiť určitú hodnotnú vec od tretej osoby, pričom kupujúcim bude maloletý, alebo previesť spoluvlastnícky podiel z rodiča na dieťa alebo naopak, a podobne, je nutné, aby takýto právny úkon bol odsúhlasený súdom, pretože je jasné, že nejde o bežnú vec.

Potom čo je zrejmá vôľa uskutočniť právny úkon, je potrebné uvažovať o tom, či zastúpením maloletého dieťaťa jeho rodičom, nenastane konflikt záujmov. Ak takýto konflikt záujmov nastane, je potrebné podať návrh na súd a požiadať o ustanovenie opatrovníka na uzavretie konkrétneho právneho úkonu, pričom táto osoba musí s opatrovníctvom súhlasiť. Pre ilustráciu uvediem príklad: Matka a otec chcú darovať synovi svoj dom. Subjektmi tohto právneho vzťahu sú na strane darcu: matka a otec a na strane obdarovaného: maloleté dieťa. Keďže rodičia majú týmto právnym úkonom stratiť výlučné vlastníctvo, nastáva konflikt záujmov a je potrebné požiadať súd o ustanovenie opatrovníka. Rodičia teda požiadajú tretiu osobu o to, aby v mene maloletého dieťaťa prejavila vôľu, t. j. podpísala darovaciu zmluvu (keďže obdarovaný-maloletý, tak urobiť nemôže z dôvodu neplnoletosti).

Na základe návrhu na ustanovenie opatrovníka súd zhodnotí skutkový a právny stav a rozhodne či takto navrhnutú osobu ustanoví za opatrovníka v danej veci, alebo nie. Potom čo je ustanovený opatrovník, a má od súdu povolenie prejaviť vôľu v mene maloletého môže dôjsť k uskutočneniu právneho úkonu. Ak sa vrátim k vyššie uvedenému príkladu, tak opatrovník môže podpísať darovaciu zmluvu v mene maloletého (teda v mene obdarovaného).

Schválenie právneho úkonu súdom a ustanovenie kolízneho opatrovníka

Je dôležité povedať, že právny úkon urobený v mene maloletého opatrovníkom ešte nenadobúda právne účinky. Dôvodom je práve § 28 Občianskeho zákonníka, resp. § 179 Občianskeho súdneho poriadku, a síce je potrebné schválenie právneho úkonu súdom. Účastníkmi tohto konania je zákonný zástupca (matka, otec,..) a kolízny opatrovník. V tomto momente nasleduje ďalší dôležitý krok, a to ustanovenie tzv. kolízneho opatrovníka.

Kolízny opatrovník je dôležitý pretože vyjadruje názor a v podstate dohliada na to, či právny úkon je v záujme maloletého dieťaťa. Častokrát dochádza k zamieňaniu inštitútov opatrovníka a kolízneho opatrovníka. Rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že opatrovník je navrhnutý najčastejšie zákonným zástupcom na to, aby prejavil vôľu v mene zastúpeného, kdežto kolízny opatrovník vystupuje v každom súdnom konaní, ktoré sa týka maloletých detí, a to aby ako už bolo spomenuté hájil záujmy maloletého a dohliadal na to, či právny úkon, ktorý má súd schváliť je v záujme maloletého alebo nie. Kolíznym opatrovníkom je vlastne Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, resp. jeho poverený zamestnanec. Kolízneho opatrovníka podobne ako klasického opatrovníka ustanovuje súd. Môže nastať aj situácia, že sa kolízny opatrovník nemôže pojednávania zúčastniť a ospravedlní svoju neprítomnosť. V takomto prípade súd za podmienky, že na to kolízny opatrovník dal súhlas, rozhodne bez jeho prítomnosti.

Schvaľovanie právneho úkonu súdom

Potom čo sa vyjadrí kolízny opatrovník k navrhovanému právnemu úkonu, súd posúdi skutkový a právny stav a rozhodne či právny úkon schváli alebo nie. Okresný súd Banská Bystrica v rozhodnutí 32P/89/2015 uviedol , že súd pri schvaľovaní právneho úkonu za maloleté dieťa v prvom rade musí mať na zreteli záujem maloletého a dodržanie zákona pri uzatváraní právneho úkonu tak, aby sa nestal neplatným a to či už absolútne alebo relatívne.nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým súd schválil navrhovaný právny úkon nadobúda tento právny úkon právne účinky. A keď sa vrátime k nášmu príkladu, tak až právoplatnosťou rozhodnutia súdu, ktorým súd schválil darovaciu zmluvu, kde subjektom (obdarovaný) je maloletý, nadobúda darovacia zmluva právne účinky. Až týmto momentom je napríklad možné, ak sa jedná o nehnuteľnosť, podať na Okresnom úrade, katastrálnom odbore návrh na vklad do katastra nehnuteľností. V bežnej praxi z dôvodu, aby právny úkon maloletého skôr nadobudol právne účinky, sa často účastníci konania hneď na súdnom pojednávaní vzdajú práva na odvolanie, a preto dňom doručenia rozhodnutia súdu poslednému účastníkovi nadobúda rozhodnutie právoplatnosť.

Zhrnutie

Je zrejmé, že proces uskutočnenia právneho úkonu maloletým vôbec nie je jednoduchý, ale pozostáva z niekoľkých fáz. Pre úplnosť tejto problematiky ešte raz uvediem jednotlivé kroky schvaľovania právneho úkonu maloletého.

  1. Existencia vôle urobiť právny úkon
  2. Posúdenie, či existuje rozpor záujmov alebo niekoľkých
  3. Ak rozpor záujmov neexistuje, tak za maloletého môže prejaviť vôľu zákonný zástupca. Ak existuje rozpor záujmov musí byť ustanovený opatrovník
  4. Opatrovník musí z opatrovníctvom súhlasiť a následne súd ustanoví opatrovníka
  5. Opatrovník prejaví vôľu za maloletého-urobí právny úkon
  6. Podanie návrhu na schválenie právneho úkonu maloletého
  7. Súd ustanoví kolízneho opatrovníka (Úrad práce sociálnych vecí a rodiny)
  8. Kolízny opatrovník vyjadrí názor či je právny úkon v súlade so záujmom maloletého
  9. Súd posúdi skutkový a právny stav a rozhodne či právny úkon maloletého schváli alebo nie.
  10. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu nadobúda právny úkon maloletého právne účinky.

V prípade, ak potrebujete právnu pomoc, či radu, týkajúcu sa tejto oblasti neváhajte kontaktovať našu advokátsku kanceláriu, v ktorej s Vami radi preberieme ďalšie detaily a postup.


Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát


Najnovšie články:
4,9 (4.969)
Všetky recenzie
Chatbot
Dobrý deň,
volám sa Lexana a som virtuálna asistentka. Nižšie vyberte, s čím chcete pomôcť.