Odpoveď: Vymáhanie dlžnej sumy
Dobrý deň. Z Vašej otázky vyplýva, že máte záujem zistiť, ako postupovať pri vymáhaní dlhu a či je Váš dlh vôbec vymáhateľný.
Zmluva o pôžičke
Zo zadanej otázky je zrejmé, že s Vašim známym ste uzavreli zmluvu o pôžičke. Zmluva o pôžičke je pritom zmluva, ktorou jedna strana (veriteľ) prenecháva druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu.
Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, pretože na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi, a nie spísanie zmluvy. Zmluva o pôžičke si teda nevyžaduje obligatórne písomnú formu, ale dôležité je to, že predmet pôžičky bol dlžníkovi reálne odovzdaný.
Legislatívne vyjadrenie zmluvy o pôžičky je upravené v ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého platí, že: „Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.“
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, ak ste aj pôvodne neuzavreli zmluvu o pôžičke v písomnej forme, neznamená to, že nevznikol záväzkový vzťah. Problém by však mohol byť pri dokazovaní, keďže pôvodne absentovala písomná zmluva, a teda dlžník mohol uzavretie pôžičky ľahko spochybniť (poprieť).
Spísaním notárskej zápisnice ste však napravili nedostatok v podobe absentujúcej písomnej zmluvy.
Notárska zápisnica
Z hľadiska Vášho ďalšieho možného postupu je pre Vás dôležité najmä to, aké náležitosti má Vami spomínaná notárska zápisnica. Významné je pritom najmä to, či:
1/ bola jednoducho spísaná zmluva o pôžičke vo forme notárskej zápisnice,
2/ bolo súčasťou notárskej zápisnice aj uznanie dlhu vyplývajúceho z pôžičky alebo
3/ notárska zápisnica obsahuje aj tzv. súhlas s vykonateľnosťou.
Od vyššie uvedených troch skutočností závisí Váš prípadný ďalší postup pri vymáhaní dlhu z nevrátenej pôžičky, ako aj samotná vymáhateľnosť dlhu.
Ad 1: Ak bola totiž zmluva o pôžičke spísaná iba vo forme notárskej zápisnice bez uznania dlhu, či súhlasu s vykonateľnosťou, pri prípadnom vymáhaní by mohol byť problém s premlčaním. Štandardná premlčacia doba v občianskoprávnych vzťahoch je totiž trojročná.
Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka platí, že: „Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“
Nakoľko vo Vašej otázke uvádzate, že dlžník Vám mal dlh vrátiť už po pár dňoch po poskytnutí, avšak peniaze ste mu požičali už cca štyri roky dozadu, nie je vylúčené, že Vaše právo na vrátenie dlžnej sumy sa medzičasom premlčalo.
Pritom ak by uplynula premlčacia doba a Vy by ste podali na dlžníka žalobu, ktorou by ste sa domáhali vrátenia dlhu, dlžník by mal efektívnu možnosť procesnej obrany v podobe možnosti vznesenia námietky premlčania. Pritom ak by dlžník námietku premlčania skutočne v prípadnom súdnom konaní vzniesol, malo by to za následok neúspech v konaní.
Ad 2: Pokiaľ by bolo súčasťou notárskej zápisnice aj náležité uznanie dlhu, premlčanie by nebolo prekážkou. Uznaním dlhu by totiž začala plynúť nová premlčacia doba, avšak už desaťročná.
Podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka platí, že: „Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.“
Podľa ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.“
Pre úplnosť ešte dodávam, že prípadné uznanie dlhu by Vám uľahčilo procesnú situáciu aj pokiaľ ide o prípadné súdne vymáhanie neuhradeného dlhu. Uznaním sa totiž zakladá tzv. vyvrátiteľná právna domnienka o existencii a trvaní uznaného dlhu. V dôsledku spomenutej vyvrátiteľnej právnej domnienke sa v súdnom konaní presúva dôkazné bremeno na dlžníka, ktorý, ak sa má zbaviť povinnosti plniť, musí preukázať, že uznaný dlh neexistuje.
Ad 3: Zrejme najvýhodnejšie pre Vás by bolo to, ak by notárska zápisnica obsahovala aj tzv. súhlas s vykonateľnosťou. V takom prípade by totiž nebolo potrebné podávať na súd žalobu, ale mohli by ste na základe notárskej zápisnice podať rovno návrh na vykonanie exekúcie.
Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku totiž platí, že: „Exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.“
Omeškanie
Pokiaľ ide o omeškanie a s ním súvisiace úroky z omeškania, dovoľujem si poukázať na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že: „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“
S poukazom na citované zákonné ustanovenie možno skonštatovať, že priamo zákon spája s omeškaním dlžníka sankciu v podobe vzniku nároku veriteľa na zákonné úroky z omeškania.
Záver
Záverom možno uviesť, že Váš prípadný postup pri vymáhaní závisí predovšetkým od obsahu Vami spomínanej notárskej zápisnici. Z uvedeného dôvodu by bolo najvhodnejšie, pokiaľ by ste si nechali notársku zápisnicu posúdiť a následne môžete zvoliť optimálny postup vo veci.
Vo vzťahu k možnosti reálneho vymoženia dlhu a skutočnosti, že dlžník na seba nemá zapísaný žiadny majetok, je potrebné uviesť, že táto skutočnosť môže byť prekážkou. Na druhej strane ak má dlžník príjem, ako jedna z možností vykonania exekúcie prichádza do úvahy exekúcia zrážkami zo mzdy a iných príjmov.
Projekt podporili:
