Najdôležitejšie zmeny v občianskom súdnom konaní

Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), ktorý bol základným procesným kódexom v občianskom súdnom konaní viac ako 50 rokov stratil 30.06.2016 účinnosť. Od prvého júla 2016 sa procesné pravidlá rozčlenili do troch osobitných procesných kódexov. Ide konkrétne o zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a zákon č. 162/2015 Z.z Správny súdny poriadok. Táto rekodifikácia prináša niekoľko zásadných zmien a noviniek, ktoré sa Vám pokúsime priblížiť v nasledujúcom texte.

 

 

Strany

 

V novom procesnom kódexe CSP sa mení spôsob označovania procesných strán. Občiansky súdny poriadok poznal označenie „Účastník konania“, resp. „navrhovateľ“ a „odporca“.  CSP používa namiesto pojmu účastníci, pojem „Strany“, ktoré následne člení na ŽalobcuŽalovaného. V CSP ostáva aj označenie Navrhovateľ, a to v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo v prípade zabezpečenia dôkazu.

 

Príslušnosť súdov

 

 

Na úvod je potrebné povedať, že zaniká označenie „súd prvého stupňa“, ktoré sa používalo v OSP a  zavádza sa „súd prvej inštancie“. Vecne príslušným súdom je Okresný súd ak zákon neustanoví inak, pričom všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má táto osoba trvalý pobyt a miestne príslušným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má sídlo. Ak nie je ustanovené inak, je miestne príslušným súdom súd, v ktorého obvode má žalovaný nahlásený trvalý pobyt, resp. kde má sídlo, inak povedané všeobecný súd žalovaného. V OSP bola miestna príslušnosť určená tak, že všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje. Bydlisko však nie je trvalý pobyt. Bydlisko je pojmom širším, ako je pojem trvalý pobyt. Príslušnosť súdu pri právnickej osobe v CSP je rovnaká, ako bola upravená v Občianskom súdnom poriadku.

Môže však nastať situácia, že trvalý pobyt nemá osoba nahlásený. V takom prípade sa postupuje tak, že príslušným súdom je ten súd, v ktorého obvode mala fyzická osoba trvalý pobyt naposledy, resp. právnická osoba naposledy svoje sídlo. Ak by nebolo možné určiť miestnu príslušnosť súdu ani týmto spôsobom, potom je miestne príslušným súdom ten súd, v ktorého obvode má právnická osoba alebo fyzická osoba majetok. V starej právnej úprave OSP platilo, že ak nebolo možné určiť bydlisko občana, bol miestne príslušným súdom, súd v ktorého obvode sa občan zdržuje.

Zásadnou zmenou týkajúcou sa miestnej príslušnosti je aj to, že CSP už nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom. CSP už hovorí len o fyzickej osobe. Za použitia doslovného výkladu zákona je možné dospieť k záveru, že v prípade určovania miestnej príslušnosti fyzickej osoby podnikateľa, napr. živnostníka, sa táto nebude určovať podľa miestna podnikania, ako tomu bolo doteraz v OSP, ale podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby podnikateľa. Snahou autorov zákona bolo viesť ľudí k tomu, aby si dôsledne nahlasovali svoj trvalý pobyt, avšak takáto právna úprava miestnej príslušnosti by mohla v praxi spôsobiť problémy. Dôvodom je, že napr. vo verejnej časti Živnostenského registra nie je uvedený trvalý pobyt živnostníka. Takáto právna úprava nasvedčuje tomu, že veritelia (žalobcovia) si budú musieť prostredníctvom registra obyvateľov zrejme zisťovať trvalý pobyt žalovaného. Do úvahy ešte prichádza vyžiadať si od živnostníka adresu trvalého pobytu už pri vzniku právneho vzťahu.  Pre porovnanie uvádzame znenie už neúčinného ustanovenia OSP: Všeobecným súdom v obchodných veciach je súd, v ktorého obvode má odporca svoje sídlo, a ak nemá svoje sídlo, súd, v ktorého obvode má miesto podnikania. Ak odporca nemá ani miesto podnikania, je všeobecným súdom súd, v ktorého obvode má odporca svoje bydlisko.

Tak, ako tomu bolo aj v Občianskom súdom poriadku, aj v CSP je určená aj alternatívna a výlučná miestna príslušnosť súdu. Mimosporové konania, ako sú rozvod, neplatnosť manželstva, veci týkajúce sa starostlivosti o maloletých CSP vylúčil úplne a sú upravené v Civilnom mimosporovom poriadku Ani na konania týkajúce sa burzy, či zmenky sa už nevzťahuje alternatívna príslušnosť tak, ako tomu bolo v OSP. Na tieto konania sa teraz uplatňujú ustanovenia o kauzálnej príslušnosti súdov. Alternatívna príslušnosť je upravená v § 19 a výlučná príslušnosť v § 20 CSP.

V špeciálnych druhoch konaní, uvedených v § 22 až 33 CSP, akými sú napríklad konania o zmenke a šekoch, burzové spory, pracovnoprávne spory, konania o konkurze a reštrukturalizácii a pod., je príslušnosť upravená odlišne. Ide o tzv. kauzálnu príslušnosť, teda príslušnosť podľa typu sporu (podľa kauzy). V týchto prípadoch sú na konanie príslušné konkrétne súdy, stanovené zákonom. Cieľom autorov zákona bolo určiť súdy, ktoré sa budú špecializovať na danú agendu, pričom pri ich určovaní, brali autori do úvahy najmä štatistiku takéhoto druhu konaní na tom ktorom súde.

 

Predbežné prejednanie

 

CSP zavádza novinku v občianskom súdnom konaní. Ide o tzv. Predbežné prejednanie sporu. Predbežné prejednanie sporu upravuje § 168 až 172 CSP. Ak súd nerozhodne inak, nariadi ešte pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o pojednávaní a mohlo by teda teoreticky dôjsť aj k dokazovaniu. Cieľom tohto inštitútu je zefektívniť a zrýchliť súdne konanie. Na predbežné prejednanie sporu sudca predvolá sporové strany, ich zástupcov, prípadne iné osoby, ktoré môžu prispieť k splneniu účelu predbežného prejednania. Jedným zo základných princípov súdneho konania, je podľa čl.7 ods.2 CSP viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu. Aj v tomto prípade je úlohou súdu dosiahnuť zmier strán, nakoľko ide o rýchlejší a lacnejší spôsob.  Na samotnom predbežnom prejednaní súd zisťuje, či sú splnené procesné podmienky konania, vyjasňuje si predmet sporu, pričom uvedie, ktoré dôkazy sú podľa neho nesporné, ktoré dôkazy vykoná a naopak, ktoré dôkazy sú neprípustné. Ak však strany nie sú ochotné vyriešiť spor zmierom, či mediáciou ani po ingerencii súdu, potom bude nasledovať klasické pojednávanie. Predtým však uloží stranám, aby splnili procesné povinnosti, ktoré sú potrebné na riadny priebeh pojednávania. Súd zároveň uvedie svoj predbežný právny názor, teda ako sa mu vec z doterajšieho zisťovania javí a ako ju zrejme rozhodne. Takýto postup má podľa autorov zákona zabrániť prekvapivým rozhodnutiam v sporoch. Súd môže, ak je to možné a účelné, na predbežnom prejednaní rozhodnúť aj vo veci samej.

S predbežným prejednaním sporu a rovnako aj s pojednávaním vecne súvisí aj ďalšie nóvum v civilnom konaní. Tým je rozsudok pre zmeškanie žalobcu (kontumačný rozsudok žalobcu).

Podľa § 172 ods.1 CSP Ak sa žalobca bez vážneho dôvodu nedostaví na predbežné prejednanie sporu, hoci bol riadne a včas predvolaný a bol dodržaný postup podľa § 167, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie; primerane sa použije ustanovenie § 278. O tomto následku musí byť žalobca poučený v predvolaní na predbežné prejednanie. To neplatí, ak sú splnené podmienky na zastavenie konania, odmietnutie žaloby alebo zamietnutie žaloby.

Rozsudok pre zmeškanie je samostatne upravený v § 278 a nasl. CSP a primerane sa použije nie len pri predbežnom prejednaní sporu, ale aj pri nedostavení sa na klasické pojednávanie. Ide v podstate  o sankciu za to, že žalobca, ktorý inicioval konanie, je nečinný resp. nespolupracuje. V doterajšom Občianskom súdnom poriadku bolo možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie len v neprospech žalovaného (odporcu). Podľa § 153b ods.1 OSP Rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak a) žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (§ 79 ods. 6 a § 115 ods. 2) s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia podľa odseku 1, b) žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods. 2), c) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

 

Ochrana slabšej strany

 

Civilný sporový poriadok zavádza aj nové, špeciálne spory s ochranou slabšej strany, ktoré sa podľa autorov zákona zavádzajú preto, aby bol dosiahnutý účel súdneho konania, a síce rýchla a spravodlivá ochrana práv. Ide o osobitné konania, ktoré sa zavádzajú z dôvodu nerovného hmotnoprávneho a procesnoprávneho postavenia spotrebiteľov, zamestnancov a osôb, ktoré tvrdia, že boli diskriminované.  Tieto spory sú upravené v § 290 až § 323 CSP. Jedná sa konkrétne o tri druhy sporov- spotrebiteľské spory, antidiskriminačné spory a individuálne pracovnoprávne spory. V tomto type konaní bude súd nepriamo „chrániť“ slabšiu stranu, ktorou je podľa zákona spotrebiteľ, zamestnanec a osoba, ktorá tvrdí, že bola diskriminovaná. Súd bude mať predovšetkým poučovaniu povinnosť, teda bude musieť  slabšej strane ozrejmiť spôsoby ochrany svojich práv  a možnosti, ktoré má. Súd bude musieť prevziať aj dôkaznú iniciatívu. To znamená, že bude môcť zaobstarať potrebné dôkazy, ktoré by inak mala  predložiť strana, aj sám. Z judikatúry a praxe je zrejmé, že spotrebitelia, či zamestnanci často nepoznajú svoje práva a ani účinný spôsob právnej ochrany. Nová právna úprava umožní súdu podať týmto osobám pomyselnú „pomocnú ruku“ pri ochrane ich subjektívnych práv.

 

Koncentrácia konania

 

Podľa § 153 CSP Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky proti týmto návrhom a  hmotnoprávne námietky.

V tomto prípade ide o tzv. sudcovskú koncentráciu, kde cieľom je zrýchliť súdne konanie. Hlavným argumentom je, že len  ak má sudca k dispozícii všetky relevantné dôkazy je schopný včas, riadne a spravodlivo rozhodnúť. Sankciou za nedodržanie povinnosti ustanovenej § 153 je to, že súd na prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktoré neboli podané včas, nebude prihliadať. Výnimkou je situácia, že sa strana predloží jeden z vyššie uvedených prostriedkov neskôr, ako reakciu napr. na tvrdenie protistrany, pričom o tejto skutočnosti predtým nevedela a nemala objektívne možnosť túto skutočnosť, či tvrdenie predvídať. Táto výnimka bola upravená a platila aj  v OSP, v § 118a ods.2.

Paragraf 154 CSP upravuje zákonnú koncentráciu konania. Jej podstatou je, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany bude možné predkladať len do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Obdobne bola zákonná koncentrácia upravená aj v OSP: § 118 ods. 4 OSP Ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver súd uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

 

Zjavne neodôvodnená žaloba

 

Civilný sporový poriadok zavádza aj inštitút zjavne neodôvodnenej žaloby. Podľa § 138 CSP Ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť. Ide o ďalší prostriedok, ktorým sa má zrýchliť súdne konanie. Sudca môže potom, čo predbežne posúdi žalobu a vyhodnotí, že ide o zjavne neodôvodnenú žalobu, žalobcu vyslúchnuť. Vyslúchnuť ho môže aj mimo pojednávania, či pojednávacej miestnosti, dokonca aj mimo pojednávacích dní sudcu.

 

Sťažnosť

 

Civilný sporový poriadok rozoznáva opravné prostriedky vo forme odvolania, dovolania a obnovy konania, dovolania generálneho prokurátora. Zavádza však aj nový inštitút nazvaný sťažnosť. Tento inštitút je upravený v § 239 až § 250 CSP.

Sťažnosť je možné podať proti uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník buď z poverenia súdu alebo v zmysle zákonného poverenia. Sťažnosť môže podať strana, v ktorej neprospech bolo vydané uznesenie. Podať ju môže do 15 dní od doručenia sťažnosti, pričom okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať dôvod, pre ktorý sa rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka považuje za nesprávne a tiež čoho sa strana domáha. Domáhať sa môže v podstate buď zmeny alebo zrušenia rozhodnutia. O sťažnosti rozhoduje sudca príslušného súdu. Sudca posúdi, či je sťažnosť dôvodná. Ak nie je, tak ju zamietne. Ak ju posúdi ako dôvodnú, tak môže rozhodnúť dvoma spôsobmi. Môže uznesenie vyššieho súdneho úradníka zmeniť, alebo ju zrušiť a vrátiť. Ak uznesenie sudca zruší a vráti, je vyšší súdny úradník viazaný právnym názorom sudcu. Sťažnosť má suspenzívny účinok, to znamená, že ak je sťažnosť podaná včas, tak sa plynutie lehoty, po uplynutí ktorej by inak uznesenie nadobudlo právoplatnosť, preruší. Podľa dôvodovej správy k CSP však podanie sťažnosti nemá vplyv na vykonateľnosť uznesenia.

 

Neodkladné a zabezpečovacie opatrenia

 

Jednou z najväčších zmien je zánik predbežného opatrenia, ako takého. Namiesto predbežného opatrenia zavádza CSP dva inštitúty. Neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie. Neodkladné opatrenie sa viac menej podobá na bývalé predbežné opatrenie.

Podľa § 325 CSP Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje,

g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

 

Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí okrem všeobecných náležitostí žaloby, uviesť aj  opis rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Samozrejme je potrebné pripojiť na podporu svojich tvrdení aj listinné dôkazy.

V prípade ak návrh nemá zákonom predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný, neurčitý či nie je zrejmé akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, súd takýto návrh odmietne. Ak sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, súd rozhodne o nariadení neodkladného opatrenia do 30 dní od doručenia, v prípade ak sa navrhovateľ domáha, aby osoba nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu, ku ktorej je dôvodne táto osoba podozrivá z násilia, rozhodne o nariadení neodkladného opatrenia do 24 h. Ak súd neodkladné opatrenie nariadi, doručí  uznesenie o jeho nariadení spolu s návrhom na nariadenie protistrane. Súd môže rozhodnúť o nariadení aj bez výsluchu svedkov, vyjadrení strán, či nariadenia pojednávania.

Zmena však nastáva v prípade, ak súd prvej inštancie nenariadi neodkladné opatrenie a navrhovateľ podá odvolanie, ktorému odvolací súd vyhovie a neodkladné opatrenie nariadi. V doterajšej právnej úprave, ak odvolací súd nariadil predbežné opatrenie, nemohla sa protistrana nijako brániť, nakoľko takéto rozhodnutie bolo právoplatné. CSP prináša zmenu v tom, že odvolací súd si pred rozhodnutím vyžiada vyjadrenie protistrany k návrhu, ako aj k odvolaniu.

§ 329 ods.1 CSP Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Zostáva zachované, že neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak zákon neustanoví inak. Zmenou oproti OSP však je, že súd bude môcť výnimočne nariadením neodkladného opatrenia rozhodnúť vo veci samej. Ani žaloba vo veci samej sa nebude musieť podávať vždy. V prípade, ak možno nariadením neodkladného opatrenia zabezpečiť trvalú úpravu vzťahov medzi stranami, potom nie je nutné žalobu vo veci samej podávať. Inak súd určí lehotu na podanie žaloby vo veci samej a ak táto podaná nebude, súd neodkladné opatrenie zruší. V OSP nebolo možné rozhodnúť predbežným opatrením vo veci samej a bolo nutné podať návrh vo veci samej na súd v stanovenej lehote. Išlo o jeden zo znakov predbežného opatrenia, a síce o dočasnosť.

Novinkou je tzv. Zabezpečovacie opatrenie. Podľa § 343 ods. 1 OSP Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriadi vydaním uznesenia, no vznikne až zápisom do príslušného registra.

 

Doručovanie

 

Zásadnou zmenou oproti OSP týkajúcou sa doručovania je snaha, aby si fyzické osoby a právnické osoby dôsledne plnili svoju povinnosť v zmysle zákona. Teda fyzické osoby v zmysle zákona o hlásení pobytu občanov, a teda riadne a včas nahlasovali zmeny trvalého pobytu, či prechodného pobytu a právnické osoby, aby poctivo nahlasovali zmenu údajov, ktoré sa povinne zapisujú do Obchodného registra či Živnostenského registra.

Podľa § 106 ods. 1 CSP

Ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti

a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca,

b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri.

 

To znamená, že aj v tomto prípade si bude môcť osoba zvoliť inú adresu, avšak ak sa nepodarí zásielky adresátovi riadne doručovať, bude súd postupovať podľa ods.1 písm. a) a písm. b).

Sankciou za nesplnenie si svojej povinnosti nahlásiť pobyt riadne a včas je ustanovenie § 114 CSP, podľa ktorého Ak bola písomnosť doručená podľa § 111 ods. 3 a § 112 a jej doručením začala plynúť lehota, ktorú adresát zmeškal, pretože sa o písomnosti nedozvedel, súd zmeškanie lehoty odpustí, len ak sa z ospravedlniteľného dôvodu adresát na adrese podľa § 106 nezdržiaval a v tejto súvislosti neporušil žiadnu právnu povinnosť.

Dôležitým ustanovením je aj § 116. Tento odráža ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej, majú osoby právo na súdnu a inú právnu ochranu, a preto je potrebné, aby aspoň jeden úkon bol doručený do osobe do vlastných rúk. Toto ustanovenie zavádza povinnosť doručiť na adresu uvedenú vo verejnom registri, ak takáto adresa absentuje, potom je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu. To bude uskutočňovať napr. dopytom na Sociálnu poisťovňu, ústav na výkon trestu odňatia slobody, či Daňový úrad. V prípade ak sa ani takýmto spôsobom nepodarí doručiť žalobu do vlastných rúk, potom sa uplatní fikcia doručenia podľa § 116 ods.2 CSP:

Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

 

Trovy konania

 

Aj  CSP sa riadi zásadou úspechu, resp. pomerom úspechu strany v konaní. Zmenou oproti OSP však je, že náhradu trov prizná súd strane aj bez toho, aby to strana sporu navrhla. O nároku súd rozhodne v rozhodnutí, v ktorom rozhoduje vo veci.  O výške náhrady však rozhodne až vyšší súdny úradník po potom, čo rozhodnutie súdu vo veci samej nadobudne právoplatnosť.

 

Ďalšie dôležité zmeny:

 

Zásadnou zmenou pri opravných prostriedkoch je aj to, že dovolanie a iné podania v dovolacom konaní bude musieť napísať advokát. § 429 ods. 1 CSP Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Doteraz postačilo, ak bol účastník konania zastúpený advokátom, pričom dovolanie si mohol napísať aj sám. Zastúpený advokátom byť nemusel, ak sám mal právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak takéto vzdelanie mal jeho zamestnanec, alebo člen, ktorý za neho koná. Táto výnimka platí aj v CSP, teda ak bude mať dovolateľ resp. jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná právnické vzdelanie druhého stupňa, nebude musieť byť zastúpený advokátom a môže si dovolanie napísať aj sám. Cieľom tejto úpravy je dosiahnuť to, aby Najvyšší súd nebol zahlcovaný nekvalifikovanými podaniami, ktoré sú často neodôvodnené a obsahujú vady.

Výraznou zmenou v občianskom súdnom konaní je aj zavedenie sankcie za podanie zjavne neodôvodnenej námietky zaujatosti voči sudcovi. Nadriadený súd potom, čo vyhodnotí, že námietka zaujatosti bola nedôvodná, či dokonca šikanózna, môže uložiť tomu, kto takúto námietku vzniesol pokutu až do 500,- €. Bude teda na uvážení súdu, či poriadkovú pokutu vôbec uloží a v akej výške.

CSP upravuje aj situáciu, ak žalobca resp. navrhovateľ úkonu urobí podanie, ktoré však bude neúplné či nezrozumiteľné, môže očakávať, že bude predvolaný súdom na tzv. výsluch. Pri výsluchu sudca najmä uvedie, v čom vidí nedostatočnosť podania a poučí navrhovateľa akým spôsobom môže vady podania odstrániť. Ide o ďalší z prostriedkov, ktorým sa má zvýšiť hospodárnosť a rýchlosť konania. V OSP mohol súd navrhovateľa takéhoto podania len písomne vyzvať na odstránenie vád a primerane ho poučiť.

 

 



Podobné články z rovnakej oblasti práva: