Otázka: Môže otec dieťaťa zaprieť otcovstvo?

Dobrý deň. Zaujímalo by ma, či môže otec dieťaťa zaprieť otcovstvo, aby nemusel plniť vyživovaciu povinnosť. Ďakujem.

Odpoveď: Môže otec dieťaťa zaprieť otcovstvo?

Dobrý deň. Nakoľko neuvádzate, akým spôsobom Vám bolo priznané otcovstvo k Vášmu dieťaťu, v našej odpovedi uvádzame všetky možné alternatívy.

Domnienky otcovstva

V súlade s § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) sa otcovstvo určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Otcovstvo manžela matky

Prvou domnienkou je otcovstvo manžela matky v zmysle § 85 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia Zákona o rodine platí, že ak sa narodí dieťa žene znovu vydatej, považuje sa za otca neskorší manžel, aj keď sa dieťa narodilo pred uplynutím trojstého dňa po tom, čo jej skoršie manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné.

Zapretie otcovstva manželom matky

Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine môže manžel do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.

V súlade s § 87 ods. 1 Zákona o rodine ,,ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa“.

Pre úplnosť uvádzame aj ust. § 87 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že otcovstvo voči dieťaťu narodenému v čase medzi stoosemdesiatym dňom a trojstým dňom od vykonania zákroku asistovanej reprodukcie so súhlasom manžela matky nemožno zaprieť. Otcovstvo však možno zaprieť, ak by sa preukázalo, že matka dieťaťa otehotnela inak.

Podľa § 87 ods. 3 Zákona o rodine platí, že ak sa narodí dieťa pred stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva, postačí na to, aby sa manžel matky nepovažoval za otca, ak zaprie svoje otcovstvo na súde.

To neplatí, ak manžel s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, alebo ak pri uzavretí manželstva vedel, že je tehotná.

V tejto súvislosti nám ešte dovoľte poukázať na § 88 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý stanovuje, že manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.

V súlade s § 89 Zákona o rodine platí, že ak bolo právoplatne rozhodnuté, že neskorší manžel nie je otcom dieťaťa znovu vydatej matky, začína sa trojročná lehota na zapretie otcovstva pre skoršieho manžela dňom, keď sa dozvedel o právoplatnom rozhodnutí.

Otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov

Druhá domnienka je upravená v § 90 ods. 1 Zákona o rodine a síce ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

Za otca sa následne v súlade s 91 ods. 1 Zákona o rodine považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

Zapretie otcovstva určeného na základe súhlasného vyhlásenia rodičov

Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine môže muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

Určenie otcovstva rozhodnutím súdu

Poslednú, tretiu domnienku otcovstva stanovuje § 94 Zákona o rodine v znení ,,ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky“.

V tomto prípade sa podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Zapretie otcovstva na návrh dieťaťa

V zmysle § 96 ods. 1 Zákona o rodine ,,ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom“.

Podľa ods. 2 uvedného ustanovenia platí, že ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.

Ust. § 96 ods. 3 Zákona o rodine stanovuje, že ak jeden z rodičov nežije, môže dieťa podať návrh na zapretie otcovstva proti druhému rodičovi; ak nežije ani jeden z rodičov, návrh nemožno podať.

Vyživovacia povinnosť

Dovoľte nám však zdôrazniť, že súd nikdy neprihladne na skutočnosť, že dôvodom zapretia otcovstva by malo byť zbavenie sa Vašej vyživovacej povinnosti voči dieťaťu. Plnenie vyživovacej povinnosti je v súlade s § 62 ods. 1 Zákona o rodine zákonnou povinnosťou povinného rodiča a je v záujme dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodiča trvá do doby, do kedy dieťa nie je schopné samo sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine sú obaja rodičia poinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Vymáhanie výživného v exekučnom konaní

Zároveň nám dovoľte upozorniť, že rozsudok, ktorým súd zaviaže rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, prispieť na jeho výživu je zároveň právoplatným a vykonateľným exekučným titulom v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z., Exekučného poriadku (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Na základe tohto rozhodnutia má oprávnený rodič, alebo aj plnoleté dieťa právo podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku právo podať návrh na vykonanie exekúcie.

Trestný čin zanedbania povinnej výživy

Na záver nám dovoľte upozorniť aj na skutčnosť, že dlhodobé neplatenie výživného nápĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu zanebania povinnej výživy v zmysle § 207 zákona č. 300/2005 Z. z., Trestného zákona (ďalej len ,,Trestný zákon“).

Podľa uvedeného ustanovenia platí, že kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Následne § 207 ods. 3 Trestného zákona upravuje, že odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a) a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze,

b) závažnejším spôsobom konania, alebo

c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.