Dobrý deň,
najskôr je potrebné rozobrať, aký právny význam má ústne upozornenie na šikanu v porovnaní s písomným podnetom a aké povinnosti z toho pre školu vyplývajú.
Najmä školský zákon č. 245/2008 Z. z. a súvisiace vyhlášky) neustanovujú, že by škola mohla rozlišovať medzi ústnym a písomným podaním podnetu na šikanu, pokiaľ ide o povinnosť konať. Povinnosť školy zabezpečiť ochranu detí pred šikanou a riešiť podnety na šikanu vyplýva zo všeobecnej povinnosti školy zabezpečiť bezpečné prostredie pre žiakov a chrániť ich práva. Táto povinnosť nie je viazaná na formu podania podnetu, ale na samotnú skutočnosť, že sa škola o šikane dozvie akýmkoľvek spôsobom, či už ústnou formou alebo písomne.
Akékoľvek oznámenie o šikane – či už ústne, písomné, elektronické alebo inou formou – zakladá škole povinnosť situáciu preveriť, prijať opatrenia na ochranu dieťaťa, komunikovať s rodičmi a informovať ich o riešení situácie, ako aj vypočuť dieťa, ktoré je šikanované. Škola nemôže odmietnuť riešiť ústne oznámenie len preto, že nebolo podané písomne. Takýto postup by bol v rozpore s princípom ochrany najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorý je zakotvený aj v Dohovore o právach dieťaťa a v slovenskom právnom poriadku .
Koordinátor prevencie, ak je v školských dokumentoch uvedený ako kontaktná osoba pre šikanu, je povinný prijať oznámenie (bez ohľadu na jeho formu) a zabezpečiť jeho riešenie v súlade s vnútornými predpismi školy a platnou legislatívou. Ak argumentuje, že to nie je v jeho kompetencii, hoci je v dokumentoch školy uvedený ako kontaktná osoba, ide o nesprávny výklad jeho povinností. Škola ako právnická osoba zodpovedá za ochranu detí a nemôže sa tejto zodpovednosti zbaviť tým, že podnet nebol podaný písomne alebo že ho prijal "nesprávny" zamestnanec.
Pokiaľ ide o prepojenosť minulého ústneho podania na opätovné podanie, škola je povinná posudzovať všetky podnety v kontexte predchádzajúcich udalostí, najmä ak ide o pretrvávajúcu šikanu. Ignorovanie predchádzajúcich oznámení alebo ich formálna diskvalifikácia by bola v rozpore s povinnosťou školy konať s náležitou starostlivosťou a v najlepšom záujme dieťaťa.
Na záver odporúčam, aby ste trvali na tom, že ústne oznámenie má rovnakú právnu váhu ako písomné a škola je povinná konať bez ohľadu na formu podania. Ak škola alebo jej zamestnanci odmietajú riešiť situáciu, odporúčam obrátiť sa na zriaďovateľa školy alebo na Štátnu školskú inšpekciu.