Trestné právo poskytuje komplexnú právnu ochranu aj takým hodnotám, ako je kultúrne dedičstvo. V ustanovení § 249 upravuje trestný zákon trestný čin – „Poškodzovanie a znehodnocovanie archeologického dedičstva“, ktorý je v tomto smere ťažiskový. Týmto zákonným ustanovením sa postihuje konanie, ktoré spočíva v neoprávnenom zbieraní starožitností získaných z neprebádaných archeologických lokalít Slovenskej republiky. Konanie páchateľa, ktorý sa dopúšťa spomenutého trestného činu spočíva v úmyselnom a neoprávnenom (nepovolenom) vyhľadávaní, vykopávaní, vyzdvihnutí, premiestnení (tzv. plytké vyzdvihnutie) alebo prechovávaní archeologického nálezu.
Ak máme uvažovať nad týmto trestným činom, rozhodne si však nevystačíme so samotným Trestným zákonom. V danej súvislosti je potrebné poukázať jednak na Európsky dohovor o ochrane archeologického dedičstva prijatý vo Vallette v roku 1992, ktorý je súčasťou slovenského právneho poriadku na základe oznámenie č. 344/2001 Z.z. od 06.09.2001 a jednak zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu. Tento zákon totiž vymedzuje pojmy ako napr. archeologický výskum, nález, ďalej upravuje podmienky vykonávania výskumov, ako aj povinnosti nálezcov a iné.
Spomenutý zákon o ochrane pamiatkového fondu v odsekoch ustanovenia § 2 poskytuje výklad niektorých základných pojmov. Napríklad kultúrna pamiatka je podľa tohto zákona hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku.
Pamiatkové územie je sídelný územný celok alebo krajinný územný celok sústredených pamiatkových hodnôt alebo archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ktorý je z dôvodu ich ochrany podľa tohto zákona vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu alebo pamiatkovú zónu.
Archeologický nález je hnuteľná vec, ktorá je dokladom o živote človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb do roku 1918 a spravidla sa našla alebo nachádza sa v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou. Archeologickým nálezom je tiež zbraň, munícia, strelivo, súčasť uniformy, vojenská výstroj alebo iný vojenský materiál, ktorý sa našiel v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou a pochádza spred roku 1946.
Základná skutková podstata trestného činu poškodzovanie a znehodnocovanie archeologického dedičstva znie nasledovne: „Kto neoprávnene vyhľadáva, vykope, inak z miesta nálezu vyzdvihne, premiestni alebo prechováva archeologický nález, alebo kto inak poškodzuje alebo znehodnocuje archeologické dedičstvo, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“
Následne Trestný zákon v postihuje v troch kvalifikovaných skutkových podstatách závažnejšie typy konania, pre ktoré možno uložiť tresty vo vyšších sadzbách, než sú spomínané dva roky. Napríklad odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha tento trestný čin detektorom kovov alebo iným detekčným zariadením. Pritom detektorom kovov alebo detekčným zariadením možno rozumieť prístroj (spravidla elektronický), ktorý upozorňuje na prítomnosť kovu v zemi.
Ešte prísnejší postih sa páchateľovi ukladá v prípade, ak sa čin spácha na území požívajúcom ochranu podľa osobitného predpisu (t.j. zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov). Vtedy je možné uložiť páchateľovi trest odňatia slobody na päť rokov až desať rokov.
Okrem spomenutých kvalifikačných znakov samozrejme trestný zákon určuje aj iné, avšak tie sú typické aj pre iné druhy trestných činov.
V zmysle zákona je archeologický výskum oprávnený vykonávať pamiatkový úrad alebo ním zriadená právnická osoba prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu s pamiatkovým úradom alebo ním zriadenou právnickou osobou, spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa § 35a ods. 3 písm. a) a c) zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a má poverenie od pamiatkového úradu alebo od ním zriadenej právnickej osoby na vykonávanie archeologického výskumu a archeologický ústav prostredníctvom osôb s odbornou spôsobilosťou; iná právnická osoba môže archeologický výskum vykonávať iba na základe oprávnenia vydaného ministerstvom.
Nepovolený pamiatkový výskum alebo výkop na kultúrnej pamiatke, pamiatkovom území, archeologickom náleze alebo archeologickom nálezisku, ako aj nepovolený zber, premiestňovanie hnuteľného nálezu, jeho neoprávnená držba a vyhľadávanie pomocou detekčných zariadení sa zakazujú a v prípade nerešpektovania tohto zákazu musí dotyčná osoba počítať aj s možnosťou trestnoprávnej sankcie.
Záverom možno skonštatovať, že trestné právo poskytuje priestor na efektívnu ochranu kultúrneho dedičstva národa, a to pred osobami, ktoré majú v úmysle obchádzať, či priamo porušovať predpisy o ochrane pamiatkového fondu.
Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát
