Práva a povinnosti sociálneho pracovníka pri návšteve dieťaťa

Základná právna úprava týkajúca sa oprávnení osôb konajúcich vo veciach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa nachádza v zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“).

Za akých okolností môže sociálny pracovník vstúpiť do bytu?

Podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. a), b) a c) sú pracovníci oprávnení preverovať v prirodzenom rodinnom prostredí a tiež v náhradnom rodinnom prostredí informácie o tom, že by dieťa mohlo byť vystavené ohrozeniu života, zdravia alebo neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu, ale tiež osobne preverovať starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa alebo osobne zisťovať dôvody nevhodného správania sa detí a preverovať vhodnosť výchovného prostredia pre zabezpečenie výchovy a všestranného vývinu dieťaťa.

Definíciu prirodzeného rodinného prostredia nájdeme v ustanovenia § 4 ods. 2 zákona: Prirodzené rodinné prostredie na účely tohto zákona je domáce prostredie dieťaťa, rodiny alebo plnoletej fyzickej osoby. Ak je to vhodné a účelné, opatrenia podľa tohto zákona sa vykonávajú aj v širšom sociálnom prostredí dieťaťa, rodiny alebo plnoletej fyzickej osoby a v domácnostiach fyzických osôb, ktoré sú s nimi v príbuzenskom vzťahu alebo ktoré majú s nimi blízky vzťah. 

Nezávisí pritom na tom, na základe čoho sa toto oprávnenie pracovníkov vykonáva. Tzn. pracovníci môžu do obydlia, prirodzeného rodinného prostredia, vstupovať na základe podnetov od tretích osôb, na základe vlastných zistení, poverenia súdu v rámci súdneho konania, a pod..

Existuje povinnosť rodiča vpustiť sociálneho pracovníka do bytu?

Zákon v ustanovení § 93e upravuje povinnosti rodičov detí a iných osôb, ktoré sa o dieťa starajú. Medzi tieto povinnosti patrí aj umožniť  pracovníkovi orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately výkon jeho oprávnení a poskytnúť mu potrebné informácie. Medzi základné oprávnenie pracovníkov patrí aj vstup do obydlia. Na každý vstup do Vášho obydlia však potrebujú pracovníci súhlas osoby, ktorá obýva túto nehnuteľnosť a stará sa o dieťa. Ak by ste takémuto pracovníkovi odmietli vstup do obydlia a tým by ste znemožnili výkon jeho oprávnení, podľa ustanovenia § 93b ods. 2 v spojení s ustanovením § 93f a 93g môže pracovníkovi súd povoliť vstup do Vášho obydlia za účelom preverenia stavu dieťaťa. Súčinnosť a asistenciu pracovníkovi v takomto prípade poskytuje príslušník Policajného zboru SR. V takomto prípade pracovník potrebuje Váš súhlas so vstupom do obydlia.

Aké sú oprávnenia sociálneho pracovníka?

Pred každým vykonaním svojho oprávnenia podľa ustanovení § 93b ods. 1 písm. a) až c) sa musí pracovník preukázať písomným poverením orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Pracovník má právo žiadať od Vás osobnú spoluprácu, ak je to pre výkon jeho oprávnení potrebné. Vy ste povinný takúto spoluprácu pracovníkovi poskytnúť. Každé jeho konanie však musí byť vykonané v nevyhnutnej miere na dosiahnutie účelu. Rovnako je pracovník podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. h) oprávnený vyhotoviť, a to aj bez súhlasu prítomnej fyzickej osoby, zvukový záznam na účely preukázania priebehu vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. O vyhotovovaní obrazového záznamu, obrazovo-zvukového záznamu a zvukového záznamu pri výkone oprávnenia podľa § 93b ods. 1 písm. a) až c) v prostredí podľa § 4 ods. 1 písm. a) a b) musíte byť vopred písomne pred samotným výkonom jeho oprávnenia informovaný. Bez predchádzajúceho upozornenia môže vyhotoviť takéto záznamy iba v prípade, ak zistí okolnosti nasvedčujúce tomu, že dieťa je vystavené ohrozeniu života, zdravia alebo neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu. Z vykonania oprávnenia podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. a) až d) je pracovník povinný vyhotoviť písomný záznam. Tento záznam je súčasťou spisu, ktorý je uvedený na orgáne soc. ochrany detí a sociálnej kurately.

Je sociálny pracovník povinný sa vopred ohlásiť?

Zákon neupravuje povinnosť pracovníkov vopred ohlasovať dátum a čas vykonania ich oprávnení v zmysle tohto zákona. Pre splnenie účelu výkonu ich oprávnení je však z ich pohľadu vhodné, aby rodičovi alebo inej osobe, ktorá sa o dieťa stará oznámili dátum a čas kontroly. Mohlo by sa stať, že sa dostavia na adresu bydliska maloletého a dotyčné osoby tam nebudú. V niektorých prípadoch (najmä pri závažných podozreniach o nedostatočnej starostlivosti o deti) však môže byť vopred ohlásená kontrola znemožnená a účel kontroly zmarený.

Môže sociálny pracovník žiadať, aby sa s dieťaťom rozprával bez prítomnosti rodiča?

Zákon na túto otázku nedáva jasnú odpoveď. Každý prípad je individuálny. Podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. b) je pracovník oprávnený osobne preverovať starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa alebo osobne zisťovať dôvody nevhodného správania sa detí v prostredí podľa § 4 ods. 1 písm. a), b) a d) najmä návštevou dieťaťa a rozhovorom s dieťaťom, s rodičom dieťaťa, s inou osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa, alebo s fyzickou osobu, ktorá má s dieťaťom blízky vzťah. Zároveň je v druhej vete ustanovenia § 93b ods. 2 uvedené, že tieto oprávnenia pracovníkov majú byť vykonávané spôsobom, ktorý neprekročí mieru nevyhnutnú na dosiahnutie jeho účelu a ktorý bude zodpovedať veku dieťaťa, rozumovej vyspelosti dieťaťa a závažnosti situácie, v ktorej sa dieťa nachádza.

Tzn. že je na pracovníkovi, aby posúdil, či vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa je možné vykonať s ním pohovor aj osamote alebo je vhodnejšie ho vykonať v prítomnosti osoby, ktorá je blízkou osobou maloletého dieťaťa. Rovnako to môže závisieť na konkrétnej situácii dieťaťa (v prípade, ak je podozrenie na týranie dieťaťa vlastným rodičom, je nevhodné aby sa pohovoru s dieťaťom zúčastnil i tento rodič – hrozí, že dieťa nebude vplyvom strachu spolupracovať alebo odpovedať pravdivo).

Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát