Mobbing a Bossing - právna ochrana

 

Ako sa brániť pred mobbingom a bossingom?

 

Termínmi mobbing a bossing sa označujú rôzne formy šikanovania zamestnancov na pracovisku, pričom pri mobingu ide o šikanovanie v rámci pracovníkov na rovnakej alebo obdobnej pracovnej pozícii a pri bossingu ide o šikanovanie podriadeného pracovníka nadriadeným. Slovenský právny poriadok pritom obsahuje pomerne široký právny rámec ochrany pred uvedenými nežiaducimi spoločenskými fenoménmi.

 

Zákonník práce

 

Základný právny rámec ochrany pred mobbingom alebo bossingom obsahuje zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákonník práce“). Uvedená ochrana pritom súvisí najmä s aplikáciou zásady rovnakého zaobchádzania, ktorá je reflektovaná už v základných zásadách Zákonníka práce.

 

Z hľadiska ochrany pred mobbingom, bossingom ale aj pred inými formami šikanovania má nezastupiteľný význam § 13 Zákonníka práce, ktorý zamestnávateľom ukladá v pracovnoprávnych vzťahoch povinnosť zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a zakazuje diskrimináciu zamestnancov. V spomenutom ustanovení je ďalej zakotvená povinnosť vykonávať práv a povinností vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov v súlade s dobrými mravmi.

 

Zákonník práce určuje aj to, že nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.

 

Ako možno vyvodiť z vyššie uvedeného, zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť. Túto sťažnosť je možné podať z dôvodu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania upravenej v § 13 ods. 1 a 2 Zákonníka práce a tiež z dôvodu nedodržania podmienok určených v § 13 ods. 3 a 4 Zákonníka práce. Zákon ďalej zamestnávateľovi ukladá povinnosť na takto podanú sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky. Okrem sťažnosti umožňuje zamestnancovi Zákonník práce aj domáhania sa ochrany jeho práv alebo právom chránené záujmov na súde. Uvedené samozrejme nevylučuje to, aby sa zamestnanec domáhal ochrany svojich práv aj iným spôsobom, napr. podaním oznámenia o priestupku alebo trestného oznámenia.

 

Antidiskriminačný zákon

 

Zákonník práce v súvislosti so zásadou rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie priamo odkazuje na zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „antidiskriminačný zákon“). V antidiskriminačnom zákone pritom možno nájsť legálnu definíciou obťažovania, ktorým sa rozumie také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti. Pod spomenutú definíciou pritom možno zaradiť aj rôzne formy mobbingu alebo bossingu.

 

Antidiskriminačný zákon priamo upravuje aj ďalšie možné formy mobbingu a bossingu, keď určuje, že pokyn na diskrimináciu je konanie, ktoré spočíva v zneužití podriadenosti osoby na účel diskriminácie tretej osoby a nabádanie na diskrimináciu je presviedčanie, utvrdzovanie alebo podnecovanie osoby na diskrimináciu tretej osoby.

 

V súlade s ustanoveniami antidiskriminačného zákona má zamestnanec právo domáhať sa ochrany pred mobbingom alebo bossingom podaním žaloby. V rámci podanej žaloby sa pritom môže zamestnanec domáhať najmä toho, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie.

 

Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa poškodená osoba domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch však určuje súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

 

Pre úplnosť je tiež možné dodať, že ustanoveniami antidiskriminačného zákona nie je dotknuté právo poškodenej osoby na náhradu škody alebo právo na inú náhradu podľa osobitných predpisov (napr. podľa § 41 ods. 9 Zákonníka práce).

 

Pre prípad, že by sa poškodená osoba chcela vyhnúť súdu, aj priamo antidiskriminačný zákon uvádza, že každý má právo na ochranu svojich práv aj mimosúdnou cestou prostredníctvom mediácie.

 

Iné prostriedky ochrany

 

Hoci zákonník práce v spojení s antidiskriminačným zákonom poskytujú zrejme najefektívnejšiu a najkomplexnejšiu ochranu pred mobbingom a bossingom, nie je vylúčené domáhanie sa ochrany práv aj prostredníctvom iných právnych prostriedkov.

 

Mobbing alebo bossing môžu v konkrétnom prípade znamenať napríklad aj neprimeraný až priam neprípustný zásah do osobnosti jednotlivca, pričom prostriedky ochrany osobnosti sú upravené v § 11 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“). Priamo spomenutý § 11 Občianskeho zákonníka pritom určuje, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

 

Ďalšou alternatívou je už spomínané podanie oznámenia o priestupku, pričom vo vzťahu k mobbingu alebo bossingu by išlo zrejme o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu alebo v závažnejších prípadoch prichádza do úvahy aj podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu (napr. ohovárania, vydierania, neoprávneného nakladania s osobnými údajmi a pod.). Samozrejme podanie trestného oznámenia by nemalo byť účelové a malo by byť podané len vtedy, ak existuje dôvodné podozrenie z toho, že šikanózne správanie v podobe mobbingu alebo bossingu napĺňa znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov. V opačnom prípade by totiž mohlo hroziť aj samotnému oznamovateľovi trestné stíhanie pre trestný čin krivého obvinenia.

 

V súvislosti s ochranou pred mobbingom a bossingom sa možno obrátiť aj na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré sa v roku 2004 stalo slovenským antidiskriminačným orgánom pre posudzovanie dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva vydáva  v rámci poskytovania právnych služieb  odborné stanoviská vo veciach diskriminácie, zastupuje účastníkov v konaní vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, zabezpečuje právnu pomoc obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie, má právo požiadať súdy, prokuratúru, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a iné inštitúcie o poskytnutie informácií o dodržiavaní ľudských práv.

 

Pokiaľ ide o porušovanie povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, poškodení zamestnanci majú možnosť obrátiť sa s podnetom aj na inšpektorát práce.

 

Záverečné zhrnutie

 

V rámci právnych prostriedkov ochrany pred mobbingom a bossingom možno z pohľadu poškodenej osoby (zamestnanca) využiť najmä nasledovné možnosti:

 

·        podanie sťažnosť zamestnávateľovi,

 

·        podanie žaloby na súd,

 

·        podanie oznámenia o priestupku,

 

·        podanie trestného oznámenia.

 

Na to, aby bol konkrétny prostriedok ochrany pred mobbingom alebo bossingom efektívny je potrebné zohľadniť najmä konkrétne okolnosti každého jedného prípadu. Ak sa totiž dá situácia napraviť napríklad podaním sťažnosti zamestnávateľovi, nie je nevyhnutné využívať ingerenciu orgánov verejnej moci. Naopak ak situáciu nedokáže zamestnávateľ efektívne napraviť, netreba váhať s podaním žaloby a príp. iného právneho prostriedku ochrany práv.



Podobné články z rovnakej oblasti práva: