Otázka: Rozdelenie spoločného majetku

Dobrý deň, po štrnástich rokoch sme sa rozdelili s priateľom, s ktorým mám dve deti. Spolu sme nadobudli dom, auto a celý náš hmotný majetok. Po rozchode som sa odstťahovala s deťmi a z domu sme nezobrali nič. Na dome máme hypotéku, ktorú som tri roky platila ja a teraz ju platí on. Mám právo žiadať o vyplatenie hodnoty domu alebo o čiastku, ktorú som na ňom zaplatila? Ďakujem za odpoveď.

Odpoveď: Rozdelenie spoločného majetku

Dobrý deň. Nakoľko v zadanej otázke uvádzate, že ste sa rozišli s priateľom, v rámci tejto odpovede budem vychádzať z toho, že ste neboli manželia a že ste tým pádom žili v vo vzťahu druha a družky. Preto ak ste neboli s bývalým priateľom spoločne zosobášení, nemohlo medzi Vami vzniknúť osobitné majetkové spoločenstvo (bezpodielové spoluvlastníctvo), ktoré vzniká len medzi manželmi.

Ak ste teda neboli manželmi, všetok majetok, ktorý ste nadobudli v rámci Vášho dlhoročného vzťahu, môže byť predmetom jedine podielového spoluvlastníctva a nie bezpodielového spoluvlastníctva.

Všeobecne k podielovému spoluvlastníctvu

Naša právna úprava podielového spoluvlastníctva obsiahnutá v ustanoveniach § 137 až § 142 Občianskeho zákonníka vychádza z vymedzenia podielového spoluvlastníctva ako spoluvlastníctva ideálneho, čo znamená, že výška spoluvlastníckeho podielu určitého spoluvlastníka nezodpovedá konkrétnej reálnej časti spoločnej veci, ale miere, akou sa jednotliví spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa ustanovenia § 137 Občianskeho zákonníka platí, že: „(1) Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. (2) Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.“

Predpokladám, že v rámci Vášho dlhoročného vzťahu ste s bývalým partnerom neriešili to, komu patrí aký podiel na spoločných veciach. Výnimkou snáď bude len nehnuteľnosť – spoločný dom, ku ktorému je výška spoluvlastníckych podielov zrejmá z príslušného listu vlastníctva. Pokiaľ ide o ostatné (hnuteľné) veci, v tomto prípade by sa na ne mal vzťahovať zrejme druhý odsek citovaného zákonného ustanovenia v súlade s ktorým by mali byť Vaše podiely na spoločných veciach rovnaké.

Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

Nakoľko v rámci občianskoprávnych vzťahoch súvisiacich s podielovým spoluvlastníctvom platí všeobecná zásada, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve proti vlastnej vôli, právna úprava vytvára priestor aj na zrušenie a vyporiadanie súdnou cestou.

Občiansky zákonník pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva preferuje primárne dohodu spoluvlastníkov, pričom podľa ustanovenia § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.“

Spoluvlastnícke vzťahy sú však v praktickom poňatí často veľmi komplikované a neraz sú sprevádzané aj vzájomnými konfliktami medzi jednotlivým spoluvlastníkmi. V takýchto prípadoch je preto pomerne náročné dospieť k všestranne akceptovateľnej dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Preto ak sa spoluvlastníci nevedia na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dohodnúť, je na mieste domáhať sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdnou cestou.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.“

Záver

Komplexné rozdelenie spoločného majetku a tiež spoločných záväzkov (hypotéky) vo Vašom prípade komplikuje fakt, že ste neboli s bývalým priateľom v manželskom zväzku. Ak by ste boli manželmi, mohli ste spoločný majetok a spoločné záväzky riešiť komplexne, a to v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva.

V súčasnej situácii však musíte pristupovať k spoločnému majetku a spoločnému záväzku relatívne samostatne. Za ideálne riešenie považujem to, ak si s bývalým priateľom určíte obojstranne akceptovateľnú cenu spoločného majetku. Následne si zistíte zostatok na splatenie hypotekárneho úveru a tiež to, koľko ste na spoločnej hypotéke zaplatili Vy a koľko Váš bývalý priateľ.

Mali by ste sa tiež dohodnúť na tom, kto z Vás si ponechá spoločné veci, najmä spoločný dom a kto z Vás prevezme záväzok splácať hypotéku. Pokiaľ ide o prevzatie hypotéky len jedným z dvoch spoludlžníkov, dovoľujem si Vám oznámiť, že danú skutočnosť bude potrebné prekonzultovať aj s príslušnou hypotekárnou bankou. Banky pritom spravidla s prevzatím hypotéky len jedným z dvoch spoludlžníkov súhlasia vtedy, ak je u osoby, ktorá sa má stať výlučným dlžníkom predpoklad, že bude hypotéku riadne splácať.

Ak by rozdelenie spoločného majetku bolo také, že dom si ponechá Váš bývalý priateľ a on sa stane tiež výlučným dlžníkom z hypotekárneho úveru, tak sumu, ktorú by Vám mal vyplatiť (odhliadnuc od iných spoločných vecí) by ste mohli určiť tak, že od súčasnej trhovej hodnoty spoločného domu odpočítate zostatok hypotekárneho úveru a takto získanú sumu rozdelíte na polovicu.

Uvedený výpočet je samozrejme zjednodušený nakoľko zo zadanej otázky nie je zrejmé, aká je hodnota ostatných spoločných veci, ani to, kto si tieto veci ponechá (zatiaľ však podľa všetkého zostali spoločné veci u Vášho bývalého priateľa). Načrtnutý výpočet tiež nezohľadňuje to, kto z Vás v akom rozsahu doposiaľ uhradil väčšiu časť na hypotéke.