Rozvod s Talianom

Otázka: Rozvod s Talianom

Dobrý deň, môj manžel je Talian a ja som Slovenka, spolu bývame v Taliansku už niekoľko rokov. Ako je to pri rozvode s Talianom? Právny poriadok Talianska pozná tzv. rozluku, teda musím žiť oddelene 2 roky a až potom sa môžeme rozviesť. Čítala som na vašich stránkach, že slovenský právny poriadok nerozoznáva rozluku. Ak by sa však použil na rozvod právny poriadok Slovenskej republiky, potom by proces prebehol rýchlejšie a nemuseli by sme čakať na rozvod ešte ďalší rok. Musím sa rozvádzať na území Slovenska?

Odpoveď: Rozvod s Talianom

Dobrý deň,

I.

Vo vašom prípade sa uplatní NARIADENIE RADY (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len nariadenie „Brusel II bis“)

 II.

Článok 1 (upravujúci rozsah pôsobnosti tohto nariadenia) ods. 1 písm. a):

Toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva.

III.

Článok 3 (upravujúci všeobecnú právomoc pri rozvode, rozluke a anulovaní manželstva) ods. 1:

1. Vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu

a) na ktorého území:

— majú manželia obvyklý pobyt, alebo

— manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo

— má odporca obvyklý pobyt, alebo

— v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo

— má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo

— má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má „domicil“;

b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia „domicil“.

Vzhľadom na skutkový stav a zvýraznené časti citovaného ustanovenia, právomoc na konanie o rozluke, resp. rozvode majú talianske súdy.

Pre „obvyklý pobyt“ je rozhodujúcim kritériom skutočný stav, teda skutočný pobyt a nie napr. trvalý pobyt, ak by aj bol nahlásený na území SR. Pojem obvyklý pobyt síce nie je definovaný (ide teda o otvorený pobyt), avšak zo skutkového stavu nepochybne vyplýva, že obvyklý pobyt oboch manželov je v Taliansku.

 Ak by ste na súde tvrdili, že ste bývali v SR minimálne 6 mesiacov, potom by súd o rozvod manželstva s Talianom prebehol na Slovensku. 

III.

Článok 17 (upravujúci skúmanie právomoci)

Ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Uvedené ustanovenie nepriamo vylučuje možnosť podať žiadosť o rozvod na slovenský súd a rovnako nepriamo vylučuje „možnosť presunúť návrh na rozluku, prípadne na rozvod na Slovensko“.

IV.

Na založenie právomoci slovenských súdov by bolo potrebné aby:

1/ (v prípade, že je navrhovateľom manžel a odporcom manželka) manželka (ako odporca) mala na území SR obvyklý pobyt alebo

2/ (v prípade, že je navrhovateľom manželka a odporcom manžel) manželka (ako navrhovateľ) mala na území SR obvyklý pobyt, bývala v SR najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a bola štátnym príslušníkom SR

Žiaden z účastníkov konania nemôže podať návrh na rozvod, príp. rozluku manželstva na slovenskom súde nakoľko slovenské súdy nemajú právomoc v danom prípade konať a rozhodovať. Ak by aj niektorý účastník konania takýto návrh podal, slovenský súd by o tomto návrhu nerozhodol s odôvodnení, že nemá právomoc konať vo veci.