Odpovede advokáta JUDr. Milan Ficeka na otázky Hospodárskych novín
1. Môže profil odstrániť rodina po zosnulom? Ak áno, ako?
Pred zodpovedaním otázky, či môže profil zosnulého na Facebooku (resp. na iných obdobných sociálnych sieťach) odstrániť jeho rodina, je potrebné uviesť, že každý používateľ sociálnej siete pri registrácií vyjadruje súhlas s podmienkami jej používania. Podmienky používania sociálnej siete spravidla obsahujú úpravu práv a povinností užívateľa sociálnej siete ako aj vlastníka, resp. prevádzkovateľa sociálnej siete. Tieto práva a povinnosti sú spravidla zamerané najmä na úpravu ochrany osobných údajov či autorských práv k všetkému obsahu, ktorý na sociálnej sieti jej užívateľ zverejní.
Zaujímavosťou je, že napríklad súčasné podmienky používania sociálnej siete Facebook (nazvané ako Vyhlásenie o právach a povinnostiach) vôbec neobsahujú úpravu viažucu sa k situácií, ak jej používateľ zomrie. Toto vákuum však zvyšuje právnu neistotu užívateľa sociálnej siete. Najvhodnejšie by preto bolo, aby bol priamo v podmienkach používania upravený aj možný postup pri odstraňovaní profilu v prípade, ak užívateľ sociálnej siete zomrie.
Problematika odstraňovania profilov užívateľov sociálnych sietí po ich smrti predstavuje oblasť, ktorú ešte nereflektovala ani európska právna úprava a ani právna úprava jednotlivých európskych štátov. Preto okrem domáhania sa odstránenia profilu zosnulej osoby zo sociálnej siete jej príbuznými na základe uplatnenia napr. práva na ochranu osobnosti zomretej osoby (popísaného nižšie v odpovedi na otázku č. 2, ktoré však prináša nižšie popísané riziká a komplikácie), je pri odstraňovaní profilu zosnulého vhodné postupovať tak, že blízke osoby zosnulého adresujú vlastníkovi sociálnej siete žiadosť o odstránenie profilu.
Príkladmo možno v nasledovnej časti uviesť možnosti a spôsob odstraňovania profilu zosnulej osoby zo sociálnej siete Facebook.
Facebook uvádza na svojej internetovej stránke, že bezprostrední príbuzní môžu požiadať aj o odstránenie a výmaz profilu svojej blízkej osoby. Toto ustanovenie je ale problematické jednak tým, že neustanovuje, aký široký okruh príbuzných bude prevádzkovateľ považovať za bezprostredných príbuzných a rovnako aj tým, že prevádzkovateľ sa v žiadnom záväznom dokumente (akým je napr. už spomenuté Vyhlásenie o právach povinnostiach k takejto povinnosti nezaviazal). Rovnako problém môže nastať, ak osoba nemá žiadnych príbuzných, ktorí sú podľa prevádzkovateľa sociálnej siete bezprostredne príbuznými, ale má vzdialenejších príbuzných, s ktorými mal zosnulý dobrý vzťah a ktorých počas života požiadal, aby po jeho smrti zabezpečili odstránenie profilu zo sociálnej siete. Prevádzkovateľ tejto sociálnej siete rovnako nedefinuje, akým spôsobom overuje vzťah medzi príbuzným a zosnulým.
Veľmi dôležité ale je, že primárnou zásadou Facebook-u je zvečniť profil osoby, ktorej úmrtie mu bolo nahlásené (teda opak odstránenia profilu zosnulého). Toto zvečnenie spočíva v tom, že po tom, ako bezprostrední príbuzní preukážu prevádzkovateľovi sociálnej siete úmrtie ich príbuzného, ktorý mal profil na Facebooku, zablokuje prevádzkovateľ prihlasovacie údaje, aby sa k danému účtu už nemohol nikto prihlásiť, ale všetok obsah, ktorý do svojej smrti zosnulý na svojom profile zverejnil, prevádzkovateľ ponechá naďalej v rovnakom rozsahu prístupný tým, ktorým bol prístupný profil zosnulého aj počas jeho života.
Bezprostrední príbuzní zosnulého majú okrem toho ale aj právo požiadať o trvalé odstránenie účtu zosnulej osoby, a to prostredníctvom špeciálneho formulára (prístupného na internetovej stránke https://www.facebook.com/help/contact/228813257197480). Výhodou tohto formulára je to, že ho môže vyplniť aj bezprostredný príbuzný zosnulého, ktorý nemá na danej sociálnej sieti vytvorený svoj vlastný profil. Nevýhodou je, že k tomuto formuláru je bez bližších znalostí tejto sociálnej siete pomerne ťažké sa dostať, čo sťažuje bezprostredným príbuzným zosnulého uplatnenie tohto práva. K tejto žiadosti je potrebné priložiť úmrtný list alebo iný úradný dokument potvrdzujúci úmrtie užívateľa sociálnej siete, resp. preukazujúci blízky príbuzenský vzťah medzi zosnulým a žiadateľom o trvalé odstránenie profilu. Po vyplnení tejto žiadosti ju prevádzkovateľ sociálnej siete Facebook spracuje a v prípade riadneho vyplnenia a preukázania úmrtia a blízkeho príbuzenského vzťahu medzi zosnulým a žiadateľom profil užívateľa vrátane všetkého jeho obsahu odstráni. Je ale potrebné upozorniť na nový trend, keď čoraz viac užívateľov tejto sociálnej siete nepoužíva na nej svoje reálne mená, ale vystupuje pod rôznymi fiktívnymi menami, hoci na profile zverejňuje svoje fotografie, videá, a to aj také, na ktorých je sám zachytený a pod. Táto skutočnosť však môže značne skomplikovať odstránenie profilu takéhoto zosnulého na žiadosť jeho bezprostredných príbuzných po jeho smrti. Preto je nutné aj z tohto dôvodu užívateľom sociálnych sietí odporučiť, aby dôsledne zvážili všetky následky uvádzania nepravdivých identifikačných údajov.
Okrem toho,spoločnosť Facebook v súčasnosti ponúka svojím užívateľom možnosť počas života určiť, že chcú, aby bol po ich smrti ich profil spolu s obsahom trvalo odstránený. V takomto prípade je potrebné počas života na sociálnej sieti určiť kontaktnú osobu, ktorá po smrti užívateľa preukáže prevádzkovateľovi Facebook-u smrť danej osoby a následne spoločnosť Facebook profil tohto užívateľa vrátane všetkého jeho obsahu odstráni.
2. Ako je to s dedičstvom (napríklad uverejnených fotografií, iných autorských diel na profile) a s ochranou osobnosti?
Problematika ochrany osobnosti ako aj dedenia zverejnených obrazových, zvukových, obrazovo-zvukových či iných obdobných záznamov zverejnených na profile na sociálnej sieti (teda fotografií, videí, ale aj napr. pôvodných textov, ktoré ich autor – užívateľ sociálnej siete zverejňuje na svojom profile) je pomerne zložitá a nedostatočne reflektuje súčasný technologický rozvoj v oblasti sociálnych sietí.
To, že právna úprava nezohľadňuje najnovšie vývojové trendy spojené s veľkým rozmachom sociálnych sietí možno považovať za veľký nedostatok súčasnej právnej úpravy, ktorý môže v budúcnosti vytvárať vysoký stupeň právnej neistoty zainteresovaných subjektov. Ide pritom o veľmi dôležité otázky zasahujúce do súkromnej, intímnej sféry každého človeka a z tohto dôvodu by mal zákonodarca novou právnou úpravou vyplniť súčasné vákuum a stav právnej neistoty.
Pred bližším vysvetlením súčasnej právnej úpravy dedenia rôznych autorských diel a ochrany osobnosti je nutné uviesť, že súčasný právny poriadok dôsledne rozlišuje medzi inštitútom ochrany osobnosti, osobnými autorskými právami a majetkovými autorskými práva zosnulej osoby.
Ochrana osobnosti
Osobné a osobnostné práva sú upravené v § 11 a 12 Občianskeho zákonníka v účinnom znení (ďalej len „OZ“). V uvedených ustanoveniach OZ je obsiahnutá základná právna úprava ochrany osobnosti každého človeka. Ide o práva poskytujúce ochranu telesnej integrite, cti, dôstojnosti, súkromiu ako aj prejavom osobnej povahy, zachytených na hmotných substrátoch (napr. aj na už spomenutých zdieľaných fotografiách, videách). Toto ustanovenie teda poskytuje ochranu uvedeným prvkom osobnosti každého človeka. Tieto osobné a osobnostné práva sa nededia a zanikajú smrťou, nakoľko ide o práva, ktoré sa viažu výlučne na osobu každého človeka – v danom prípade poručiteľa. OZ ale súčasne v § 15 OZ priznáva vymedzenému úzkemu okruhu osôb (a to manželovi a deťom poručiteľa, a ak ich niet tak rodičom poručiteľa) právo na ochranu osobnosti zomretej osoby, pričom toto právo pozostalým vzniká smrťou poručiteľa.
Obsahom uvedeného práva na ochranu osobnosti zomretej osoby je právo uvedeného okruhu osôb domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby bolo za tento zásah oprávneným osobám dané primerané zadosťučinenie, resp. daná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. V súvislosti so sociálnymi sieťami prichádza uplatnenie týchto práv do úvahy aj v situácií, ak by sa do osobnosti zomretej osoby zasiahlo statusom, fotografiou či videom, ktorý na svojom profile zverejní tretí subjekt. Prostredníctvom tohto inštitútu by sa mohli uvedené blízke osoby domáhať ochrany osobnosti zosnulej osoby a na základe týchto ustanovení Občianskeho zákonníka žiadať napríklad odstránenie predmetných statusov, fotografií či videí. Rovnako by ale uvedený okruh blízkych osôb poručiteľa mohol uplatniť tieto práva aj vo vzťahu k prevádzkovateľovi sociálnej siete, na ktorom mal poručiteľ vytvorený profil a žiadať o odstránenie akéhokoľvek statusu či iného textu, fotografie, videa, zvukovej nahrávky ale aj profilu ako celku vrátane všetkého obsahu.
Okrem uvedenej úpravy obsiahnutej v právnom poriadku sú ale v uvedených prípadoch rozhodujúce aj podmienky používania sociálnej siete, s ktorými ich používateľ vyslovil súhlas pred tým, ako sociálnu sieť začal používať, keďže môžu niektoré vybrané aspekty ochrany osobnosti upravovať odlišne. Situáciu s domáhaním sa práv, ktoré sú obsahom ochrany osobnosti naviac výrazne komplikuje skutočnosť, že spoločnosti vlastniace príslušné sociálne siete, resp. ich prevádzkovatelia sídlia v zahraničí, v dôsledku čoho sú aj prípadné súdne rozhodnutia v týchto veciach veľmi ťažko vynútiteľné.
Osobné autorské práva
Ďalším okruhom práv, ktoré patria každému užívateľovi sociálnej siete sú osobné autorské práva podľa § 17 Autorského zákona v účinnom znení (ďalej len „AZ“). Týmito právami sú právo označiť, resp. neoznačiť svoje dielo menom alebo pseudonymom a žiadať, aby sa jeho meno alebo pseudonym uvádzalo na všetkých rozmnoženinách diela náležitým spôsobom pri každom použití diela, rozhodnúť o zverejnení alebo nezverejnení svojho diela, právo na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím dielom, ktoré by malo za následok narušenie jeho cti a dobrej povesti.
Tieto osobné autorské práva sú neprevoditeľné a zanikajú smrťou danej osoby. Takáto právna úprava vychádza z úpravy autorského práva obsiahnutej v európskom práve a nespôsobuje v praxi problémy, keďže je len logické, že autor fotografie či videa sám rozhodne, či ju zverejní alebo nezverejní a to aj na sociálnej sieti, samozrejme v spojení s podmienkami používania danej sociálnej siete.
Majetkové autorské práva
Z hore uvedených troch okruhov práv sú predmetom dedičstva výlučne predmety duševného vlastníctva - majetkové autorské práva absolútnej povahy, napr. právo použiť dielo, právo udeliť súhlas na použitie svojho diela, právo na odmenu za použitie diela.
V kontexte sociálnych sietí vystupuje do popredia z týchto majetkových autorských práv najmä právo udeliť súhlas na použitie svojho diela. AZ totiž v § 20 ods. 1 explicitne ustanovuje, že autor je povinný strpieť použitie diela inou osobou v rozsahu udeleného súhlasu. Súhlas s použitím všetkého zverejneného obsahu je spravidla súčasťou podmienok používania sociálnej siete, s ktorými vyjadruje používateľ súhlas spravidla pri registrácii. Súčasne je potrebné uviesť, že hoci uvedené majetkové autorské práva sú predmetom dedičstva a v dedičskom konaní prechádzajú na dedičov, nemožno z tohto automaticky vyvodzovať, že by tým zanikal autorom diela udelený súhlas na používanie obsahu, ktorý na svojom profile sociálnej siete zverejní. AZ totiž v žiadnej právnej norme neustanovuje, že by smrťou autora zaniká udelený súhlas na používanie jeho diela. V aplikačnej praxi k zaradeniu majetkových autorských práv vo vzťahu k predmetom duševného vlastníctva zverejnených poručiteľom na svojom profile na sociálnej sieti nedochádza.
Z uvedeného rozlišovania osobných a majetkových práv jednoznačne vyplýva, že samotné rozhodnutie o zverejnení určitého duševného vlastníctva – napr. fotografií, videí je vždy výlučne na ich autorovi. V prípade jeho smrti na dedičov prechádza výlučne len právo na udelenie súhlasu s určitým spôsobom použitia už zverejnených diel, pričom ale súčasne so smrťou nezaniká súhlas poručiteľa, ktorý udelil napr. spoločnosti vlastniacej sociálnu sieť pri registrácii profilu na tejto sociálnej sieti. Bolo by preto vhodné, aby boli aj tieto osobitné aspekty udeľovania súhlasu vlastníkovi sociálnej siete právne regulované a nevytvárali stav právnej neistoty pre používateľa sociálnej siete, vlastníka sociálnej siete ako aj dedičov používateľa sociálnej siete.
Vzhľadom na: a) značne komplikovanú úpravu prevodu zániku osobných a osobnostných práv smrťou s čím je súčasne spojený vznik práva na ochranu zomretej osoby, ktorá naviac nereflektuje rýchly vývoj v oblasti sociálnych sietí, b) zložitú úpravu autorských práv, c) skutočnosť, že spoločnosti vlastniace sociálne siete sídlia v zahraničí, d) udelené súhlasy so spracovaním osobných údajov a súhlasy s využitím všetkého obsahu, ktorý užívateľ sociálnej siete na svojom profile zverejnil, možno jednoznačne v súčasnosti odporučiť postup spočívajúci v kontaktovaní vlastníka sociálnej siete a požiadaní ho o vymazanie profilu zomretej blízkej osoby.
Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát
