Máte
otázku?

Ohlasovanie stavby | Aká stavba sa ohlasuje?

Hlavným právnym predpisom je v tomto smere Zákon č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon- ďalej len „SZ“)

 

V tomto právnom predpise máme proces ohlasovania stavby upravený, avšak ešte predtým, ako si ohlasovanie stavieb priblížime, vysvetlíme si niekoľko dôležitých pojmov.

 

Aká je definícia stavby?

 

Odpoveď nám dáva ust. § 43 ods. 1 SZ:

 

(1) Stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie

a) spojenie pevným základom,

b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,

c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,

d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,

e) umiestnenie pod zemou.

 

V zmysle SZ, nato aby bola stavba postavená v súlade so zákonom je potrebné najmä vydanie stavebného povolenia. Toto však neplatí bezvýnimočne. Niektoré stavby nepodliehajú vydaniu stavebného povolenia, ale postačuje ich ohlásenie, prípadne ani to. Stavby, ktoré nie je potrebné ohlásiť a nepodliehajú ani vydaniu stavebného povolenia upravuje ust. § 56 SZ. Patria tam napríklad:

 

-        scénické stavby pre film a televíziu,

-        konštrukcie chmeľníc a vinohradov,

-        krátkodobé prenosné zariadenia, ako sú predajné stánky, konštrukcie a zariadenia na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov a iné.

 

V tomto článku sa však zameriame na stavby, ktoré je potrebné ohlásiť. Tie upravuje ust. § 55 ods. 2 SZ:

 

(2) Ohlásenie stavebnému úradu postačí

 

a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí,

 

b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie;

 

c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti;

 

d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou,

 

e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby,

 

f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m,

 

g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbách elektronických komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby,

 

h) pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

 

Ak teda ide o konštrukciu, ktorá spĺňa definičné znaky stavby v zmysle § 43 ods. 1 SZ, tak v prípade, ak nejde o prípad spomínaný ust. § 56 SZ, je potrebné vydanie stavebného povolenia alebo ohlásenie stavby. Dôležitým je tiež ustanovenie § 139b SZ, ktoré definuje pojmy ako jednoduchá a drobná stavba.

 

(1) Jednoduché stavby sú

a) bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2, majú jedno nadzemné podlažie, môžu mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie,

b) stavby na individuálnu rekreáciu,

c) prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 15 m,

d) oporné múry,

e) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a hĺbka 6 m,

f) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2.

 

(7) Drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to

a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení,

b) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy.

 

 

Ako ohlásiť stavbu?

 

Presný postup upravuje § 57 SZ.

 

Podmienky:

 

1.    Ohlásenie musí byť písomné

 

2.    K ohláseniu drobnej stavby treba pripojiť:

·         doklad, ktorým sa preukazuje vlastnícke alebo iné právo k pozemku (LV),

·         jednoduchý situačný výkres v dvoch vyhotoveniach, ktorý obsahuje vyznačenie umiestnenia stavby na pozemku vrátane odstupov od hraníc so susednými pozemkami a od susedných stavieb a stavebné riešenie stavby,

·         jednoduchý technický opis stavby,

·         rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy (najmä súhlas pozemkového odboru s vyňatím poľnohospodárskej pôdy z pôdneho fondu).

 

3.    K ohláseniu jednoduchej stavby treba pripojiť podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu

 

Ak si tieto vyššie uvedené povinnosti osoba splní, tak je potrebné vyčkať na písomné oznámenie stavebného úradu, že proti uskutočneniu nemá námietky. Od momentu doručenia písomného oznámenia stavebníkovi, môže tento stavbu, resp. stavebnú úpravu vykonať do dvoch rokov, ak stavebný úrad neurčí inak.

 

 

Budúci rok však nadobudne účinnosť nový zákon  č. 201/2022 Z. z., a to konkrétne dňa 01.04.2024, pričom súčasný zákon účinnosť stratí.


Najnovšie články:
4,9 (4.969)
Všetky recenzie
LEXANA - asistentka
Text zprávy
Moje zprava