Otázka: Rozvod a nehnuteľnosti jedného z manželov
Manzelka podala ziadost o rozvod. Rozviest sa chcem aj ja, ale s dovodmi uvedenymi v ziadosti velmi nesuhlasim. Zavisi nasledne rozdelenie spolocneho majetku od dovodov rozvodu? Manzelka ma skor ekonomicke dovody, ale uvadza hadky, dokonca fyzicke nasilie, s cim ale vobec nesuhlasim.
Pocas manzelstva sme nadobudli tri nehnutelnosti za specifickych okolnosti, ktorych rozdelenie moze byt sporne. Prosim o pravny nazor na kazdu z nich:
1. Rodicia sa kratko pred svadbou rozhodli na mna prepisat ich chatu. Bol to dar, ale nerozumne sme k tomu spravili kupnu zmluvu, podpisanu niekoľko dni pred sobasom, kde sa uvadza, ze "Kupujuci zaplatil kupnu sumu v hotovosti pri podani vkladu na kataster". Realne som im ale ziadne peniaze nedaval. Nasledne sa spravil vklad na kataster tiež niekoľko dni pred svadbou, ale zapis v katastri prebehol az 2 mesiace po svadbe. Tam som vedeny ako jediny majitel 1/1. Ma manzelka narok na podiel z tejto chaty?
2. Bratovi som kupil byt v Brne. Ak sa on budeme sudit, sud musi prebiehat v CR? Kupil som ho takto: Poslal som mu peniaze prevodom na ucet asi polrok pred svadbou. Ale developer mal problem so zapisom do katastra kvoli chybajucim parkovacim miestam a tak sa natahovala kolaudacia stavby i ked bratovi tam dovolili byvat. Niekolko mesiacov pred svadbou moj brat z penazi, co som mu poslal, splatil notarovi zalohovu sumu za byt. Kratko po svadbe podpisujeme Zmluvu o Buducej Zmluve, s bratom tam figurujeme ako kupujuci v podiele 50:50, on plati dalsiu zalohu, z penazi, co som mu davnejsie poslal. Kupnu zmluvu a posledne peniaze plati az rok po svadbe. Tento rok mi prepisal svoju polovicu bytu darovacou zmluvou. Aktualne v katastri figurujem ako jediny majitel. Ake vidite nároky manzelky na podiel z tohto bytu?
Ake doporucujete "chovanie" pred rozvodom? Snazim sa byt maximalne slusny.. Odstahoval som sa do podnajmu, ale zena teraz byva aj s detmi v mojom "staromladeneckom" byte, kde platim vsetky ucty, nosim im potraviny, tankujem auto, atd. Ona chce aj peniaze v hotovosti kazdy mesiac, ale viem, ze na ucte ma zatial dost.. Mal by som jej nieco posielat? Je na materskej dovolenke.
Odpoveď: Rozvod a nehnuteľnosti jedného z manželov
Dobrý deň,
Pokiaľ ide o Vaše otázky ohľadom rozvodu a nehnuteľností jedného z manželov, uvádzame nasledovné odpovede na položené otázky.
1/ chata
Pri prevode vlastníckeho práva k predmetnej chate prišlo na základe tzv. simulovaného právneho úkonu – kúpnej zmluvy. V tomto prípade by mal v zmysle §41a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) platiť disimulovaný právny úkon, ktorým je darovanie, resp. darovacia zmluva (keďže k prevodu finančných prostriedkov nikde neprišlo). Následne pri aplikácii ustanovenia § 143 OZ treba prísť k záveru, že nakoľko išlo de facto a aj de iure o darovanie, chata je vo Vašom výlučnom vlastníctve a preto nebude predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Pokiaľ by manželka chcela tvrdiť, že v zmluve je uvedená kúpna cena a že šlo o kúpu, dôkazné bremeno je na Vás, aby ste preukázali na súde opak.
2/ byt v Brne:
Podľa môjho názoru je v tomto prípade otázka vlastníctva nehnuteľnosti nasledovná: Pri nehnuteľnostiach je pre nadobudnutie vlastníckeho práva rozhodujúci vklad do katastra (§ 133 ods. 2 OZ). Je veľmi pravdepodobné, že pri určení či patrí alebo nepatrí polovica bytu do BSM sa bude prihliadať na to, kedy bola nehnuteľnosť nadobudnutá do BSM. Existuje však judikát, ktorý uvádza, že ak peniaze na kúpu veci boli použité výlučne z prostriedkov jedného z manželov, vec nepatrí do BSM (a to aj počas trvania manželstva). Dá sa preto o tento judikát oprieť (v SR však judikáty nie sú záväzné, a preto súd nemusí naň prihliadnuť, musí však vysvetliť, prečo ho nepoužil). V najhoršom prípade, ak by súd rozhodol, že polovica bytu patrí do BSM, potom si môžete započítať pri vyporiadaní platby na tento byt vložené výlučne z Vašich prostriedkov (tieto platby by znížili nárok manželky).
Pokiaľ ide o polovicu bytu, ktorú Vám následne Váš brat daroval, opäť sa uplatní ustanovenie § 143 OZ, t.j. že polovica bytu je vo Vašom výlučnom vlastníctve bezpodmienečne.
Vzhľadom na Vaše ostatné otázky ohľadom vášho správania a správania vašej manželky treba mať na zreteli najmä ustanovenie § 150 OZ, podľa ktorého:
Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Preto sa často prihliada na dôvod rozvratu manželstva (správanie nemá vplyv na výšku nároku pri vyporiadaní, ale napríklad na to, keby ste sa sporili o nehnuteľnosť a sudca by sa nevedel rozhodnúť komu ju prisúdi, potom si pozrie rozsudok o rozvode, preto je pre Vás dôležité, aby tam bol dôvod rozvratu všeobecný a nie vo Váš neprospech.)
Na záver sa ešte vyjadrím k rozvodu. Ak Vaša manželka uviedla do návrhu na rozvod nepravdivé údaje, treba jej ich vyvrátiť a uviesť tak skutkové okolnosti na pravú mieru. Dôvody, pre ktoré Vás súd rozviedol by následne mohla využiť pri návrhu na vyporiadanie BSM.
Vzhľadom na Vašu otázku ohľadom vášho správania, je dobré, že manželke vychádzate v ústrety. Odporúčam Vám v tom pokračovať a posielať manželke „výživné“ na Vaše deti. Ak jej peniaze dávate „na ruku“, vypýtajte si od nej nejaký doklad, aby potom na sude neuvádzala, že ste neplatili.
Pri výške sumy, ktorú jej posielate sa snažte byť objektívny a posielajte jej len takú sumu, ktorá by mala pokryť neskoršie výživné na Vaše deti (ak jej budú zverené do starostlivosti). Ak by ste posielali privysokú sumu, potom by ju od Vás požadovala takéto vysoké výživné aj po rozvode. Súd by na to prihliadol a mal by za to, že ste schopný posielať vysoké výživné. Vždy je lepšie posielať menej, ako viac ak ide o povinnosť posielať výživné. Súd pri určení výživného vychádza zo schopností možností a majetkových pomerov povinného rodiča a zo skutočnosti, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov.
Nakoľko je manželka na materskej dovolenke, mohla by požadovať počas manželstva tzv. manželské výživné. Niektoré súdy sú v tomto veľmi prísne a je vysoko pravdepodobné, že by jej súd o manželské výživné vyhovel. Preto odporúčam byť ústretový, aby takýto návrh nepodávala a so všetkým prestať až po tom, ako sa rozvediete.
Po rozvode môže požadovať tiež príspevok na rozvedeného manžela, ten už však nie je v takej výške ako manželské výživné. Musíte s tým však rátať, keď sa bude určovať výživné na dieťa, že takýto nárok z jej strany po rozvode môže prísť.