Odpoveď: Vyšetrenie u lekára - pracovné voľno ?
Dobrý deň,
ďakujeme za otázku, ku ktorej zaujímame nasledovný právny názor :
1./ V zásade ak vychádzame zo zákonnnej úpravy Zákonníka práce (ďalej iba "ZP") musíme uviesť, že podľa § 141 ZP platí :
"Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166), karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak."
"Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:
a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení
1.pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
3. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času."
ZP rieši aj ďalšie možnosti poskytnutia pracovného voľna (narodenie dieťaťa zamestnancovi, sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie, úmrtie rodinného príslušníka, svadba a podobne), ale tieto rozoberať nebudeme, nakoľko neboli predmetom otázky.
2./ Prekážky v práci na strane zamestnanca sa pri uplatnení pružného pracovného času posudzujú ako výkon práce s náhradou mzdy len v rozsahu, v ktorom zasiahli do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahli do voliteľného pracovného času, sa posudzujú ako ospravedlnené prekážky v práci, nie však ako výkon práce a neposkytuje sa za ne náhrada mzdy.
3./ Podľa ust. § 144 ZP platí, že "ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.
Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.
Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný mu umožniť odpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody."
Samotný ZP nehovorí o tom, kedy je zamestnanec povinný odovzdať doklad zamestnávateľovi o tom, že bol na vyšetrení alebo ošetrení a že z tohto titulu si uplatňuje nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v zákonnom rozsahu 7 dní v kalendárnom roku ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
Podstatnou povinnosťou zamestnanca je oznámiť zamestnávateľovi, ak je mu takáto prekážka v práci vopred známa, aby ju oznámil zamestnávateľovi a požiadal zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna, to jest aby postupoval podľa ust. § 144 odst. 1 ZP prvá veta.
V ostatných prípadoch má zamestnanec postupovať podľa § 144 ods. 1 druhá veta ZP "inak zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu."
Zákon nehovorí o vysvetlení pojmu "bez zbytočného odkladu", avšak vzhľadom na okolnosť, že sa jedná o pracovné voľno s náhradou mzdy za zákonom stanovených podmienok v rozsahu 7 dní v kalendárnom roku, lehota bez zbytočného odkladu sa bude počítať v tomto prípade skôr na hodiny než dní, teda informovať zamestnávateľa telefonicky, že nastala prekážka v práci.
Možnosť zamestnávateľa neakceptovať potvrdenie od zdravotníckeho zariadenia podľa nášho názoru je možná. Treba však vedieť dôvod prekážky v práci, jej trvanie, ďalej to, či zamestnanec nemohol ošetrenie alebo vyšetrenie absolvovať mimo pracovného času, nakoľko v mnohých prípadoch sa jedná len o využitie predmetného paragrafu na vybratie plateného voľna na celý deň. Zamestnávateľ si vie rovnako zistiť ordinačné hodiny lekára resp. zdrav. zariadenia, a vec posúdiť v súlade so ZP.
Stanoviť paušálne prípad, kedy zamestnávateľ nemusí uznať využitie predmetného paragrafu zamestnancom,nie je možné, bude závisieť od dokladov predložených zamestnancom, vrátane preukázania toho, že vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné realizovať mimo prac. času.
Vo veci neodporúčame posudzovať to, kedy doklad o vyšetrení resp. ošetrení predložiť zamestnávateľovi, aby tento ho mohol spracovať v rámci miezd, nakoľko to nie je úloha zamestnanca, a v konečnom dôsledku môže len zvýšiť oprávnenie na pochybností na strane zamestnávateľa, či predmetné pracovné voľno nebolo len zneužitím možností danej Zákonníkom práce.