Odpoveď: Príjmy z príležitostných činností
Dobrý deň,
ďakujeme za položenú otázku, na ktorú odpovedáme nasledovne :
I. PRÁVNA ÚPRAVA
V uvedenej veci je potrebné poukázať na základnú právnu úpravu, ktorá je obsiahnutá v ust. zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov :
Predmetom dane dľa cit. zákona sú príjmy :
1./ príjmy zo závislej činnosti /§ 5/
2./ príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6)/
3./ Príjmy z kapitálového majetku (§ 7/ napr. : úroky, výnosy, výhry a ost. /
4./ Ostatné príjmy (§ 8/, pričom ostatnými príjmami ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú n a j m ä
a) príjmy z príležitostných činnosti vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,
b) príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností,
c) príjmy z predaja hnuteľných vecí,
d) príjmy z prevodu opcií,
e) príjmy z prevodu cenných papierov, a ostatné druhy príjmov, ktoré nebudeme uvádzať, nakoľko nie sú podstatné pre zodpovedanie otázky.
II. OSTATNÉ PRÍJMY a PRÍLEŽITOSTNÁ ČINNOSŤ
Ostatné príjmy, kam zaraďujeme aj príjmy z príležitostných činností, zákon o dani z príjmov presne nedefinuje a ani neobsahuje zoznam všetkých ostatných príjmov, ako ani príjmov z príležitostných činností. Ostatné príjmy, kam sú zaradené aj príjmy z príležitostných činností, ako aj príjem z prenájmu hnuteľných vecí - pýtali ste sa na gitaru/ nie sú taxatívne vymenované. Zrejmé však je, že to nie sú príjmy zo závislej činnosti, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu a z kapitálového majetku /viď bod I./ .
Rovnako zákon nedefinuje ani pojem "príležitostných činností". Podľa nášho názoru je potrebné vychádzať z doslovného znenia zákona a významu jednotlivých použitých slov v citovanom ustanovení, ako aj vzhľadom na charakteristiku a druhy ostatných príjmov podľa cit. zákona.
III. POJEM OSTATNÝCH PRÍJMOV A PRÍJMOV Z PRÍLEŽITOSTNÝCH ČINNOSTÍ
Príjmom z príležitostnej činnosti je iba taký príjem, ktorý plynie fyzickej osobe bez zmluvne dohodnutých podmienok, teda v prípade, ak sa nejedná o zmluvný vzťah uzatvorený medzi dvomi zmluvnými stranami, iba vtedy ak sa sama rozhodne vykonať určitú činnosť, a to bez zmluvne dohodnutej povinnosti.
Príležitostný príjem je potrebné chápať tak, že sa jedná nie o pravidelný príjem, ktorý by dotknutej osobe - daňovníkovi zabezpečoval príjem obdobný príjmu zo závislej činnosti, resp. inému príjmu podľa ust. ust. Obč. zákonníka alebo Obchodného zákonníka.
Príležitostný príjem je zárobok, ktorý je občasný, je nepravidelný, to ale neznamená, že musí ísť o jednorazový príjem,
Pre objasnenie resp. vysvetlenie :
Podľa živnostenského zákona č. 455/1991 Zb. : "Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom."
Aby sa jednalo o živnosť, musia byť splnené všetky podmienky : samostatnosť, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia príjmu za podmienok stanovených zákonom.
Pojem príležitostná činnosť resp. príležitostný príjem nespĺňa podmienku sústavnosti.
Podľa ust. živn. zákona je možné prevádzkovať aj prenájom hnuteľných vecí ako živnosť, a to tie ktoré nie sú uvedené v prílohe č. 1. a 2. cit. zákona. Pre prevádzkovanie týchto živností musia byť splnené všeobecné podmienky, preukazovanie odbornej ani inej spôsobilosti sa nevyžaduje. Ministerstvo vnútra SR zverejnilo na svojej stránke zoznam odporúčaných označení najčastejšie používaných voľných živností /z 9/2016/ a ich obsahové vymedzenie /položka 7702 - prenájom hnuteľných vecí/ . Ohlasovateľ živnosti si môže zvoliť aj inú voľnú živnosť, ktorá v uvedenom zozname nie je uvedená, musí byť však dostatočne konkrétna.
IV. ZDANENIE PRÍLEŽITOSTNÉHO PRÍJMU Z PRENÁJMU HNUTEĽNÝCH VECÍ
Podľa ust. § 9 od dane z príjmov je oslobodený príjem podľa § 6 odst. 3 a § 8 odst. 1 písm. a), t.j. : príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom.
Do základu dane sa zahrňuje zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Za výdavok preukázateľne vynaložený na dosiahnutie príjmu sa považuje aj povinne platené poistné na zdravotné poistenie z tohto príjmu.
PRÍKLADY :
Otázka č. 4 : Pán Hugo, zamestnaný, prenajal známemu svoj osobný automobil. Okrem príjmov zo zamestnania dosiahol len príjem z príležitostného prenájmu automobilu vo výške 400 €. Musí tento daňovník podávať daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie a zdaniť aj príjmy z prenájmu hnuteľných vecí ?
Odpoveď : Keďže príjem z príležitostného prenájmu je oslobodený od dane z príjmu do 500 eur, pre daňovníka tento príjem predstavuje príjem oslobodený od dane a nejde o zdaniteľný príjem nemusí podávať daňové priznanie.
Otázka č. 5 : Pani Hildegarda poberá starobný dôchodok. Z príležitostného prenájmu prívesného vozíka (hnuteľnej veci) dosiahla v roku 2017 príjem vo výške 2 000,- € . Musí podať DP a platiť daň z príjmu ?
Odpoveď : Príjem z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí je od dane oslobodený podľa § 9 ods.1 písm. g) zákona o dani z príjmov vo výške 500,- eur. Daňovník okrem zdaniteľného príjmu z prenájmu vo výške 1 500 eur (2 000-500) nedosiahol žiadne iné zdaniteľné príjmy (starobný dôchodok je oslobodený od dane z príjmov a nejde o zdaniteľný príjem). Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2017 je povinný podať daňovník, ak za toto zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % nezdaniteľnej časti základu dane za rok 2017, t. j. presahujúce sumu 1 901,67 eura. Nakoľko zdaniteľné príjmy daňovníka vo výške 1 500 eur neprevýšili uvedenú sumu, daňovník nemá povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2017 a platiť daň z príjmu fyzickej osoby.
/pozn. : príklady požičané zo stránky drsr/
Poznamenávame, že podľa § 49a/ zákona o dani z príjmov registračná povinnosť na daňovom úrade sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý má príjmy len zo zamestnania (§ 5 ZDP), príjmy z kapitálového majetku (§ 7 ZDP), ostatné príjmy (§ 8 ZDP, t.j. aj príležitostný prenájom hnuteľných vecí) alebo len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43 ZDP), alebo kombináciu týchto príjmov.
V. ZÁVER a ODPORÚČANIE
Podľa ust. zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa zákona.
Je potrebné preto viesť evidenciu výdavkov v súvislosti s prenájmom hnuteľných vecí.
Daň z príjmov je 19 %, základné poistné na zdrav. poistenie bude závisieť od ročného zúčtovania poistného (14%).
Odovzdanie veci pri prenájme písomnou formou resp. proti podpisu je samozrejmosťou.
Dúfame, že sme Vám pomohli.
