E-zmluvy a nákup cez internet

Odpovede advokáta JUDr. Milan Ficeka na otázky PC REVUE

1. Ak odkliknem v PC pri návšteve web stránky "súhlasím s podmienkami", podpisujem automaticky akoby elektronickú zmluvu? Zbavuje sa takýmto krokom prevádzkovateľ stránky zodpovednosti za konanie návštevníka/užívateľa stránky?

Zmluva je dvojstranný právny úkon a vzniká momentom akceptácie návrhu na uzavretie zmluvy (tzv. konsenzom). Inak povedané, jeden subjekt navrhne zmluvu a druhý ju buď akceptuje, alebo nie. Ak ju akceptuje dochádza k uzavretiu zmluvy. Medzi verejnosťou sa ustálil názor, že zaškrtnutím políčka „súhlasím s podmienkami“ dochádza k vzniku zmluvy. Dokonca niektoré e-shopy majú vo svojich obchodným podmienkach ustanovenie, že vyplnením a odoslaním objednávky dochádza k uzavretiu zmluvy.

Opak je však pravdou. Webové katalógy na e-shopoch je možné prirovnať v podstate k výkladu v kamennom obchode. Naviesť na odpoveď nás môže ustanovenie § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Z tohto ustanovenia jasne vyplýva, že návrh zmluvy musí smerovať voči konkrétnemu -určitému subjektu, a preto je vylúčené, aby bol výklad v obchode, či webový katalóg považovaný za návrh zmluvy. Z toho vyplýva, že zaškrtnutím políčka „súhlasím s podmienkami“, či kliknutím na tlačidlo objednať nedochádza k uzavretiu zmluvy. Zmluva sa v týchto prípadoch uzatvára tak, že zákazník si vyberie tovar, ktorý následne objedná, pričom práve objednávka zákazníka je považovaná za samotný návrh zmluvy. Tým, že predajca zašle zákazníkovi potvrdzujúci e-mail, dochádza k uzavretiu zmluvy.

2. Ako je to s legislatívou pri riadení autonómnych vozidiel. Pripravuje sa v blízkej dobe jej novela?

Právna úprava SR v súčasnosti neobsahuje pravidlá týkajúce sa riadenia autonómnych vozidiel. Je možné sa len domnievať, či zákonodarca v dohľadnej dobe pristúpi k vytvoreniu pravidiel pre takýto typ automobilov. Zákonodarca však určite musí reagovať na spoločenské a rovnako tak aj technologické zmeny. Je dosť pravdepodobné, že tieto vozidlá bude regulovať spočiatku minimálne vyhláškou, podobne ako tomu bolo pri dronoch.

3. Pri zadávaní údajov z platobnej karty do rôznych služieb /nákup cez e-shop, alebo UBER, TAXIFY, pripadne iné). Sú tieto údaje bezpečne uložené? Nehrozí ich zneužitie a ak sa tak stane, ako sa ma zákazník brániť?

Údaje z platobných kariet sú veľmi citlivé a pri ich zadávaní má zákazník často strach, či nedôjde k ich zneužitiu. Je v záujme každého predajcu, aby disponoval zabezpečeným systémom a aby nedošlo k zneužitiu, či už osobných údajov, alebo údajov z platobnej karty. Stav konta je možné veľmi jednoducho skontrolovať a držiteľ karty tak môže zistiť, či došlo k neoprávnenému prevodu finančných prostriedkov alebo nie. Ak by k takémuto konaniu došlo môže sa klient banky brániť spôsobom uvedeným v zákone č. 492/2009 o platobných službách. Podľa § 26 písm. b) tohto zákona Používateľ platobných služieb pri používaní platobného prostriedku je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť poskytovateľovi platobných služieb alebo osobe poverenej poskytovateľom platobných služieb stratu, odcudzenie, zneužitie alebo neautorizované použitie platobného prostriedku. Inak povedané, pri čo i len najmenšom podozrení je potrebné ihneď kontaktovať banku a uviesť, že transakciu nevykonal držiteľ karty, ale že niekto neoprávnene zneužil údaje z karty a následne previedol peniaze. Samozrejme je potrebné ihneď kartu zablokovať. Za istých okolností môže klient žiadať vrátenie sumy neautorizovanej transakcie späť na svoj účet. Práve takýto prípad riešil Krajský súd v Trenčíne. Išlo o situáciu, keď niekto zneužil prihlasovacie údaje do internet bankingu a zadal prevodný príkaz, ktorý však vyžadoval autorizáciu. Táto osoba kontaktovala klienta a vydávala sa za pracovníka banky. Klient banky nemal ako zistiť, že nejde o pracovníka banky, a tak transakciu autorizoval. Banka však odmietla klientovi vrátiť sumu neautorizovanej transakcie späť na účet, s odôvodnením, že sa dopustil hrubej nedbanlivosti a nepoužíval dostatočný zabezpečovací program. Spor sa dostal pred súd, ktorý rozhodol v prospech klienta a banku zaviazal nahradiť mu predmetnú sumu. Odôvodnil to tým, že klient nemá ako laik možnosť poznať presné postupy banky  a nemusí mať tak odborné znalosti, aby rozpoznal, že pracuje s vírusom vygenerovanou stránkou.

4. Pri nákupoch cez internet, alebo pre využívanie služieb cez internet, alebo pri mobilných aplikáciách, ktoré sú spoplatnene, je lepšie využívať: debetnú kartu alebo kreditnú kartu? Ktorá platobná karta je pri jej prípadnom zneužití pre zákazníka, z hľadiska uľahčenia riešenia nepríjemnej situácie, výhodnejšia?

Odpoveď na otázku, či je lepšie používať kreditnú alebo debetnú kartu sa môže líšiť v závislosti od konkrétneho používateľa. Každému vyhovuje iný spôsob. Niekto platí zásadne vlastnými peniazmi, teda debetnou kartou, iný nemá zase problém s tým, že platí aj cudzími prostriedkami, teda kartou kreditnou. V prvom rade je dôležité uvedomiť si, že debetná karta znamená použitie vlastných prostriedkov, pričom pri používaní kreditnej karty už ide o použitie prostriedkov banky. Tak, či onak, pri platbách na internete je potrebné byť veľmi obozretný a dbať na bezpečnosť a prevenciu pred tzv. phishingom (doslovný preklad- lov hesiel). V súčasnosti nie je zriedkavý výskyt nelegálneho získania platobných prihlasovacích údajov do internet bankingu, či získanie identifikačných údajov karty (číslo karty, expirácia, CVC kód).  Aj samotné banky neustále upozorňujú svojich klientov, aby si overili, či sa skutočne prihlasujú do zabezpečenej stránky. Prevenciou je hlavne neposkytovať svoje prihlasovacie údaje tretím osobám, a to ani prihlasovacie údaje do e-mailu. Rovnako je potrebné všímať si detaily prihlasovacej stránky na internet banking teda, či má stránka bezpečnostný certifikát. Tiež je vhodné overiť si recenzie daného predajcu a v neposlednom rade je potrebné disponovať legálnym a aktuálnym antivírovým programom. Tieto zásady je potrebné dodržiavať tak pri používaní internetu na PC, ako aj v mobile. Zákonná úprava používania kariet je obsiahnutá v zákone č. 492/2009 Z.z. o platobných službách. Ak niekto svojím konaním získa údaje klienta a následne ich použije, aby sa obohatil, môže sa za splnenia zákonných podmienok dopustiť niektorého z trestných činov (napr. § 247 Trestného zákona Neoprávnený prístup do počítačového systému, § 247a Trestného zákona Neoprávnený zásah do počítačového systému atď.).

Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát