Crowdfunding na Slovensku

Pokračujeme v sérií článkov o nových možnostiach zjednodušenia podnikania, ako aj používania  nových foriem jeho financovania, vrátane právnej úpravy.

I. Crowdfunding

Význam slova crowdfunding je nasledovný= crowd (dav, zhromaždiť, množstvo, skupina) +  funding (financovanie).

Zjednodušene povedané, ide o skupinové financovanie nového projektu, myšlienky, činnosti, podpory výroby, získavaním finančných prostriedkov prostredníctvom internetových platforiem od neurčitého množstva zúčastnených, ktorí za svoj finančný príspevok dostávajú finančnú odmenu, dohodnuté protiplnenie vo forme vecnej odmeny, prípadne získajú len dobrý pocit z poskytnutej pomoci.

Na jednej strane teda stojí myšlienka, projekt v podobe kampane (verejnej výzvy) a na strane druhej neurčitý počet ľudí, ktorých myšlienka projektu osloví natoľko, že sú ochotní za takýto produkt, či službu zaplatiť niekoľko mesiacov dopredu, prípadne nezištne chcú pomôcť zlepšiť situáciu konkrétneho človeka alebo skupiny ľudí, bez očakávania akéhokoľvek protiplnenia, prípadne očakávajú finančné protiplnenie.

Ľudia často crowdfundingu (ďalej iba "CRWF") nevenujú pozornosť z dôvodu, že si ho spájajú len so zakladaním startupov, podnikaním, prípadne charitou. CRWF  však pre bežných ľudí môže predstavovať limitované edície výrobkov, zľavy, odmeny a veľa iných možností.

Pomenovanie tohto modelu hromadného - kolektívneho financovania je datované od cca začiatku tohto tisícročia, ale samotná myšlienka je veľmi stará a siaha až k výmennému obchodu, Chamurapiho zákonníku, či vzniku bánk už v 15. storočí. 

Nie vždy sa podarí nepodnikateľovi prípadne podnikateľovi získať finančné prostriedky od banky na rozbeh podnikania prípadne kúpu určitej veci a rozvoj internetu uľahčil ako spojenie ľudí, tak aj hľadanie možností na získanie peňazí, tak aby to bolo podľa možností prijateľné a výhodné pre všetkých zúčastnených.

II. Čo je základom Crowdfundingu?

Samotné skupinové financovanie neprebieha priamo medzi prispievateľmi a autorom projektu resp. myšlienky, ktorý chce takouto formou získať peniaze, ale prostredníctvom internetovej platformy, ako sprostredkovateľa, ktorá projekt zverejní a ľudia, ktorých predmetný projekt osloví, môžu prispieť na jeho realizáciu. Internetová platforma tak zhromažďuje finančné prostriedky od investorov na jej bankový účet. Následne po skončení projektu si internetová platforma strhne odmenu, ktorú s autorom projektu dohodli a vyplatí mu finančné prostriedky. Na Slovensku a Česku existuje cca 10 takýchto platforiem.

Pre lepšie  pochopenie modelu davového  resp. skupinového financovania podľa doslovného prekladu tohto slova, uvedieme základné formy CRWF :

a) Charitatatíny CRWF alebo CRWF na báze darov:

Finančné prostriedky sa získavajú prostredníctvom internetovej platformy na báze dobrovoľnosti od jednotlivcov alebo podnikateľov, kde títo podporia určitú myšlienku, pomoc konkrétnej skupine ľudí, za čo nedostávaú žiadne protiplnenie a vkladatelia resp. darcovia tak robia len pre pocit nezištnej pomoci druhému, čím zlepšia jeho ekonomickú, sociálnu, zdravotnú situáciu, prípadne podporia vedu, techniku.

Darca ako podporovateľ projektu je vopred informovaný o detailoch projektu a spôsobe využitia ním poskytnutých financií. Táto forma CRDF na báze darov je často jednou z najúspešnejších foriem financovania charít, neziskových organizácií, nadácií.

Internetová platforma, kde sa zverejňujú projekty na báze darov obyčajne časť vyzbieraných peňazí ponecháva pre seba, aby zabezpečila úhradu svojich nevyhnutných nákladov (poplatky za doménu, finančné prevody a podobne).

Možné riziko pre prispievateľov pri tejto forme CRWF je v tom, že aj keď sa za stanovené obdobie dosiahne potrebný objem finančných prostriedkov, autor projektu finančné prostriedky síce dostane, ale rozhodne sa, že ním deklarovaný projekt nezrealizuje a peniaze použije na celkom iný účel. Následkom je sklamanie prispievateľov - darcov, čo vedie k tomu, že už projekty nepodporia.

b) CRWF založený na odmene resp. predpredaji výrobku alebo služby:

V prípade CRWF založenom na báze odmeny, jednotlivcom, ktorí podporili projekt, myšlienku, plánovanú výrobu, je následne poskytnuté nefinančné protiplnenie vo forme tovaru alebo služby v neskoršom štádiu projektu. Tieto projekty často ponúkajú jedinečné služby (odmeny) alebo nové produkty (predpredaj) výmenou za vklad prispievateľov. Tento druh CRWF umožňuje tak podnikateľom začať už s istým počtom objednávok a zaisteným cash-flow a takisto získava záujemcov pred uvedením produktu na trh.

Tento druh CRWF je často využívaný umelcami, spevákmi. Cieľom kampane môže byť napríklad vyzbieranie peňazí na nahrávanie CD albumu a jeho produkciu. V takomto prípade odmenou pre podporovateľov je okrem samotného CD aj napr. pozvánka na premiéru. Zvýšená cena vkladu podporovateľa v porovnaní s odmenou (cena napr. CD) tak predstavuje finančnú podporu umelca a jeho tvorby.

Forma predpredaja je ideálna pre tých podnikateľov, ktorí disponujú prototypom, avšak potrebujú peniaze na začatie výroby. Produkty sú zaslané hneď po ich dokončení, investori - vkladatelia - majú počas kampane možnosť kúpiť si daný produkt v predpredaji za akciovú cenu, v limitovanej edícii, prípadne s inou pridanou hodnotou, ktorá po uplynutí kampane nebude poskytovaná.

Nevýhodu tejto formy CRWF vidíme v tom, že nápad na výrobok, produkt alebo službu sa stáva verejným a je tak možnosť ho napodobniť, prípadne okopírovať.

c) Podielový CRWF (equity- based crowdfunding):

Tento druh CRWF je založený na investícii s finančným protiplnením. Investori ako vkladatelia investujú do určitej spoločnosti a následne práve z dôvodu nimi vložených finančných prostriedkov profitujú z jej zisku, resp. nadobudnú v nej majetkovú účasť, stávajú sa akcionármi. Ide o obdobný systém ako obchodovanie s akciami.

Táto forma okrem toho, že pri nej dochádza ku zhromaždeniu finančného kapitálu, môže následne pre danú spoločnosť pripraviť aj možnosť získať napríklad úver od banky.

d) Pôžičkový (dlhový) CRWF - Crowdlending:

CRWF na báze pôžičiek predstavuje druh pôžičiek alebo úverov pre fyzické osoby prípadne aj podnikateľov, ktoré by vzhľadom na svoju situáciu v banke nedostali.

V tomto prípade niekoľko súkromných osôb požičiava peniaze dlžníkovi prostredníctvom internetovej platformy podľa stanovených podmienok  a po posúdení bonity klienta (budúceho dlžníka) podľa pravidiel a kritérií platformy, sa pôžička poskytne alebo neposkytne.

Splátky dlžnej sumy sa platia na účet sprostredkovateľa, ktorým je internetová platforma, ktorá po odpočte svojich poplatkov a odmeny (obyčajne 5 - 8 %) zostatok vyplatí veriteľom - vkladateľom za stanovených podmienok. 

Tento spôsob poskytovania pôžičiek, ako upozorňuje aj NBS, je rizikom ako pre veriteľa (vkladateľa - investora) najmä v tom, že prisľúbené zhodnotenie jeho finančných  prostriedkov sa nezrealizuje, resp. dostane sa do straty, veriteľ - investor má informácie o dlžníkovi len tie, ktoré mu  poskytne internetová platforma, hodnotenie dlžníkovej schopnosti splácať pôžičku si investor nemôže overiť.

Rovnako aj pre dlžníka sú tu riziká, napr. dohodnuté finančné prostriedky mu nebudú vyplatené alebo budú vyplatené za iných podmienok, poskytnuté informácie zo strany investora alebo internetovej platformy sú nejasné, neúplné alebo pripúšťajú rôzny výklad, najmä s ohľadom na jeho práva a povinnosti, celkové náklady spojené s pôžičkou, dlžník dostane na podpis formulárovú zmluvu, ktorú už nevie a ani nemôže zmeniť, pričom táto obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky (viď ďalej).

Existujú aj ďalšie hybridné formy CRWF, napríklad CRWF na financovanie nehnuteľností (Real Estate Crowdfunding), kde  jednotlivci alebo investori poskytnú kapitál alebo podriadený dlh na financovanie nehnuteľností. Ďalej je to obchodovanie s faktúrami (Invoice Trading), kde jednotlivci alebo investori kúpia od podniku so zľavou pohľadávky z titulu faktúr a podobne.

III. Crowdfunding a EÚ

V zásade jednotná právna úprava CRWD v EÚ nie je. Podľa najnovších správ EK predloží legislatívny návrh zameraný na crowdfunding v prvom štvrťroku 2018 http://ec.europa.eu/DocsRoom/documents/10229?locale=sk/. NBS na svojej stránke upozorňuje verejnosť, že jej dohľadu nepodlieha poskytovanie pôžičiek medzi dvoma alebo viacerými FO nepodnikateľským spôsobom (tzv."peer to peer"), rovnako ako aj subjekty, ktoré ju vykonávajú, naopak, upozorňuje na riziká v tejto sfére požičiavania (https://www.nbs.sk/sk/informacie-pre-media/tlacove-spravy/spravy-vseobecne/detail-tlacovej-spravy/_pozicia-narodnej-banky-slovenska-ku-crowdfundingu-poziciavaniu-formou-lendingu)

IV. Crowdfunding a právo

Ako je známe na úrovni EÚ, rovnako aj v slovenskom právnom poriadku neexistuje jednotná právna úprava, resp. regulácia, ktorá by oblasť CRWF upravovala záväzným spôsobom.

Ak sa  však pozrieme na oblasť CRWF záväzkov aspoň všeobecne z hľadiska platnej právnej úpravy, je možné konštatovať, že záväzky, ktoré vznikajú medzi prispievateľom a príjemcom príspevku prostredníctvom internetovej platformy, nespadajú ani pod jeden konkrétny zmluvný typ, jedná sa teda o tzv. nepomenované zmluvy, ktoré obsahujú prvky mnohých zmlúv podľa ust. Občianskeho a Obchodného zákonníka, ako napr. spotrebiteľská zmluva v jej mnohých podobách, vrátane existencie neprijateľných zmluvných podmienok, darovacia zmluva, zmluva o pôžičke, licenčná zmluva, zmluva o sprostredkovaní, zmluva o pôžičke, zmluva o spotrebiteľskom úvere a podobne.

Každá z týchto zmlúv teda obsahuje prvky viacerých samostatných zmluvných typov.

Najjednoduchšie to majú internetové CRWF platformy na darcovskej báze, kde v zmysle Občianskeho zákonníka prispievatelia - darcovia, vložia finančné prostriedky a pre prípad, že na daný projekt sa nevyzbiera potrebný objem finančných prostriedkov, tieto sa vracajú prispievateľom, prípadne peniaze sa vyplatia vo vyzbieranej výške autorovi projektu, teda tomu, kto o peniaze žiada.

Podobne môžu existovať aj platformy na báze odmeny, kde pokiaľ sa na projekt finančné prostriedky nenazbierajú v určenej výške a časovom horizonte, tieto sa vracajú vkladateľom (jedná sa o rozväzovaciu podmienku, nakoľko pri jej nesplnení účinky zmluvy medzi príjemcom príspevku a prispievateľom - darcom nenastávajú).    

Internetové platformy, ako také, podnikajú resp. poskytujú niektoré služby podľa ustanovení mnohých zákonov, zákona o živnostenskom podnikaní, zákona o verejných zbierkach (stanovené pravidlá pre organizovanie zbierok), Občianskeho a Obchodného zákonníka. Otázkou však je, či internetová platforma spĺňa všetky podmienky na podnikanie podľa príslušných zákonov. Ďalšou otázkou, ktorú je potrebné riešiť, je aj rozsah poskytovania služieb internetovými CRWF platformami podľa zákona o platobných službách, prípadne aj otázka dane z príjmov a pod.

Je na zvážení a obozretnosti vkladateľov, prispievateľov a darcov do CRWF kampaní ako sa rozhodnú.

Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát