Otázka: Matka sa o dieťa nestará, čo robiť?

Dobrý deň, obraciam sa na vás s prosbou o radu, ako sa zbaviť jednej problematickej osoby, ktorá nám v dedine robí zlú povesť. Ide o priateľa mojej neteri, ktorý nám prináša hanbu. Obe, moja neter aj jej mama, boli spolu vlastníčkami domu. No mamin nesúhlas s prítomnosťou tohto muža v ich dome (muž je nezamestnaný, neustále pod vplyvom alkoholu, nepomáha a fyzicky týra jej syna), spôsobil, že bola nútená vyhodiť aj vlastnú dcéru. Teraz žijú na poľovníckom posede, kde sa aj stravujú. Rada by som spomenula aj to, že neter mala priateľa, s ktorým má 11-ročného hyperaktívneho syna. Po ich rozchode bol chlapec zverený do matkinej starostlivosti, ale ona sa o neho ani len nesnaží postarať. O syna sa starajú buď starí rodičia alebo sa o seba musí postarať sám. Prosím vás, poraďte mi, ako mám celú túto situáciu riešiť. Na koho sa mám obrátiť? Vopred ďakujem.

Odpoveď: Matka sa o dieťa nestará, čo robiť?

Dobrý deň.

ďakujeme za položenie Vašej otázky. Na Vašu otázku Vám zasielame nasledovné stanovisko.

Pokiaľ má Vaša neter v zmysle ust. § 8 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je sama zodpovedná za svoje vlastné konanie a svoje rozhodnutia.

Rodičovské práva a povinnosti

Prvoradá je starostlivosť o syna Vašej netere. Vo Vašej otázke uvádzate, že jej bol zverený do osobnej starostlivosti, avšak ona si svoje rodičovské povinnosti neplní.

Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) sú súčasťou rodičovských práv a povinností najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,

b) zastupovanie maloletého dieťaťa,

c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Následne ust. § 28 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Rodičovské práva a povinnosti vykonáva však v zmysle ust. § 28 ods. 3 Zákona o rodine len jeden z rodičov, a to v prípade ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.

Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

Výchovné opatrenia

Nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže v zmysle ust. § 37 ods. 1 Zákona o rodine každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu.

Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže podľa ust. § 37 ods. 2 Zákona o rodine rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:

- vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,

- určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené,

- uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,

- uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd v súlade s ust. § 37 ods. 3 Zákon o rodine dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu na účely

- zabezpečenia odbornej diagnostiky pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku, najdlhšie na šesť mesiacov,

- zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov,

- zabezpečenia resocializácie drogových a iných závislostí pobyt v zariadení, ktoré vykonáva resocializačné programy pre drogovo a inak závislých

Na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd podľa ust. § 37 ods. 4 Zákona o rodine môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť

- povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom,

- inú povinnosť.

Súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.

Súd v súlade s ust. § 37 ods. 8 Zákona o rodine hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia.

Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia.

Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.

Z uvedeného vyplýva, že súd má pomerne široké spektrum možností, ako postupovať, pričom vezme do úvahy všetky skutkové okolnosti prípadu.

Prvoradým hľadiskom pri jeho rozhodovaní bude v zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa, t.z. najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa a stabilita prostredia, v ktorom sa nachádza, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, a pod.

Na základe vyššie uvedených skutočností sa  prvom rade môžete obrátiť na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny a upozorniť na túto situáciu. Prvoradý je záujem maloletého dieťaťa. Taktiež by bolo vhodné upovedmiť aj otca dieťaťa a danej situácii. Ako otec má nielen práva ale najmä povinnosti, ktoré by si mal voči svojmu dieťaťu plniť. Teda zabezpečiť mu riadnu výchovu, výživu, vzdelanie atď. Ak nedôjde k zlepšeniu je potrebné návštíviť advokáta, ktorý Vám pomôže celú vec riešiť prostriedníctvom súdu.