Osobný bankrot

Odpovede advokáta JUDr. Milan Ficeka na otázky Hospodárskych novín

 

Všeobecný úvod o právnom inštitúte osobného bankrotu [právny stav k 28.02.2017]

Na úvod je predovšetkým potrebné uviesť, že právna úprava inštitútu zbavenia sa dlhov fyzických osôb, ktorí nie sú podnikateľmi - osobného bankrotu sa nachádza v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „ZKR“), ktorý je základným prameňom slovenského insolvenčného práva. Zákon ale pojem osobný bankrot vôbec nepoužíva. Pojem osobný bankrot je ale v praxi pomerne zaužívaný a označujú sa ním obidve fázy procesu zbavenia sa dlhov fyzických osôb, ktorými sú: 1. konkurzné konanie (v prípade fyzických osôb – nepodnikateľov označovaný ako „malý konkurz“) a 2. oddlženie. V ďalšom texte sa bude na označenie oboch fáz oddlženia používať pojem zaužívaný v aplikačnej praxi – osobný bankrot.

Do nášho právneho poriadku bol inštitút osobného bankrotu zavedený 01.01.2006, keď vstúpil do účinnosti nový zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Dovtedy slovenský právny poriadok neobsahoval žiadny právny inštitút, ktorý by umožňoval predĺženým fyzickým osobám – nepodnikateľom zbaviť sa svojich záväzkov v prípade predĺženia. Takýto stav bol vzhľadom na stále narastajúci počet ľudí neschopných plniť svoje (peňažné) záväzky neudržateľný.

 

1.   Je pre niekoho náročné vyhlásiť osobný bankrot a prečo? Čo by ľudia mali vedieť? [právny stav k 28.02.2017]

Na začiatok je potrebné uvedomiť si, že osobný bankrot prináša pre fyzické osoby možnosť začať odznova s čistým štítom bez dlhov. V prípade využitia tohto inštitútu je teda vždy na jednej strane fyzická osoba, ktorá síce získa novú šancu na život bez dlhov, no na druhej strane sú vždy fyzické či právnické osoby, ktoré v prípade, ak ich dlžník využije inštitút osobného bankrotu, prichádzajú o majetok, ktorý im inak právom patrí. Inštitút osobného bankrotu teda vždy predstavuje aj zásah do vlastníckych a iných práv veriteľov dlžníka. Pri posudzovaní náročnosti splnenia podmienok na vyhlásenie osobného bankrotu je preto potrebné uvedomiť si aj právne následky tohto inštitútu na veriteľov dlžníka, ktorý vyhlási osobný bankrot. Pri stanovovaní podmienok na vyhlásenie bankrotu je nutné zohľadňovať záujmy tak dlžníka ako aj jeho veriteľov. Stanovenie príliš jednoduchých podmienok vyhlásenia osobného bankrotu by predstavovalo neprimeraný a neodôvodnený zásah do práv veriteľa.

Aj súčasná právna úprava inštitútu osobného bankrotu z uvedených dôvodov nastavuje také podmienky na jeho vyhlásenie dlžníkom, aby bola zabezpečené, že veritelia dostanú aspoň časť majetku, na ktorý majú právny nárok.

Dlžníci, ktorí uvažujú o vyhlásení osobného bankrotu, by predovšetkým mali vedieť, že na to, aby vôbec mohli začať proces osobného bankrotu, musia spĺňať zákonom stanovené podmienky. Týmito podmienkami sú:

-       Dlžník musí v prvom rade zaplatiť sumu 663,88 € na účet súdu, a to ešte pred podaním samotného návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorým sa vlastne začína proces osobného bankrotu. Táto suma je preddavkom na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu v konkurznom konaní.

-       Ďalšou podmienkou je, že dlžník musí byť v úpadku. Dlžník je v úpadku vtedy, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Fyzická osoba – nepodnikateľ môže splniť podmienku úpadku len tak, že je platobne neschopný. Platobne neschopným je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. To znamená, že ak je dlžník v omeškaní viac ako 30 dní s platením aspoň dvoch peňažných záväzkov aspoň dvom veriteľom (napr. nezaplatené faktúry, nájomné, splátky pôžičky, úveru, poistné zo sociálneho poistenia, poistné zo zdravotného poistenia, atď.).

-       Treťou základnou podmienku na začatie procesu vyhlásenia osobného bankrotu je, že majetok dlžníka musí mať hodnotu najmenej 1.659,70 €. V prípade, ak by totiž majetok dlžníka nedosiahol aspoň túto hodnotu, súd je podľa ZKR povinný zastaviť konkurzné konanie pre nedostatok majetku. To, či majetok dlžníka dosahuje uvedenú hodnotu súd posúdi najmä podľa zoznamu majetku, ktorý súdu predloží dlžník, ďalej podľa vyjadrenia súdom ustanoveného predbežného správcu alebo aj dôkazov predložených účastníkmi konkurzného konania. Na rozdiel od sumy 663,88 €, ktorou musí dlžník disponovať v peniazoch (či už v hotovosti alebo uložených na bankovom účte, pričom ale táto suma na bankovom účte nemôže byť zablokovaná napríklad súdnym exekútorom a pod.) a uhradiť na účet súdu, splnenie podmienky hodnoty majetku najmenej vo výške 1.659,70 € sa posudzuje podľa všetkého majetku dlžníka (vecí hnuteľných – napr. motorové vozidlo i nehnuteľných – byt, dom, pozemok a pod.). Dlžník teda nemusí splniť túto podmienku v peniazoch.

Ako vyplýva z uvedených podmienok, napriek tomu, že dlžník je v úpadku pre svoju platobnú neschopnosť, musí ešte pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu uhradiť na účet súdu preddavok vo výške 663,88 €. Práve táto podmienka je v súčasnosti najviac kritizovaná (v spojení s podmienkou výšky majetok, ktorý dlžník musí mať), keďže väčšina dlžníkov takouto sumou nedisponuje a nie sú preto schopný splniť podmienky na to, aby mohol byť vyhlásený konkurz na ich majetok. Najmä táto podmienka spolu s podmienkou dosiahnutia hodnoty majetku aspoň vo výške 1.659,70 € je preto v aplikačnej praxi pomerne náročná na splnenie, čo vyplýva z povahy veci – keďže dlžníka k úvahám o vyhlásení osobného bankrotu vedie práve jeho nepriaznivá majetková situácia (nedostatok majetku v kombinácii s vysokými dlhmi, ktoré nezvláda platiť).

 

2.   Pre koho je výhodné využiť osobný bankrot a pre koho nie? Ako to reálne vopred rozlíšiť – musí byť človek úplne bez peňazí? [právny stav k 28.02.2017]

Vychádzajúc zo základných podmienok, ktoré musí dlžník splniť na to, aby mohol začať proces osobného bankrotu v spojení s účelom a následkami tohto inštitútu (v rámci ktorého dochádza k speňaženiu všetkého majetku dlžníka s výnimkou len pomerne úzkeho okruhu vecí, ako sú osobné veci, zdravotné pomôcky, nevyhnutné vybavenie domácnosti) možno konštatovať, že osobný bankrot je určený pre:

 -       fyzické osoby – nepodnikateľov, ktorých

-       dlhy prevyšujú hodnotu majetku,

-       aj pri ich maximálnej snahe o splácanie dlhov sa dlhy nedarí znižovať ale práve naopak, dlhy sa naďalej zvyšujú.

V prípade, ak sa fyzická osoba – nepodnikateľ dostane do takéhoto postavenia a súčasne spĺňa podmienky na vyhlásenie osobného bankrotu, jednoznačne mu možno odporučiť využitie tohto právneho inštitútu, pretože neexistuje žiadny iný inštitút, ktorý by zbavil dlžníka všetkých predchádzajúcich dlhov a umožnil mu pokračovať v živote bez týchto dlhov.

Ľudia sa často domnievajú, že na to, aby mohol byť vyhlásený osobný bankrot musia byť úplne bez peňazí a nedisponovať žiadnym majetkom. V skutočnosti je to ale práve naopak – ako totiž vyplýva už aj z uvedených základných podmienok vyhlásenia osobného bankrotu je vylúčené, aby bol osobný bankrot (konkurz) súdom vyhlásený v prípade, ak je dlžník úplne bez peňazí.

Súd nemôže vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka, ktorý či už neuhradí preddavok vo výške 663,88 € alebo nemá majetok aspoň v hodnote 1.659,70 €. V týchto prípadoch je totiž vylúčené čo i len čiastočné uspokojenie veriteľov dlžníka a práve z tohto dôvodu právny poriadok v súčasnosti neumožňuje zbavenie sa dlhov dlžníkom aspoň bez minimálneho majetku, ktorého speňažením možno dosiahnuť aspoň čiastočné uspokojenie veriteľov.

 

3.   Rezort spravodlivosti chystá zmeny v osobných bankrotoch. Aké sú jeho pozitíva či negatíva z Vášho pohľadu? [právny stav k 28.02.2017]

Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky predložila dňa 30.06.2016 do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely ZKR v paragrafovom znení, ktorého cieľom je podľa dôvodovej správy riešiť úpadok fyzických osôb, ktorý predstavuje významný ekonomicko-sociálny problém.

Ako už z uvedeného cieľa pripravovanej novely vyplýva, navrhovaná novela ZKR sa zameriava predovšetkým na oddlženie fyzických osôb – teda na úpravu inštitútu osobného bankrotu.

Hoci je tento návrh v súčasnosti len v štádiu vyhodnotenia pripomienok vznesených v medzirezortnom pripomienkovom konaní a je teda ešte pomerne veľký predpoklad, že pokým sa návrh dostane len na rokovanie vlády, nastanú v ňom rôzne zmeny možno konštatovať, že viaceré aspekty inštitútu osobného bankrotu sa výraznejšie zmenia.

Hoci sa uvádza, že cieľom tejto novely je okrem iného sprístupniť možnosť oddlženia oveľa väčšiemu počtu osôb, ktoré v súčasnosti nespĺňajú podmienky na to, aby mohli využiť inštitút osobného bankrotu, navrhuje sa v nej pre dlžníkov aj niekoľko negatívnych zmien.

Jednou z nich je napr. to, že sa v ZKR majú explicitne ustanoviť niektoré pohľadávky, ktoré sa ani po oddlžení dlžníka nestanú voči nemu nevymáhateľnými v plnej výške tak, ako je to za súčasnej právnej úpravy. V súčasnosti sa totiž ukončením procesu osobného bankrotu všetky predchádzajúce dlhy fyzickej osoby stávajú nevymáhateľné. Podľa navrhovanej novely sa niektoré predchádzajúce dlhy fyzickej osoby nestanú nevymáhateľné – má isť napr. o pohľadávky maloletého dieťaťa na výživné, pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví či o pohľadávku spočívajúcu v uloženom peňažnom treste. Podľa navrhovateľa totiž pri týchto pohľadávkach neexistuje žiadny dôvod takéto pohľadávky odpúšťať. Práve pohľadávky maloletého dieťaťa na výživnom sú pritom pomerne častým predmetom aj súdnych exekúcií, pričom v niektorých prípadoch dlžníci tieto pohľadávky neplatia práve pre nedostatok majetku. Až aplikačná prax teda ukáže, aký vplyv bude mať prípadné zavedenie takejto zmeny na inštitút osobného bankrotu.

Veľmi pozitívne ale možno vnímať navrhované ustanovenie ZKR, podľa ktorého sa bude môcť dlžník domáhať oddlženia len raz za 10 rokov. V súčasnosti totiž nie je možnosť využitia osobného bankrotu pre dlžníka nijakým spôsobom limitovaná, čo môže vytvárať priestor aj na prípadné špekulácie.

A ako tretiu najväčšiu navrhovanú zmenu možno uviesť zavedenie novej alternatívy (1.) fázy procesu osobného bankrotu, ktorým je v súčasnosti len konkurz. Návrh novely obsahuje zavedenie novej alternatívy tejto prvej fáze osobného bankrotu nazvanou ako splátkový kalendár. Táto alternatíva spočíva v tom, že dlžník si ponechá časť majetku (v prípade konkurzu sa speňažuje celý majetok) ale bude povinný v stanovenom období vyplácať súdom určenú sumu. Napríklad súd môže určiť, že dlžník bude povinný zaplatiť 30%. Zvyšných 70% príslušného dlhu sa po ukončení osobného bankrotu stane nevymáhateľným. Ak by dlžník napríklad nemohol plniť z akéhokoľvek dôvodu splátkový kalendár, naďalej by mal možnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu a takto vo svojom oddlžovaní pokračovať.

Okrem uvedených príkladov najvýznamnejších zmien je potrebné uviesť, že navrhovateľ novely navrhuje upraviť aj základné podmienky pre začatie procesu osobného bankrotu (napr. povinnosť zložiť preddavky na účet súdu pred podaním návrhu) tak, aby sa stal tento inštitút prístupným pre oveľa väčší okruh osôb v značných finančných problémoch.

 

4.   Aké sú hlavné výhody osobného bankrotu oproti iným formám, keď sa človek ocitne vo finančnej tiesni? Čo je na ňom naopak nevýhodné? [právny stav k 28.02.2017]

Hlavnou výhodou inštitútu osobného bankrotu v porovnaní s inými možnosťami, ktoré môže zadlžený človek vo finančnej tiesni využiť je to, že ide v súčasnosti o jediný legálny spôsob, akým sa fyzická osoba môže zbaviť všetkých svojich predchádzajúcich dlhov.

Pri iných spôsoboch, ktoré v aplikačnej praxi dlžníci preferujú v prípadoch, ak sa ocitnú vo finančnej tiesni sa totiž dlžníci nikdy nemôžu úplne zbaviť svojho dlhu (samozrejme s vylúčením výnimočných situácií, ako sú prípady, keď by veriteľ dlh svojmu dlžníkovi odpustil a pod.), môžu len zmierniť jeho rast, prípadne ho čiastočne znížiť.

Medzi takéto iné spôsoby, ktorý dlžníci najčastejšie využívajú, patrí uzatváranie dohôd s veriteľmi (v ktorých si zmluvné strany dohodnú buď splácanie dlhu v splátkach alebo predĺžia lehotu splatnosti a pod.). Nevýhodou takýchto dohôd ale je, že veritelia dlžníkov sa snažia v takýchto prípadoch čo najlepšie právne zabezpečiť svoje pohľadávky, a to tak, že napríklad dohodu o splácaní dlhu uzatvoria s dlžníkmi vo forme notárskej zápisnice s tým, že ak dlžník nedodrží čo i len jednu splátku, môže celý zostatok dlhu vymáhať súdny exekútor. Je preto dôležité aby pri uzatváraní takýchto dohôd boli dlžníci veľmi obozretný a v ideálnom prípade skonzultovali takúto možnosť s advokátom. Samozrejme takýto spôsob riešenia nepriaznivej finančnej situácie má svoje opodstatnenie v prípadoch, ak má dlžník napríklad len jeden vyšší dlh, ktorý nezvláda splácať a jeho nepriaznivá finančná situácia má len dočasný, krátkodobý charakter. V opačnom prípade je pre dlžníka výhodnejší inštitút osobného bankrotu.

Druhým častým spôsobom riešenia finančnej tiesne dlžníkov je branie úverov za účelom refinancovania predchádzajúcich dlhov (pôžičiek, rôznych druhov úverov – hypotekárnych, spotrebných, príp. aj iných dlhov). V prípade tohto spôsobu riešenia finančnej tiesne ale nikdy nedochádza k zníženiu dlhov, pretože nový refinancujúci úver je vlastne vždy vo výške súčtu všetkých predchádzajúcich dlhov dlžníka, ktoré banka z refinancujúceho úveru vypláca. Tento spôsob je teda taktiež len dočasným riešením pre dlžníka, poskytujúceho mu dlhšiu lehotu na splatenie dlhu voči ďalšiemu veriteľovi – refinancujúcej banke. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade, ak dlžník vie, že ani refinancujúci úver nebude môcť splácať je preňho výhodnejšie rovno začať vyhlásiť osobný bankrot – teda podať návrh na vyhlásenie konkurzu na súd. Naviac, tento spôsob prichádza do úvahy len pre tých dlžníkov, ktorý vôbec splnia podmienky banky na poskytnutie úveru.

Uvedená komparácia 3 možností riešenia nepriaznivej finančnej tiesne jednoznačne potvrdzuje, že žiadne iné riešenie ako je vyhlásenie osobného bankrotu nemôže úplne zbaviť dlžníka všetkých jeho predchádzajúcich dlhov, naviac úplne legálnym spôsobom, plne v súlade s právnym poriadkom.

 

5.   Novela počíta s tým, že dlžníka musí povinne zastupovať advokát alebo Centrum právnej pomoci - je to podľa vás dobrá vec, keď na túto situáciu nebude dlžník sám? Ako to vnímate? [právny stav k 01.03.2017]

Pripravovaná novela ZKR, ktorá zatiaľ nebola predložená do Národnej rady Slovenskej republiky zavádza v navrhovanom § 171f ZKR obligatórne (povinné) zastúpenie advokátom alebo Centrom právnej pomoci okrem prípadu, ak má sám dlžník vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Pre úplnosť je ale potrebné uviesť, že toto obligatórne zastúpenie advokátom má trvať od začiatku konania – teda od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo od podania návrhu na určenie splátkového kalendára (určenie splátkového kalendára bude podľa navrhovaného znenia novely ZKR novou alternatívou prvej fázy procesu oddlžovania) až do ustanovenia správcu.

Od ustanovenia správcu súdom bude totiž správca subjektom, ktorého úlohou je primárne pôsobiť ako sprostredkovateľ, mediátor medzi veriteľmi dlžníka a dlžníkom. Správca rovnako v konaní určuje výšku majetku dlžníka, speňažuje ho a získaný výťažok prerozdeľuje medzi veriteľov dlžníka.

Povinné právne zastúpenie možno vnímať nanajvýš pozitívne, pretože ustanovením tejto povinnosti pre dlžníka bude zabezpečené, že dlžníkovi už pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu bude poskytnutá kvalifikovaná právna pomoc, bude mu vysvetlený celý priebeh procesu osobného bankrotu a bude upozornený na všetky právne následky tohto procesu. Následne sa tak bude môcť dlžník rozhodnúť na základe takto získaných informácií, či je skutočne tento právny inštitút vhodný na jeho faktickú situáciu a v závislosti od toho mu advokát, resp. Centrum právnej pomoci pripraví kvalifikovaný návrh na začatie konania. Vzhľadom na to, že už v návrhu na začatie konania musí byť preukázané splnenie podmienok na možnosť využitia osobného bankrotu. Takýto postup rovnako zabráni podávaniu neúplných návrhov, ktoré neobsahujú všetky predpísané náležitosti. Následné vyzývanie dlžníkov súdom na doplnenie návrhu zbytočne predlžovalo priebeh celého konania.

Rovnako pozitívne možno vnímať tento návrh v tom smere, že návrh uvedeného ustanovenia ZKR explicitne ustanovuje, že dlžníci budú môcť byť zastúpený nielen advokátmi, ale aj Centrom právnej pomoci, ktoré poskytuje za zákonom stanovených podmienok aj bezplatnú právnu pomoc.

 

6.   Nemôže sa dlžník aj úmyselne doviesť sám k osobnému bankrotu, aby sa vyhol splácaniu svojich podlžností? Neobávajú sa toho veritelia? [právny stav k 28.02.2017]

Pri odpovedi na otázku či sa dlžník nemôže sám úmyselne doviesť k osobnému bankrotu, aby sa vyhol splácaniu svojich dlhov je potrebné predovšetkým uviesť, že v súčasnosti celý proces osobného bankrotu trvá približne 3,5 roka, pričom na to, aby došlo k úplnému oddlženiu dlžníka je potrebné, aby dlžník spĺňal počas skúšobnej doby 3 rokov pomerne prísne podmienky oddlženia. V prípade, ak by ich nespĺňal, prišiel by totiž o svoj majetok (ktorý sa speňažuje už v 1. fáze osobného bankrotu – v konkurze) a jednak by mu zostali aj predchádzajúce dlhy, ktoré by si mohli veritelia od neho naďalej vymáhať.

V tomto smere je preto potrebné konštatovať, že súčasná právna úprava dbá a poskytuje určitú mieru právnej ochrany aj veriteľom dlžníka. Za súčasného nastavenia podmienok a celého procesu osobného bankrotu nie sú preto namieste obavy veriteľov z toho, že by sa dlžníci úmyselne dovádzali k osobnému bankrotu. Totiž aj v prípadoch, ak by sa dlžníci chceli úmyselne doviesť k osobnému bankrotu s vyššie popísaným cieľom a z tohto dôvodu by aj prevádzali svoj majetok na iné osoby (najčastejšie blízke osoby, ako sú manžel/ka, deti či rodičia) s úmyslom vyčleniť ho z majetku, ktorý sa v konkurze speňažuje, môžu byť takéto prevody voči veriteľom vyhlásené za neúčinné (prostredníctvom inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov). V uvedenom prípade by preto mohli byť veritelia uspokojený aj z tohto majetku, ktorý dlžník v úmysle ukrátiť ich prevádzal na tretie subjekty.

 

7.   Na čo by ste nás ešte radi upozornili v súvislosti s bankrotom? [právny stav k 28.02.2017]

Na záver by sme ešte stručne vysvetlili celý postup osobného bankrotu od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu za splnenia vyššie uvedených podmienok.

Proces osobného bankrotu sa skladá z dvoch fáz – 1. konkurzu a 2. oddlženia. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu (čím sa vlastne začína proces osobného bankrotu ako celok) a súd zistí, že sú splnené všetky ZKR stanovené podmienky, vyhlási konkurz a určí správcu. Správca určí výšku majetku dlžníka, speňažuje ho (napr. predajom na dražbe a pod.) a výťažok zo speňaženia prerozdelí medzi veriteľov. Doba, koľko trvá táto fáza osobného bankrotu nie je zákonom ustanovená, z aplikačnej praxe je známe, že spravidla trvá približne asi 6 mesiacov.

Po ukončení prvej fázy osobného bankrotu – konkurzu nasleduje druhá fáza, ktorú ZKR označuje ako oddlženie. Súd po ukončení prvej fázy posudzuje správanie dlžníka, ako aj jeho ochotu a konanie z ktorého možno vyvodiť záujem uspokojiť pohľadávky veriteľov (tých, ktorých dlhy neboli uspokojené z výťažku zo speňaženia majetku) v čo najväčšej miere jeho vlastným pričinením. Ak dospeje k tomu, že dlžníkovo konanie napĺňa uvedené predpoklady, súd povolí oddlženie. Pri rozhodovaní súd prihliada napríklad aj na to, či má dlžník zabezpečený stabilný príjem (spravidla napr. z pracovného pomeru).

Fáza oddlženia je spojené s trojročnou skúšobnou dobou dlžníka, počas ktorej sú všetky jeho úkony pod dohľadom správcu. Rovnako počas tejto doby musí dlžník konať tak, aby v čo najväčšej miere uspokojil pohľadávky svojich veriteľov. Na konci každého roka je dlžník povinný zaslať správcovi určitú sumu (môže to byť až 70% jeho čistých príjmov), z ktorých správca odpočíta svoju odmenu a zvyšok prerozdeľuje medzi dlžníkových veriteľov.

V prípade, ak dlžník poruší svoju povinnosť, skúšobná doba a teda aj oddlženie sa skončí predčasne. V prípade predčasného skončenia oddlženia sa nestávajú všetky predchádzajúce dlhy dlžníka nevymáhateľné, čo je pomerne výrazný negatívny právny následok porušenia dlžníkových povinností.

Ak však dlžník bude riadne plniť všetky svoje povinnosti počas skúšobnej doby, súd po jej skončení vyhlási úplne oddlženie dlžníka, čo znamená, že všetky predchádzajúce dlhy dlžníka sa stávajú nevymáhateľnými. Treba ale pre úplnosť uviesť, že toto úplné oddlženie sa už netýka dlhov, ktoré dlžníkovi vzniknú po ukončení prvej fázy osobného bankrotu – po konkurze; teda úplné oddlženie sa netýka dlhov, ktoré dlžníkovi vzniknú počas 3-ročnej skúšobnej doby.

Na záver je vhodné taktiež uviesť, že vyhlásením konkurzu na majetok jedného z manželov zaniká ich bezpodielové spoluvlastníctvo.



Podobné články z rovnakej oblasti práva: