Dobrý deň,
zákon uvádza iba nárok zamestnanca na celý kalendárny rok, ktorý je v rozsahu 7 dní. Zákon neurčuje, ako často alebo za koľko si tento nárok musí zamestnanec vyčerpať. Nie je možné vopred predpoklať, kedy bude zamestnanec potrebovať ísť na vyšetrenie k lekárovi. 

Pracovné voľno sa poskytuje zamestnancovi len na nevyhnute potrebný čas na vyšetrenie alebo ošetrenie u lekára. V ďalších bodoch tohto ustanovenia zákon uvádza aj ďalšie prípady dôležitých osobných prekážok v práci zamestnanca, pričom v sebe zahŕňa aj pracovné voľno pri sprevádzaní rodinného príslušníka k lekárovi, rovnako v rozsahu 7 dní v kalendárnom roku (ak má zamestnanec viac detí, tak 7 dní na všetky deti dokopy).

Dobrý deň, preventívna prehliadka, na ktorú Vás poslal zamestnávateľ v zmysle ust. § 138 dos. 1 Zákonníka práce sa Vám nezapočítava do zákonného nároku na pracovné voľno na Vaše ošetrenie alebo vyšetrenie, na sprevádzanie rodinného príslušníka a ostatných dôvodov uvedených v ust. § 141 Zákonníka práce.

Zákonník práce preventívne prehliadky na príkaz zamestnávateľa potrebné pre výkon určitej práce v uvedenom ustanovení § 141 Zákonníka práce neuvádza.

Dobrý deň,
ďakujeme za prejavenú dôveru, že ste sa obrátili na našu advokátsku kanceláriu.

Vo Vami uvedenom prípade platí ust. § 138 ods. 1 Zákonníka práce :

Dobrý deň, zákon Vami uvedenú problematiku s ohľadom na dentálnu hygienu nerieši.

Dentálna hygiena sa považuje za štandardnú starostlivosť pri predchádzaní možným ďalším ochoreniam ústnej dutiny a chrupu.
Podstatné z hľadiska poskytnutia pracovného voľna zamestnávateľom s náhradou mzdy pre zamestnanca je v zmysle ust. § 141 a § 144 Zákonníka práce či nebolo možné toto ošetrenie vykonať mimo pracovného času. Ak to možné nie je u konkrétneho dent. hygienika, potom má zamestnanec nárok na pracovné voľno v zmysle ust. § 141 Zákonníka práce.

Dobrý deň,  vo Vami uvedenom prípade platí ust. § 141 Zákonníka práce, podľa ktorého nárok na prac.voľno s náhradou mzdy za zákonom stanovených podmienok je 7 dní na Vaše vyšetrenie albeo ošetrenie a na sprevádzanie rodinného príslušníka je to rovnako 7 dní v kalendárnom roku. Keďže Váš pracovný pomer vznikol v priebehu mesiaca jún 2021, potom platí aj ust. § 141 ods. 6 Zákonníka práce :

Dobrý deň,

vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení je dôležitou osobnou prekážkou v práci na strane zamestnanca, ktorú Zákonník práce upravuje v ustanovení § 141.

Zákon stanovuje zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac 7 dní v kalendárnom roku na vyšetrenie, ktoré nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Ak zamestnanec vyčerpá 7 dní na vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, zamestnávateľ je povinný mu poskytnúť ďalšie pracovné voľno, avšak v tomto prípade už bez poskytnutia náhrady mzdy.

Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je správny postup zamestnávateľa, keď od Vás vyžaduje aby ste si čas strávený na lekárskom vyšetrení odpracovali. Preto po dobu trvania tejto prekážky nie je zamestnanec povinný vykonávať prácu, má pracovné voľno.

Avšak treba uviesť, že povinnosťou zamestnanca je, v prípade ak mu je prekážka v práci vopred známa, vopred zamestnávateľa požiadať o poskytnutie pracovného voľna (prípadne bezodkladne, ak o prekážke vopred nevedel). Samozrejme, zamestnanec musí vyšetrenie v zdravotníckom zariadení v priebehu pracovnej doby a jeho trvanie preukázať zamestnávateľovi (spravidla potvrdením od lekára, ktorým je tzv. priepustka opatrená jeho pečiatkou).

Na doplnenie uvediem, že Zákonník práce poskytuje zamestnancovi možnosť, aby si zmeškaný čas, počas ktorého mal nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, tento čas odpracoval. Ide o nárok zamestnanca, preto zamestnávateľ nie je oprávnený odpracovanie tohto času od zamestnanca proti jeho vôli vyžadovať.

V prípade ďalších otázok ma môžete kontaktovať.

Dobrý deň,
áno, presne, máte nárok na platené voľno na hľadanie zamestnania v rozsahu podľa § 141 ods. 2 písm i/ ZP :
"vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby; v rovnakom rozsahu sa poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c); pracovné voľno možno so súhlasom zamestnávateľa zlučovať."

Dobrý deň,

dochádzkovým systémom zamestnávateľa sa zaoberať nebudeme. Najprv však kúsok právnej teórie.

Podľa ust. § 141 Zákonníka práce platí :

"Dôležité osobné prekážky v práci
(1) Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166), karantény, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu, osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu a počas obdobia, kedy sa osoba, ktorá sa inak stará o dieťa mladšie ako desať rokov veku, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(2) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:
a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení
1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
3. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času," .../ Atď.

Pre prekážky v práci platia aj spoločné ustanovenia ZP § 144 :

"Spoločné ustanovenia o prekážkach v práci
(1) Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.
(2) Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.
(3) Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný mu umožniť odpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody."

Z uvedených zák. ustanovení vyplýva zákonný nárok zamestnanca je na max. 7 pracovných dní v kalendárnom roku a to za podmienky, že vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Z ust. § 144 ods. 1 ZP vyplýva, že zamestnanec je povinný, ak je mu prekážka v práci vopred známa, informovať zamestnávateľa o prekážke a požiadať o prac. voľno /napr. boli ste objednaný k zubárovi a tento neordinuje mimo prac. času. Trvanie prekážky v práci je povinný preukázať zamestnanec. Zdrav. zariadenie je povinné potvrdiť doklad o prekážke v práci a o jej trvaní, teda uvedenie času trvania ošetrenia, vyšetrenia.

Požadovať od zamestnávateľa automatické uznanie prekážky v práci na celý pracovný čas konkrétneho dňa nie je v súlade so zákonom. Iné by to bolo v prípade, ak by lekár určil pokoj na lôžku po určitých zákrokoch resp. výkonoch /napr. odber krvnej plazmy a pod./, čo by muselo vyplývať z potvrdenia zdrav. zariadenia.

Iná situácia nastane v prípade, ak by došlo k úrazu doma a pod., kedy z okolností vyplýva, že o prekážke v práci budete informovať zamestnávateľa až následne, teda nei vopred.

Dobrý deň,
podľa ust. § 144 Zákonníka práce platí :

" Spoločné ustanovenia o prekážkach v práci
(1) Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.
(2) Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.
(3) Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný mu umožniť odpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody."

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že je Vašou povinnosťou v zmysle odst. 2 preukázať zamestnávateľovi samotnú prekážku v práci a čas jej trvania. Ak lekár určil celý deň, resp. nekonkretizoval čas, môže si zamestnávateľ zisťovať ord. hodiny lekára, pritom zo samotného dokladu vie u akého lekára ste boli.

Odporúčame kontaktovať lekára, aby v potvrdení pre zamestnávateľa uviedol, že po vyšetrení sa vyžaduje napr. pokoj na lôžku resp. nevykonávanie žiadnej práce.

Podotázka :

Dobrý deň,
v prvom rade ste mi vôbec neodpovedali na otázku ktorú som polozil.
a to konkrétne:
Môže zamestnávateľ svojvoľne spochybniť vyjadrenie lekára uvedené na priepustke ?
Je zaujímavé že inšpektorát práce má celkom iný názor.
Citujem:
V kompetencii príslušného lekára je rovnako aj určenie dodržania určitého režimu v súvislosti s absolvovaným vyšetrením alebo ošetrením, ktorý napr. bráni zamestnancovi v deň ošetrenia alebo vyšetrenia následne po vyšetrení krátkodobo vykonávať prácu.

Ak má zamestnávateľ pochybnosti o vydaní potvrdenia, má právo overiť si uvedené u príslušného lekára, ako aj napr. potrebu absolvovania viacerých odborných vyšetrení v súvislosti s potvrdením na celý deň a ordinačné hodiny ošetrujúcich lekárov.

- teda ak som správne pochopil NIE SVOJVOLNE určiť trvanie vyšetrenia na základe svojej domnienky.
Pretože zamestnávateľ sa len môže domnievať koľko hodín som strávil v čakárni u lekára aké bolo vyšetrenie a aký je môj následný zdravotný stav.
Nakoľko sa aj mne bežne stáva že ak k určitému svojmu lekárovi prídem pol hodinu pred vyšetrením dostanem sa na rad aj po 3-4 hod čakania.
Rovnako ak je rodič s dieťaťom napr. na očkovaní a dieťa už nejde do školského zriadenia ostáva s ním doma a nevybavuje si na ten deň OČR a ak tam lekár napíše že platí celý deň tak predsa to zamestnávateľ svojvoľne nemôže spochybniť.

Dobrý deň,
v otázke ste uviedli, že ste zamestnávateľovi predložili potvrdenie o návšteve lekára bez určenia doby vyšetrenia, ošetrenia, na potvrdení je uvedený len dátum. Zamestnávateľ na základe uvedeného neuznal Vám celý deň, ale len polovicu dňa a na polovicu dňa Vám vypísal dovolenku.
Áno, máte pravdu, zamestnávateľ nemôže svojvoľne určiť čerpanie dovolenky.

Na druhej strane Vám ako zamestnancovi vyplýva povinnosť preukázať zamestnávateľovi trvanie prekážky v práci - v otázke uvádzate, že v potvrdení nie je uvedený čas od - do, ale len dátum. Sme názoru, že z formálneho hľadiska pochybil lekár, keďže táto okolnosť, že má vypísať čas potrebný na vyšetrenie je všeobecne známa /viď ust. § 144 ods. 2 ZP : "Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.")

Tu je "sporné" slovo trvanie; sme názoru že ide o vymedzenie časového úseku od - do, ak je na potvrdení uvedený len dátum, mal lekár napísať "celodenné". Pretože práve kvôli tomu vzniklo toto nedorozumenie. Pretože zamestnávateľ nemôže vedieť, či naozaj trvalo celý deň. Ak by to tam lekár napísal, potom by to spochybňovať nemohol.tu

Či zamestnávateľ vo Vašom prípade niečo zisťoval u lekára uviesť nevieme, odporúčame kontaktovať lekára a aby sa predišlo nedorozumeniam, žiadať zamestnávateľa na základe čoho Vám neuznal celý deň.tu

Uvádzate, že v stanovisku IP je uvedené, že zamestnávateľ môže zisťovať potrebu ďalších vyšetrení u lekára. K stanovisku IP sa vyjadrovať nebudeme.

Dobrý deň, 
v zmysle ust. § 41  ZP o predzmluvných vzťahoch platí, že "pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť fyzickú osobu s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať." Súčasne platí, že ak osobitný právny predpis vyžaduje na výkon práce zdravotnú spôsobilosť na prácu, psychickú spôsobilosť na prácu alebo iný predpoklad, zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu len s fyzickou osobou zdravotne spôsobilou alebo psychicky spôsobilou na túto prácu alebo s fyzickou osobou, ktorá spĺňa iný predpoklad."

Podľa § 30 a nasl. zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia platí, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu, pričom toto posudzovanie sa vykonáva na základe hodnotenia zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci u
a) zamestnanca,
1.ktorý vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie,
2. pri opakovanom výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku,
3. ktorého zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis,
4. ktorý vykonáva prácu zaradenú do druhej kategórie, tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, ak túto prácu nevykonával viac ako šesť mesiacov zo zdravotných dôvodov,
b) fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby,
1. ktorá vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie,
2.ktorej zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis,35)
c) inej fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o zamestnanie
1. na výkon prác zaradených do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, alebo
2. ak jej zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis.

Povinnosť zamestnanca podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci na účel posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu upravuje  zák. č. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, kde v ust. § 12 ods. 2 je uvedené, že zamestnanec je povinný podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci. 
Odpoveď je áno, je to oprávnenie a zároveň povinnosť zamestnávateľa, keďže jeho povinnosťou je zabezpečiť pre zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu.
Prac. zdrav. službu zamestnávateľ zabezpečuje vlastnými zamestnancami alebo dodávateľsky a to prostredníctvom lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, špecializačnom odbore služby zdravia pri práci alebo v špecializačnom odbore verejné zdravotníctvo, verejným zdravotníkom alebo zdravotníckimi pracovníci v tíme pracovnej zdravotnej služby.