Vybrané aspekty darovania

Zdroj: http://realexpert.sk

Odpovede advokáta JUDr. Milan Ficeka na otázky týkajúce sa darovania

 

V posledných rokoch nastali čiastočné zmeny len pri dedičskom konaní, netýkali sa darovania? Je tam niečo, na čo by ste z legislatívnej stránky radi upozornili?


Čo sa týka právneho úkonu darovania, upraveného v Občianskom zákonníku ako darovacia zmluva, je potrebné uviesť, že v tejto právnej úprave nedošlo k výraznejším zmenám od času, keď nadobudol účinnosť súčasný Občiansky zákonník, teda od 01.04.1964. Až na drobné formálne zmeny v regulácii tohto právneho úkonu (napr. v jeho označení z darovania na darovaciu zmluvu, ku ktorej došlo na začiatku 90. rokoch minulého storočia či precizácie nutnosti písomnej formy tohto právneho úkonu za určitých zákonom stanovených podmienok) nedošlo k žiadnym výrazným zmenám v koncepcii darovacej zmluvy.


Súčasne ale možno upozorniť na skutočnosť, že vláda Slovenskej republiky dňa 14.01.2009 schválila legislatívny zámer nového občianskeho zákonníka, ktorého paragrafové znenie má pripraviť nová Komisia pre rekodifikáciu súkromného práva, ktorá sa zišla prvý krát v novembri minulého roka. Komisia musí pri príprave paragrafového znenia nového Občianskeho zákonníka by mala vychádzať z vládou schváleného legislatívneho zámeru.


V tejto súvislosti možno uviesť, že v novom Občianskom zákonníku by malo dôjsť v súvislosti s darovacou zmluvou k viacerým výrazným zmenám. Napríklad v novej úprave má byť zavedené právo darcu na vrátenie daru v prípade, ak sa ocitne v hmotnej núdzi, pričom obdarovaný v takomto prípade bude môcť buď vrátiť dar alebo poskytovať darcovi výživné, pričom jeho maximálny rozsah nemôže presiahnuť hodnotu daru v čase jeho vrátenia. To je len príklad navrhovaných významných zmien v právnej úprave darovania, hoci takýchto zmien je naplánovaných viacero.

 

Kedy najčastejšie zvyknú občania niekomu niečo darovať a o aké typy darov zvyčajne ide?


Hoci spravidla sa s pojmami darovanie či darovacia zmluva spája najmä darovanie nehnuteľností či hodnotného majetku, darovacou zmluvou sa však prenechávajú aj rôzne iné dary – právnou teóriou označované ako obvyklé dary. Obvyklými darmi sú dary, ktoré svojou hodnotou, povahou a tiež motiváciou sú bežné a primerané okolnostiam a vychádzajú najmä zo spoločenských konvencií (dary k meninám, narodeninám, Vianociam a pod.).


Slovenský občiansky zákonník pri regulácií právneho úkonu darovacej zmluvy v súčasnosti nerozlišuje medzi tzv. obvyklými a ostatnými darmi, z čoho vyplýva, že na obidve skupiny darov sa rovnako vzťahuje právna úprava darovacej zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku.
V spoločenskej praxi sa právny úkon darovania najčastejšie používa ako nástroj na vyjadrenie vďaky, prehĺbenie rodinných väzieb či rešpektovanie spoločenských konvencií (darovanie osobám mimo rodiny pri príležitosti výročia, narodenín a pod). Najčastejšie sa však darovanie vyskytuje práve v rodinných vzťahoch.


Čo sa týka motivácie darcov darovať určitú vec inej osobe, možno ako dôvody uviesť nielen odmenu za pomoc v núdzi, alebo darovanie odmeny obdarovanému vopred za budúce povinnosti obdarovaného spočívajúce v doživotnej starostlivosti o darcu a pod., ale aj negatívne motívy darovania – napr. úmysel darcu darovaním poškodiť svojich veriteľov, obchádzať predpisy dedičského práva či získať daňové výhody.
V praxi sú najčastejšími darmi veci – a to tak nehnuteľné (pozemky, stavby, byty, nebytové priestory), ako aj rôzne hnuteľné veci – peniaze, rôzne iné vecné dary menšej či väčšej hodnoty, zvieratá (dobytok, stáda) a pod. Darovanie nehnuteľností je zasa častým javom napríklad v prípade rozvodu manželov, ktorí sa dohodnú na tom, že nehnuteľnosť, ktorá bola súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva si nevyporiadajú medzi sebou ale darujú ju svojím deťom.


Čo sa týka právnej úpravy darovacej zmluvy je potrebné uviesť, že predmetom darovania – teda darom môžu byť nielen veci, byty a nebytové priestory ale aj rôzne práva a iné majetkové hodnoty, pokiaľ to ich povaha umožňuje. Ako príklad týchto, v praxi menej vyskytujúcich predmetov darovania možno uviesť bezplatné a dobrovoľné postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu darcom či odpustenie dlhu obdarovanému.

Aké právne náležitosti treba dodržať pri darovaní majetku, či už hnuteľného alebo nehnuteľného? Sú na to určené len darovacie zmluvy, alebo i niečo iné?


Ako sme už uviedli vyššie, ľudia v praxi často uskutočňujú právny úkon darovacej zmluvy bez toho, že by si to vôbec uvedomovali. Bez ohľadu na to je ale každé darovanie, ktoré spĺňa dva základné pojmové znaky darovacej zmluvy, vyplývajúce z Občianskeho zákonníka, a to – bezodplatnosť a dobrovoľnosť darovacou zmluvou.


Darovacia zmluva môže (ak to Občiansky zákonník pri rôznych druhoch vecí nevyžaduje inak) byť uzavretá totiž tak písomne, ako aj ústne. Práve ústne uzavretá darovacia zmluva je (s výnimkou nehnuteľných vecí) najčastejšou formou darovacej zmluvy v praxi. 
Slovenský právny poriadok nerozlišuje viacero druhov darovania, preto možno konštatovať, že darovať, či už veci, práva alebo aj iné majetkové hodnoty možno len darovacou zmluvou (či už uzavretou ústne – najmä pri hnuteľných veciach alebo písomne).
Z hľadiska náležitostí právneho úkonu darovacej zmluvy je nutné uviesť, že Občiansky zákonník uvádza, v ktorých prípadoch sa pre platnosť darovacej zmluvy vyžaduje písomná forma. Písomná forma darovacej zmluvy sa vyžaduje vtedy, ak je darom nehnuteľnosť (pozemky, stavby), byty a nebytové priestory a hnuteľné veci v prípade, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu hnuteľnej veci pri darovaní. Písomná forma darovacej zmluvy sa ale vyžaduje napr. aj v prípade, ak je darom postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, odpustenie dlhu, ak sú predmetom darovania cenné papiere a pod.


V prípade, ak je darom nehnuteľnosť (pozemky, stavby), tento dar musí byť opísaný spôsobom vyplývajúcim z katastrálneho zákona (rovnako ako je to pri kúpnych zmluvách, ktorých predmetom prevodu je nehnuteľnosť) – teda napr. označením katastrálneho územia, obce, okresu, registra parcely, parcelným číslom, druhom pozemku, výmerou, spoluvlastníckym podielom a pod.
Ak je darom byt alebo nebytový priestor, písomná darovacia zmluva musí okrem opisu týchto vecí spôsobom ustanoveným katastrálnym zákonom spĺňať aj všetky náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva k bytu alebo nebytovému priestoru ustanovené zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov – napr. vyhlásenie o pristúpení k zmluve o výkone správy, k zmluve o spoločenstve vlastníkov, opis bytu s výmerou, opis spoločných častí, spoločných zariadení, príslušenstva bytového domu, veľkosť spoluvlastnícky podielov prislúchajúcich k bytu na spoločných častiach, zariadeniach a na príslušenstve domu a pod.

 

Kedy odporúčate niekomu niečo darovať za života a kedy naopak nie? Skúste naznačiť pár situácií z praxe, s ktorými sa ako advokát stretávate?


Právny úkon darovacej zmluvy (v praxi označované aj skrátene pojmom darovanie) je možné v súčasnosti uskutočniť len za života. 
Občiansky zákonník totiž upravuje právny úkon darovacej zmluvy výlučne ako dvojstranný právny úkon (medzi darcom a obdarovaným). Darovanie pre prípad smrti (ako jednostranný právny úkon urobený darcom, ktorým nakladá so svojím majetkom pre prípad smrti) by preto z uvedeného dôvodu mohlo byť uskutočnené len formou závetu a podľa právnej úpravy dedičského práva (nie záväzkového, ako je tomu pri darovacej zmluve). Občiansky zákonník výslovne v § 628 ods. 3 ustanovuje, že ak by darca darovacou zmluvou daroval majetok pre prípad smrti, takáto darovacia zmluve je absolútne neplatná.


Pre úplnosť je ale potrebné uviesť, že v novom v súčasnosti pripravovanom občianskom zákonníku by mala byť po prvý krát od roku 1950 znovu pripustená možnosť darovania pre prípad smrti.
Prípady v ktorých situáciách dochádza najčastejšie k využitiu právneho inštitútu darovacej zmluvy spolu s dôvodmi, v ktorých tak dochádza, sú bližšie vymedzené pri odpovedi na 2. otázku. 


Ľudia vyhľadávajú pomoc advokáta najmä pri spísaní darovacích zmlúv, pre ktorých platnosť vyžaduje Občiansky zákonník určité špecifické náležitosti – teda najmä ak je predmetom darovania nehnuteľnosť, hnuteľná vec, ktorá ale má byť odovzdaná obdarovanému až neskôr, ak má byť súčasťou darovacej zmluvy zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania darcu v darovanej nehnuteľnosti a pod. Rovnako ľudia vyhľadávajú pomoc advokáta pri spísaní darovacích zmlúv, ktorých súčasťou majú byť rôzne podmienky a pod., o ktorých ľudia často nevedia, či vôbec môžu byť takéto podmienky súčasťou darovacej zmluvy. Rovnako je ako sme uviedli vyššie darovanie často spojené s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva, keď sa manželia dohodnú na tom, že nehnuteľnosť alebo iné hodnotné veci darujú svojim deťom a nevyporiadajú si svoje bezpodielové spoluvlastníctvo, ktoré k týmto veciam mali. Napokon možno jednoznačne ľuďom odporučiť využitie právnych služieb advokátov v prípade menej častých darov spočívajúcich v odpustení dlhu, prevzatí dlhu, darovaní iného práva či majetkovej hodnoty.

 

Akou formou je vhodné niekomu darovať hnuteľný či nehnuteľný majetok a prečo? Býva to spojené s nejakými poplatkami u notára, advokáta a podobne?


Ako vyplýva už z odpovedí na predchádzajúce otázky, darovať hnuteľný či nehnuteľný majetok možno výlučne právnym úkonom – darovacou zmluvou. Tento úkon musí byť v závislosti od už vyššie uvedených skutočností urobený v písomnej forme (napr. ak je darom pozemok, stavba, byt, nebytový priestor, pohľadávka a pod.), v ostatných prípadoch postačuje ústna forma.


Darovacia zmluva síce môže byť spísaná aj vo forme notárskej zápisnice, no viac možno odporučiť využitie služieb advokáta špecializujúceho sa na zmluvné právo, a to vzhľadom na bohatšie skúsenosti v tejto oblasti. Čo sa týka úhrad za poskytnutie právnych služieb spojených s darovacou zmluvou (poradenstvo alebo samotné spísanie darovacej zmluvy), tieto závisia od dohody medzi klientom a advokátom. Cenu ovplyvňuje aj náročnosť veci – napr. rôzne špecifické požiadavky klienta na zapracovanie rôznych podmienok do zmluvy alebo požiadavka, aby súčasťou zmluvy bola dohoda o zriadení vecného bremena, druh daru a pod. Naopak, notár je pri stanovovaní ceny za takýto úkon značnej časti limitovaný notárskym poriadkom a súvisiacimi právnymi predpismi. Aj z tohto dôvodu možno viac odporučiť vyhľadanie právnych služieb advokáta.
Napokon, v prípade, ak je predmetom nehnuteľnosť, je nutné uviesť, že vlastnícke právo k nej sa na základe darovacej zmluvy nadobudne až rozhodnutím katastrálneho odboru príslušného okresného úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva, pričom podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je spoplatnené správnym poplatkom vo výške 66 € a v prípade záujmu o zrýchlené katastrálne konanie správnym poplatkom vo výške 266 €.

 

Môže darovanie majetku niekedy skomplikovať dedičské konanie, alebo sa dar jednoducho započíta do dedičstva? S čím sa stretávate v praxi?


Čo sa týka vplyvu darovania na dedičstvo, resp. konanie o dedičstve, je nutné rozlišovať medzi prípadom, keď sa po darcovi – poručiteľovi dedí zo zákona (keď poručiteľ nezanechal závet) a prípadom, keď darca – poručiteľ zanechal závet.


Pri dedení zo zákona sa podľa § 484 Občianskeho zákonníka dedičovi započítava do jeho podielu to, čo bezplatne nadobudol za života od poručiteľa, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Toto započítanie (kolácia) sa prejaví na dedičskom podiele obdarovaného zmenšením jeho dedičského podielu oproti podielu, na ktorý by mal nárok, keby obdarovaný nebol. Cieľom tohto inštitútu – kolácie je zabránenie zvýhodneniu toho z dedičov, ktorý od poručiteľa nadobudol majetok bezodplatne za svojho života. Občiansky zákonník neustanovuje, čo sú to obvyklé dary, právna teória za ne považuje, ako sme uviedli vyššie také dary, ktoré svojou hodnotou a povahou a tiež motiváciou sú bežné a primerané okolnostiam a vychádzajú najmä zo spoločenských konvencií (dary k narodeninám, Vianociam a pod.) Tieto bežné dary sa teda do dedičských podielov nikdy nezapočítavajú. Ostatné dary (napr. nehnuteľnosti a pod.) sa do dedičských podielov pri dedení zo zákona započívajú.
Pri dedení zo závetu je ale situácia odlišná a započítanie darov je možné len v dvoch prípadoch. Prvým je, ak poručiteľ dal v závete výslovne príkaz na to, aby sa pri dedení započítalo do dedičských podielov dedičov to, čo im za života bezplatne daroval. Druhým prípadom a jediným, kedy sa pri dedení zo závetu započítajú dary poručiteľa dedičom bez toho, že by dal na to poručiteľ v závete príkaz je situácia, keď by pri nezapočítaní týchto darov bol obdarovaný dedič oproti potomkovi poručiteľa neodôvodnene zvýhodnený.


Ako vyplýva z uvedenej zákonnej úpravy, darovanie môže, tak pri dedení zo zákona ako aj pri dedení zo závetu skomplikovať konanie o dedičstve, a to z viacerých dôvodov – napr. potreba dokazovania darov (najmä pri ústnych darovacích zmlúv), potreba zisťovať hodnotu darov – a to napríklad aj prostredníctvom znaleckých posudkov a pod. Napríklad z praxe možno uviesť prípad, keď poručiteľ daroval za života hodnotné hnuteľné veci (obrazy významného maliara) jednému z dedičov. Vzhľadom na to, že išlo o hnuteľné veci, darovacia zmluva bola uzatvorená v ústnej forme. V týchto prípadoch neobdarovaní dedičia museli v dedičskom konaní preukázať, že k takémuto darovaniu došlo a musela sa zisťovať aj hodnota týchto darov znaleckým dokazovaním. Pri započítaní teda môže dôjsť k rôznym zložitým skutkovým ale aj právnym sporom, ktoré sú spôsobilé značne skomplikovať a predĺžiť konanie o dedičstve. Rovnako potreba zisťovať hodnotu darov znaleckým dokazovaním môže neprimerane predĺžiť konanie o dedičstve a taktiež aj zvýšiť jeho trovy – keďže s vypracovaním znaleckých posudkov sú spojené ďalšie náklady.

 

Aké reálne problémy hrozia, ak niekomu darujeme hnuteľný či nehnuteľný majetok? Na čo treba prihliadať? Nemôže sa stať, že deti po získaní darovaného majetku zabudnú napríklad na rodiča?


V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že darovacia zmluva sa zaraďuje medzi zmluvy, na základe ktorých dochádza k prevodu vlastníctva – v danom prípade z darcu na obdarovaného. Vlastnícke právo pozostáva z triády vlastníckych oprávnení – z práva predmet vlastníctva držať, užívať (vrátane práva požívať plody a úžitky predmetu vlastníctva) a právo s predmetom vlastníctva disponovať.


Preto, ak darca darovacou zmluvou prevedie vlastníctvo na obdarovaného, je nutné si uvedomiť, že darca týmto právnym úkonom stráca všetky vyššie uvedené oprávnenia, ktoré mu z vlastníckeho práva vyplývali a po tomto prevode už nemôže nijakým spôsobom ovplyvňovať ďalší právny osud predmetu vlastníctva. Je veľmi dôležité, aby si tieto právne následky uvedomil každý darca. 


Po darovaní sa totiž môže darca domáhať vrátenia daru len v jednom jedinom prípade ustanovenom v § 630 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Ak by sa po darovaní ale obdarovaný napr. začal správať tak, že jeho správanie je v rozpore s dobrými mravmi, avšak nedosahuje intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov, darca nemá právo domáhať sa vrátenia daru. Toto je opäť skutočnosť, na ktorú by vlastníci pri úvahách o darovaní mali myslieť.


V tejto súvislosti možno uviesť, že slovenská súdna prax jednoznačne ustanovila, že právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného; za hrubé porušenie dobrých mravov nemožno považovať napríklad predaj darovanej veci cudzej osobe alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí. 


Je teda možné a v praxi sa žiaľ aj vyskytujú prípady, keď deti po nadobudnutí darovaného majetku od rodičov sa prestanú o rodiča zaujímať, resp. ich správanie možno hodnotiť ako menej významné porušenie dobrých mravov. V takýchto prípadoch ale nemá takéto konanie obdarovaných žiadny vplyv na možnosť darcu domáhať sa vrátenia daru.
Z uvedených dôvodov je preto nutné pri úvahách o darovaní majetku zobrať na zreteľ všetky vyššie uvedené právne následky spojené s darovaním rovnako ako aj faktické životné situácie, ktoré môže darovanie vyvolať (napr. nezáujem o rodičov – darcov a pod.) a premysleli si, či nie je vhodnejšie v ich prípade radšej využiť inštitút závetu, v ktorom by odkázali svoj majetok pre prípad smrti svojím deťom), keďže závet môžu kedykoľvek po spísaní až do smrti zmeniť alebo zrušiť, čo pri darovacej zmluve možné nie je.

 

Možno si dať do darovacej zmluvy nejaké podmienky, čo sa týka doopatrovania, opravy darovanej nehnuteľnosti a podobne? Čo by ste odporúčali?


Samotná darovacia zmluva patrí medzi najjednoduchšie právne úkony, vzhľadom na to, že jej podstatnými obsahovými náležitosťami je len dohoda o predmete plnenia (dar) a bezplatnosť prenechania daru.
Napriek tomu, súčasťou darovacej zmluvy môžu byť aj rôzne iné vedľajšie dojednania. Tými sú najčastejšie príkazy, účelové určenia daru, podmienky alebo určenia času.


Podmienky ako aj príkazy, ktoré by smerovali k obohateniu darcu nemôžu byť súčasťou darovacej zmluvy, pretože jej pojmovým znakom je bezodplatnosť – teda darca nemôže za darovanie nadobudnúť žiadne majetkové protiplnenie. 
Najvyšší súd Slovenskej republiky jednoznačne konštatoval, že doopatrovanie je majetkovým protiplnením, keďže jeho prostredníctvom sa darcovi má dostať majetkového ekvivalentu daru. Z uvedeného dôvodu nie je možné sa v darovacej zmluve dohodnúť na podmienke alebo príkaze obdarovaného spočívajúceho v povinnosti doopatrovať darcu. Darca s obdarovaným síce môžu uzavrieť okrem darovacej zmluvy aj zmluvu o doopatrovaní, resp. zaopatrení do smrti darcu, avšak plnenie alebo porušenie povinnosti doopatrovať darcu nemôžu nijakým spôsobom viazať na darovanie alebo vrátenie daru poskytnutého na základe darovacej zmluvy, keďže za takýchto okolností by bola darovacia zmluva neplatná. Zmluvným stranám ale možno odporučiť v takýchto prípadoch aby súčasťou darovacej zmluvy bolo aspoň zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania, ak je darom stavba či byt. Súčasťou práva doživotného bývania ale nemôže byť aj povinnosť obdarovaného starať sa o darcu.


Podmienkou je vedľajšie ustanovenie darovacej zmluvy, od ktorej závisí účinnosť inak platného právneho úkonu darovacej zmluvy. Napríklad, darca s obdarovaným sa môžu dohodnúť na rozväzovacej podmienke (rozväzovacia podmienka spočíva v tom, že ak nastane dohodnutá neistá skutočnosť, účinnosť darovacej zmluvy zaniká a dar sa vráti do vlastníctva darcu) spočívajúcej v narodení dieťaťa obdarovaného (teda, pri tejto darovacej zmluve bude mať obdarovaný dar vo vlastníctve od účinnosti darovacej zmluvy až do okamihu narodenia jeho dieťaťa, keďže na túto skutočnosť si naviazali účinnosť darovacej zmluvy – po narodení dieťaťa darovacia zmluva zanikne a vlastníkom daru sa stane opäť darca). Opačným typom podmienky je odkladacia podmienka, ktorá zasa spočíva v tom, že darovacia zmluva nadobudne účinnosť až po tom, ako nastane v čase uzavretia zmluvy neistá skutočnosť. 


Darovanie s príkazom, ako vedľajším ustanovením v darovacej zmluve, ktorým darca obdarovanému niečo ukladá vykonať je možné. Ako príklad príkazu možno uviesť príkaz spočívajúci v povinnosti obdarovaného poskytnúť časť daru na dobročinné účely či starať sa o hrobku darcu a pod. Príkaz vykonať určitú opravu darovaného predmetu je možné, keďže vykonaním opravy sa zhodnotí darovaná nehnuteľnosť a darca splnením tohto príkazu nezíska žiadne majetkové protiplnenie.
Rovnako je možné darovanie s účelovým určením – teda, darca sa môže s obdarovaným dohodnúť napríklad na tom, že dar (finančné prostriedky) sa použijú výlučne na určitý účel (napr. na stavbu domu a pod.).
Napokon je možné uviesť, že žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka nevylučuje ani termínované darovanie, teda na základe dohody darcu s obdarovaným o tom, že obdarovaný nadobudne dar len na vopred stanovenú dobu, po ktorej uplynutí darovacia zmluva zaniká a obdarovaný je povinný dar vrátiť darcovi, je dovolená.


Pre úplnosť je nutné uviesť, že vzhľadom na to, že darovacia zmluva je dvojstranným právnym úkonom medzi darcom a obdarovaným, na to, aby súčasťou darovacej zmluvy bola akákoľvek podmienka, príkaz, účelové určenie či termínované darovanie (samozrejme za predpokladu, že takéto vedľajšie dojednanie nie je v rozpore s právnym poriadkom) sa vyžaduje vzájomný súhlas tak darcu, ako aj obdarovaného.
V prípade, ak si zmluvné strany chcú dohodnúť určité vedľajšie dojednania, jednoznačne im možno odporučiť vyhľadanie kvalifikovanej právnej pomoci advokáta, ktorý im vie nielen tieto dojednania správne do zmluvy naformulovať, ale aj poskytnúť poradenstvo spočívajúce v tom, či sú žiadané vedľajšie dojednania v darovacej zmluve vôbec možné. Ak by si totiž zmluvné strany do darovacej zmluvy uviedli zakázané vedľajšie dojednania, darovacia zmluvy by bola absolútne neplatnou, čo by malo nepriaznivé právne následky najmä pre obdarovaného.

 

Možno darovaný majetok opäť darovať niekomu, alebo ho treba „držať“ určitú dobu? Napríklad, ak matka daruje byt rozvedenému synovi a ten ho daruje vnučke? Je to reálne možné, alebo sú tam isté špecifiká?


Vzhľadom na to, že obdarovaný na základe darovacej zmluvy nadobúda k predmetu darovania vlastnícke právo, ktoré v sebe zahŕňa už vyššie uvedené oprávnenia, medzi ktorými je aj právo voľne s predmetom vlastníctva disponovať, môže obdarovaný ihneď, ako sa stane vlastníkom daru, dar previesť na inú osobu (a to či už na základe kúpnej zmluvy, zámennej zmluvy alebo aj opäť darovacej zmluvy). Obdarovaný teda nie je žiadnym spôsobom obmedzovaný pri nakladaní s darom – nemá povinnosť neprevádzať ho na inú osobu po určitý čas ani nie je povinný previesť ho len na určité subjekty. 


V tomto smere nemôže darca stanovovať obdarovanému v darovacej zmluve ani žiadne podmienky či príkazy, ktoré by obmedzovali oprávnenie obdarovaného s darom voľne disponovať.

 

Aké spory ohľadom darovania, či vrátenia darov sa najčastejšie dostávajú až na súdy? Trvajú takéto spory dlhé roky, alebo rýchlo sa to rieši?


Napriek tomu, že právny úkon darovacej zmluvy je pomerne jednoduchý, spory vyplývajúce z neho sú v praxi pomerne časté a podľa možno ich rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu sporov vyplývajúcich z darovacej zmluvy predstavujú konania, v ktorých sa darca domáha vrátenia daru z dôvodu, že sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Tieto spory sú náročné najmä na dokazovanie konania, ktoré možno označiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Naviac vzhľadom na to, že pojem hrubé porušenie dobrých mravov nie je legislatívne vymedzený, dochádza k tomu, že rôzne súdy vykladajú tento pojem odlišne. Z uvedeného dôvodu nie je ani nezvyčajné, keď odvolací súd právne posúdi konanie zistené prvostupňovým súdom inak než prvostupňový súd (napr. podľa prvostupňového súdu zistené konanie je konaním v hrubom rozpore s dobrými mravmi no odvolací súd ho takto neposúdi z hľadiska iného výkladu pojmu hrubý rozpor s dobrými mravmi).


Druhú skupinu sporov vyplývajúcich z darovacej zmluvy predstavujú konania, v ktorých rôzne subjekty (v praxi najčastejšie rodinní príbuzní) napádajú platnosť darovacej zmluvy. Ide jednak o prípady, keď darca – osoba vo vysokom veku daruje najmä nehnuteľnosť jednému z detí a pod. a žalobcovia (napr. ostatní súrodenci obdarovaného) napádajú platnosť darovacej zmluvy z dôvodu, že právny úkon nebol urobený slobodne (napr. pod nátlakom) alebo z dôvodu, že darca bol v čase uskutočnenia právneho úkonu v stave nespôsobilom na tento právny úkon. Rovnako sú z praxe známe pomerne časté prípady, keď bola darovacia zmluva určená za neplatnú z dôvodu, že obsahovala práve už vyššie uvedené neprijateľné podmienky alebo príkazy, spočívajúce napríklad v príkaze - povinnosti obdarovaného zaopatrovať darcu do jeho smrti.
Podobne ako aj iné súdne konania, nie je neobvyklé, že aj konania o neplatnosť darovacích zmlúv či konania o vrátenie daru trvajú na jednom stupni aj niekoľko rokov (spravidla do troch rokov v závislosti od zložitosti prejednávanej veci a postupu súdu). V prípade podania odvolania sa dĺžka celého konanie ešte výrazne predlžuje.
 




Autor článku:
JUDr. Milan Ficek, advokát

Podobné články z rovnakej oblasti práva:
LEXANA - asistentka

Text zprávy
Moje zprava
Text v prvnim tlacitku