Otázka: Rozvod a nehnuteľnosti jedného z manželov
Manželka podala žiadosť o rozvod. Rozviesť sa chcem aj ja, ale s dôvodmi uvedenými v žiadosti veľmi nesúhlasím. Závisí následné rozdelenie spoločného majetku od dôvodov rozvodu? Manželka má skôr ekonomické dôvody, ale uvádza hádky, dokonca fyzické násilie, s čím ale vôbec nesúhlasím.
Počas manželstva sme nadobudli tri nehnuteľnosti za špecifických okolností, ktorých rozdelenie môže byť sporné. Prosím o právny názor na každú z nich:
1. Rodičia sa krátko pred svadbou rozhodli na mňa prepísať ich chatu. Bol to dar, ale nerozumne sme k tomu spravili kúpnu zmluvu, podpísanú niekoľko dní pred sobášom, kde sa uvádza, že "Kupujúci zaplatil kúpnu sumu v hotovosti pri podaní vkladu na kataster". Reálne som im ale žiadne peniaze nedával. Nasledne sa spravil vklad na kataster tiež niekoľko dní pred svadbou, ale zápis v katastri prebehol až 2 mesiace po svadbe. Tam som vedený ako jediný majiteľ 1/1. Má manželka nárok na podiel z tejto chaty?
2. Bratovi som kúpil byt v Brne. Ak sa budeme súdiť, súd musí prebiehať v ČR? Kúpil som ho takto: Poslal som mu peniaze prevodom na účet asi polrok pred svadbou. Ale developer mal problém so zápisom do katastra kvôli chýbajúcim parkovacím miestam, a tak sa naťahovala kolaudácia stavby, i keď bratovi tam dovolili bývať. Niekoľko mesiacov pred svadbou môj brat z peňazí, čo som mu poslal, splatil notárovi zálohovú sumu za byt. Krátko po svadbe podpisujeme Zmluvu o Budúcej Zmluve, s bratom tam figurujeme ako kupujúci v podiele 50:50, on platí ďalšiu zálohu z peňazí, čo som mu dávnejšie poslal. Kúpnu zmluvu a posledné peniaze platí až rok po svadbe. Tento rok mi prepísal svoju polovicu bytu darovacou zmluvou. Aktuálne v katastri figurujem ako jediný majiteľ. Aké vidíte nároky manželky na podiel z tohto bytu?
Aké odporúčate "správanie" pred rozvodom? Snažím sa byť maximálne slušný. Odsťahoval som sa do podnájmu, ale žena teraz býva aj s deťmi v mojom "staromládeneckom" byte, kde platím všetky účty, nosím im potraviny, tankujem auto, atď. Ona chce aj peniaze v hotovosti každý mesiac, ale viem, že na účte má zatiaľ dosť. Mal by som jej niečo posielať? Je na materskej dovolenke.
Odpoveď: Rozvod a nehnuteľnosti jedného z manželov
Dobrý deň,
Pokiaľ ide o Vaše otázky ohľadom rozvodu a nehnuteľností jedného z manželov, uvádzame nasledovné odpovede na položené otázky.
1/ chata
Pri prevode vlastníckeho práva k predmetnej chate prišlo na základe tzv. simulovaného právneho úkonu – kúpnej zmluvy. V tomto prípade by mal v zmysle §41a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) platiť disimulovaný právny úkon, ktorým je darovanie, resp. darovacia zmluva (keďže k prevodu finančných prostriedkov nikde neprišlo). Následne pri aplikácii ustanovenia § 143 OZ treba prísť k záveru, že nakoľko išlo de facto a aj de iure o darovanie, chata je vo Vašom výlučnom vlastníctve a preto nebude predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Pokiaľ by manželka chcela tvrdiť, že v zmluve je uvedená kúpna cena a že šlo o kúpu, dôkazné bremeno je na Vás, aby ste preukázali na súde opak.
2/ byt v Brne:
Podľa môjho názoru je v tomto prípade otázka vlastníctva nehnuteľnosti nasledovná: Pri nehnuteľnostiach je pre nadobudnutie vlastníckeho práva rozhodujúci vklad do katastra (§ 133 ods. 2 OZ). Je veľmi pravdepodobné, že pri určení či patrí alebo nepatrí polovica bytu do BSM sa bude prihliadať na to, kedy bola nehnuteľnosť nadobudnutá do BSM. Existuje však judikát, ktorý uvádza, že ak peniaze na kúpu veci boli použité výlučne z prostriedkov jedného z manželov, vec nepatrí do BSM (a to aj počas trvania manželstva). Dá sa preto o tento judikát oprieť (v SR však judikáty nie sú záväzné, a preto súd nemusí naň prihliadnuť, musí však vysvetliť, prečo ho nepoužil). V najhoršom prípade, ak by súd rozhodol, že polovica bytu patrí do BSM, potom si môžete započítať pri vyporiadaní platby na tento byt vložené výlučne z Vašich prostriedkov (tieto platby by znížili nárok manželky).
Pokiaľ ide o polovicu bytu, ktorú Vám následne Váš brat daroval, opäť sa uplatní ustanovenie § 143 OZ, t.j. že polovica bytu je vo Vašom výlučnom vlastníctve bezpodmienečne.
Vzhľadom na Vaše ostatné otázky ohľadom vášho správania a správania vašej manželky treba mať na zreteli najmä ustanovenie § 150 OZ, podľa ktorého:
Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Preto sa často prihliada na dôvod rozvratu manželstva (správanie nemá vplyv na výšku nároku pri vyporiadaní, ale napríklad na to, keby ste sa sporili o nehnuteľnosť a sudca by sa nevedel rozhodnúť komu ju prisúdi, potom si pozrie rozsudok o rozvode, preto je pre Vás dôležité, aby tam bol dôvod rozvratu všeobecný a nie vo Váš neprospech.)
Na záver sa ešte vyjadrím k rozvodu. Ak Vaša manželka uviedla do návrhu na rozvod nepravdivé údaje, treba jej ich vyvrátiť a uviesť tak skutkové okolnosti na pravú mieru. Dôvody, pre ktoré Vás súd rozviedol by následne mohla využiť pri návrhu na vyporiadanie BSM.
Vzhľadom na Vašu otázku ohľadom vášho správania, je dobré, že manželke vychádzate v ústrety. Odporúčam Vám v tom pokračovať a posielať manželke „výživné“ na Vaše deti. Ak jej peniaze dávate „na ruku“, vypýtajte si od nej nejaký doklad, aby potom na sude neuvádzala, že ste neplatili.
Pri výške sumy, ktorú jej posielate sa snažte byť objektívny a posielajte jej len takú sumu, ktorá by mala pokryť neskoršie výživné na Vaše deti (ak jej budú zverené do starostlivosti). Ak by ste posielali privysokú sumu, potom by ju od Vás požadovala takéto vysoké výživné aj po rozvode. Súd by na to prihliadol a mal by za to, že ste schopný posielať vysoké výživné. Vždy je lepšie posielať menej, ako viac ak ide o povinnosť posielať výživné. Súd pri určení výživného vychádza zo schopností možností a majetkových pomerov povinného rodiča a zo skutočnosti, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov.
Nakoľko je manželka na materskej dovolenke, mohla by požadovať počas manželstva tzv. manželské výživné. Niektoré súdy sú v tomto veľmi prísne a je vysoko pravdepodobné, že by jej súd o manželské výživné vyhovel. Preto odporúčam byť ústretový, aby takýto návrh nepodávala a so všetkým prestať až po tom, ako sa rozvediete.
Po rozvode môže požadovať tiež príspevok na rozvedeného manžela, ten už však nie je v takej výške ako manželské výživné. Musíte s tým však rátať, keď sa bude určovať výživné na dieťa, že takýto nárok z jej strany po rozvode môže prísť.