Dobrý deň,
je potrebné sa riadiť tým, čo máte o variabilnej zložke uvedené vo Vašej pracovnej zmluve, teda za splnenia akých podmienok máte na ňu nárok. 

Slovné vyjadrenia Vášho zamestnávateľa takéhoto typu, pre Vás nie sú smerodajné. Ak by ste v práci povolili, zas by Vám povedal, že nemáte na ňu nárok lebo ste povolili.

V prípade, ak Vám zamestnávateľ nevyplatil variabilnú zložku za tento mesiac alebo aj za viac mesiacov s takýmto odôvodnením, môžete okamžite skončiť pracovný pomer podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. 

Aj keď na variabilnú zložku nie je zo zákona nárok, tak ak ju máte dohodnutú v pracovnej zmluve, a ak ste splnili všetky podmienky na jej vyplatenie, zamestnávateľ je povinný Vám ju vyplatiť. 

Dobrý deň, na vami položenú otázku uvádzame, že pri čerpaní dovolenky sa vám vypláca náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku za konkrétne obdobie v zmysle ust. § 116 ods. 1 Zákonníka práce.Výpočet priemerného zárobku je uvedený v ust. §  134 Zákonníka práce :

Keďže v čase čerpania dovolenky sa nezúčastňujete pracovného procesu a teda na výsledkoch spoločnosti /% zo zisku/ je postup zamestnávateľa správny, že z jeho strany nedošlo k vyplateniu predmetných prémií.

Dobrý deň, nepoznáme obsahové znenie mzdového a odmeňovacieho poriadku u Vášho zamestnávateľa.

Ak vychádzame teoreticky z toho, že prémie ako nenárokovateľná zložka mzdy sú odmenou za vykonávanú prácu, teda práca bola riadne vykonávaná, potom je postup zamestnávateľa správny. Ide o to, že mzdu dostávate za vykonávanú prácu v stanovenenom pracovnom čase a v rozsahu podľa pracovnej zmluvy.

Ak podmienkou vyplatenia prémií u zamestnávateľa je to, že v  prémie sú stanovené podľa skutočne odpracovaných dní,  potom je postup zamestnávateľa správny. Za dovolenku dostávate náhradu mzdy v zmysle ust. § 116 Zákonníka práce, pričom výška sa vypočítava podľa priemrného mesačného zárobku v rozhodujúcom období.

Odporúčam oboznámiť sa s podmienkami vyplácania prémií  u zamestnávateľa, resp. pre výpočet správnosti vyplatenej mzdy kotaktovať účtovníčku zamestnávateľa.

Dobrý deň,
odpoveď sa nachádza vo Vašej pracovnej zmluve alebo kolektívnej zmluve. Na prémie nie je zákonný nárok. Ide o výhody, ktoré sú dojednané zmluvne. Zamestnávatelia si preto môžu stanoviť vlastné podmienky, kedy vzniká nárok na ich vyplatenie. Jedným z nárokov môže byť napríklad odpracovanie určitého počtu hodín za mesiac alebo vykonanie určitého počtu úkonov. Preto aj vo Vašom prípade môžu byť podmienky nastavené tak, že v prípade celozávodnej dovolenky nevzniká nárok na odmeny.

Dobrý deň,

zrážky zo mzdy môže zamestnávateľ krátiť iba z dôvodov uvedených v ust. § 131 Zákonníka práce. Výslovným uvedením prípadov, v ktorých môže zamestnávateľ vykonať jednostranné zrážky zo mzdy, má chrániť zamestnanca tak, aby zamestnávateľ bez súhlasu zamestnanca jednostranne nezrážal mzdu v prípadoch, v ktorých to nie je prípustné. 

Uviedli ste, že zamestnávateľ Vám kráti prémie. Ak som správne pochopil, kráti Vám ich z dôvodu návštevy lekára. V zmysle ust. Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, pričom pracovné voľno s náhradou mzdy je zamestnávateľ povinný poskytnúť na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku. Keďže Vám zamestnávateľ kráti prémie, dôležité bude znenie pracovnej zmluvy a to ako máte tieto náležitosti v nej nastavené. Je zrejmé, že zamestnávateľ má nastavený systém odmeňovania, v ktorom okrem mzdy zamestnanec po vyhodnotení iných ukazovateľov môže dostať aj odmenu. Vyplatenie odmeny môže zamestnávateľ podmieniť plnením merateľných ukazovateľov výsledkov práce, ako aj napr. prítomnosťou v práci alebo aj podľa svojho uváženia. Ak Vám zamestnávateľ síce neprítomnosť ospravedlní, poskytne Vám aj náhradu mzdy, ale nárok na odmenu Vám neprizná, lebo ste nesplnili podmienky, môže tak urobiť. V rozpore so Zákonníkom práce by bolo, ak by Vám náhradu mzdy za túto prekážku v práci neposkytol v rozsahu uvedenom v zákone. Variabilná zložka mzdy je nenárokovateľná.

Dobrý deň,
vo Vašom prípade platí ust. § 223 ods. 2 Zákonníka práce :

"Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti, § 43 ods. 4 druhej vety, § 85 ods. 1 a 2, § 90 ods. 10, § 91 až 95, § 98, § 119 ods. 1, § 122a ods. 1 až 3, § 122b ods. 1 až 3, § 123 ods. 1 a 2, § 124 a šiestej časti. Pracovný čas zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín a u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín. Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť a prácu nadčas. Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, patrí za každú hodinu práce vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu podľa osobitného predpisu. Ak ide o dôvody neprítomnosti zamestnanca v práci uvedené v § 141 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až g), ktoré zasiahli do času, na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce, zamestnávateľ je povinný ospravedlniť túto neprítomnosť zamestnanca v práci. Za tento čas zamestnancovi náhrada odmeny nepatrí. Na splatnosť odmeny, výplatu odmeny a zrážky z odmeny sa primerane uplatnia ustanovenia § 129 až 132."

Pre dophodu o brigádnickej práci študenta platí, že túto je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode musí byť uvedené: dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov. Odmena za vykonanú prácu je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala.

V nadväznosti na uvedené platí, že patria Vám mzdové nároky, t.j. : za prácu v sobotu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, za prácu v nedeľu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.

ZP nájdete na stránke slov-lex.sk.

Dobrý deň,

to, či ich musí vrátiť záleží od toho, ako je nastaven mzdový predpis u zamestnávateľa, resp. ako je nastavená pracovná zmluva. Ak vznikol nárok na prémie a tieto boli vyplatené, nemožno ich následne žiadať späť, ak sa zamestnanec začne správať tak, že by na nich už v budúcnosti nemal mať nárok. Vrátiť vyplatené platby je zamestnanec povinný ak vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty. Ak teda neboli vyplatené ani omylom ani nesprávne, tak ich vrátiť nemusí. 

Dobrý deň, 

treba zistiť vo Vašom prípade ako boli určené a stanovené podmienky na vyplácanie prémií v mzdovom predpise firmy resp. v nejakom prémiovom poriadku, či ste splnili alebo nesplnili podmienky na ich vyplácanie. Toto by Vám mala objasniť písomnou formou firma kde ste zamestnaný, teda nejednať s Vami tak, aby ste sa dostavili k podpísaniu splátkového kalendára. Preto žiadajte písomné vysvetlenie neoprávnenosti vyplácania prémií vrátane uvedenia konkrétneho predpisu.

Ak bude výsledok ten, že v skutočnosti Vám prémie nepatrili, čo je pochybením zo strany organizácie, odporúčame podpísať splátkový kalendár. 

Splátky v zmysle ust. § 131 Zákonníka práce môžu byť vo výške maximálne ako by boli v prípade exekučného konania. Vyššie splátky by bolo možné vykonávať len na základe Vášho súhlasu.

Pri rozsahu splátky z Vašej strany odporúčame pozrieť exekučnú kalkulačku na internete (majú ju zverejnenú exekučné úrady na svojich stránkach), kde zistíte aké maximálne zrážky sú možné. Vo Vašom prípade je to však vec dohody so zamestnávateľom.

Pokiaľ bude požiadavka zamestnávateľa oprávnená a nebudete súhlasiť so splátkami, bude sa môcť obrátiť na súd.