Zmluvné pokuty v sprostredkovateľskej zmluve so spotrebiteľom

Sú zmluvné pokuty v sprostredkovateľskej zmluve so spotrebiteľom platné?

 

Pre zodpovedanie otázky uvedenej v názve tohto článku je v prvom rade potrebné uviesť základné východiská právneho vzťahu medzi záujemcom – spotrebiteľom a sprostredkovateľom, ktorý vznikol na základe sprostredkovateľskej zmluvy.

 

Z ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka ako aj ustálenej rozhodovacej činnosti súdov jednoznačne vyplýva, že sprostredkovateľská zmluva uzavretá so spotrebiteľom vždy podlieha právnej úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku.

 

Sprostredkovateľská zmluva je upravená odlišne v Občianskom zákonníku a odlišne v Obchodnom zákonníku. Jeden z najvýraznejších rozdielov je skutočnosť, že podľa úpravy v Občianskom zákonníku sprostredkovateľovi vznikne nárok na odmenu len v prípade, ak sprostredkovávaná zmluva bola uzavretá. Podľa teórie občianskeho práva ako aj judikatúry musí byť sprostredkovateľská zmluva so spotrebiteľom uzavretá vždy podľa Občianskeho zákonníka z dôvodu, že právna úprava sprostredkovateľskej zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia.

 

Jednou z podstatných obsahových náležitostí každej sprostredkovateľskej zmluve je záväzok záujemcu poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak bude výsledok dosiahnutý zásluhou sprostredkovateľa. Výsledkom sa v uvedenom význame rozumie to, že došlo k uzavretiu sprostredkovávanej zmluvy.

 

Uvedenú interpretáciu jednoznačne potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 31.01.2011, sp. zn. 4 Cdo 148/2010, v ktorom konštatoval, že „pre právo na odmenu sprostredkovateľa v dohodnutej výške musia byť kumulatívne splnené dve podmienky a to, že záujemca uzavrel s treťou osobou sprostredkovávanú zmluvu a súčasne, že túto zmluvu uzavreli zmluvné strany pričinením sprostredkovateľa.... sprostredkovateľ nemá právo na odmenu vtedy, ak bola síce zmluva uzavretá, ale sprostredkovateľ sa o to svojou aktívnou účasťou nezaslúžil. Medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy musí existovať príčinná súvislosť.“

 

Občiansky zákonník teda jednoznačne nárok na odmenu viaže až na to, že došlo k uzavretiu sprostredkovávanej zmluvy medzi záujemcom a treťou stranou, pričom na vznik odmeny sa súčasne vyžaduje nielen to, že sprostredkovávaná zmluva bola uzavretá, ale že bola uzavretá pričinením sprostredkovateľa.

 

Významným je aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 33 Cdo 3900/2008 podľa ktorého „sprostredkovateľ nemá právo na odmenu, ak k uzatvoreniu zmluvy nedošlo, hoci k tomu vytvoril podmienky“.

 

Z uvedeného vyplýva, že sprostredkovateľ je v sprostredkovateľských zmluvách uzatváraných so spotrebiteľom v značne nevýhodnej pozícii. Totiž súčasná právna úprava stavia sprostredkovateľa do situácie, že aj keby urobil všetko, čo bolo v jeho možnostiach, zabezpečil pre záujemcu reálnu možnosť uzavrieť s treťou osobou sprostredkovávanú zmluvu,a to za podmienok, ktoré záujemca požadoval, sprostredkovateľovi by nárok na odmenu nevznikol vtedy, ak by hoc aj v poslednej fáze rokovacieho procesu k uzatvoreniu sprostredkovávanej zmluvy neprišlo z dôvodov výlučne na strane záujemcu v pozícii spotrebiteľa.

 

Z uvedeného dôvodu sa preto snažia sprostredkovatelia chrániť v sprostredkovateľských zmluvách prostredníctvom ustanovení o zmluvnej pokute, ktorú by bol povinný zaplatiť záujemca napríklad v prípade, ak by k uzavretiu sprostredkovávanej zmluvy nedošlo z dôvodu na strane záujemcu. Zmluvná pokuta je jedným z právnych inštitútov zabezpečenia záväzku, ktorý má jednak zabezpečiť splnenie daného záväzku (napríklad v prípade sprostredkovateľských zmlúv by zmluvnou pokutou mohol byť zabezpečený záväzok záujemcu uzavrieť sprostredkovávanú zmluvu s treťou osobou) a jednak v prípade jeho porušenia odškodniť druhú zmluvnú stranu (v uvedenom príklade sprostredkovateľa).

 

Možnosť využitia uvedeného inštitútu vo vzťahu k zabezpečeniu povinnosti uzavrieť sprostredkovávanú zmluvu záujemcom s treťou osobou, ktorú sprostredkovateľ vyhľadá, by tak čiastočne vyrovnala postavenie obidvoch zmluvných strán. Na jednej strane by totiž nárok na odmenu síce vznikol až po uzavretí sprostredkovávanej zmluvy, avšak ak by k jej uzatvoreniu neprišlo z dôvodov na strane záujemcu, mal by sprostredkovateľ nárok na dohodnutú zmluvnú pokutu.

 

Hoci by sa takéto riešenie uvedenej problematiky mohlo javiť ako spravodlivé, z konštantnej rozhodovacej činnosti najvyšších súdov Slovenskej republiky ako aj Českej republiky jednoznačne vyplýva, že takáto úprava nie je možná. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že rozhodovacia činnosť súdov Českej republiky vychádza z rovnakej právnej úpravy sprostredkovateľskej zmluvy v Občianskom zákonníku.

 

Najvyšší súd Českej republiky ako dovolací súd opakovane riešil otázku, ktorej znenie je veľmi obdobné názvu tohto článku. Dovolacia právna otázka znela: „Je možné v sprostredkovateľskej zmluve uzavretej v zmysle § 774 občianskeho zákonníka platne dojednať zmluvnú pokutu pre prípad, keď záujemca neuzavrie kúpnu zmluvu s treťou osobou, ktorú sprostredkovateľ vyhľadal?“

 

Najvyšší súd Českej republiky vo svojich početných rozhodnutiach (napr. rozhodnutie z 26.07.2010 so sp. zn. 33 Cdo 498/2009, z 28.02.2008 so sp. zn. 33 Cdo 3053/2007 či z 26.09.2013 so sp. zn. 33 Cdo 2746/2013) jednoznačne konštatoval, že záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu [analogicky to platí ale aj o akejkoľvek inej sprostredkovávanej zmluve – napr. nájomnej, o podnájme, o krátkodobom nájme bytov a pod.] s treťou osobou nie je možné zaistiť zmluvnou pokutou v sprostredkovateľskej zmluve, pretože zmluvnú pokutu si môžu dojednať len veriteľ a dlžník daného záväzkového vzťahu k zaisteniu povinnosti vyplývajúcej z tohto vzťahu; inými slovami povedané, záväzok k uzavretiu kúpnej zmluvy[alebo akejkoľvek inej zmluvy, ktorá je sprostredkovávanou zmluvou] si môžu zaistiť len jej zmluvné strany.“

 

Tento argument bližšie rozvinul Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí z 26.07.2010 so sp. zn. 33 Cdo 498/2009, v ktorom uviedol: „Zaistený záväzok nemôže vzniknúť bez existencie zaisťovaného (hlavného) záväzku a nemôže bez neho existovať, čo je výrazom akcesorickej povahy zaistenia. Ak je článok II.4. sprostredkovateľskej zmluvy posudzovaný ako dojednanie o zmluvnej pokute, potom majetkovú sankciu predstavuje povinnosť zaplatiť čiastku vo výške dojednanej provízie pre prípad, že záujemca bez vážneho dôvodu nevyužije príležitosť za podmienok ním v zmluve stanovených uzavrieť kúpnu zmluvu s treťou osobou vyhľadanou sprostredkovateľom. Žalovanej [záujemcovi] ale uvedená povinnosť nevznikla, pretože z ustanovenia § 774 a nasl. obč. zák. upravujúcich sprostredkovateľskú zmluvu takáto povinnosť záujemcu nevyplýva a uvedený záväzok nie je formulovaný ani v sprostredkovateľskej zmluve.“

 

Súdy pri konštituovaní uvedeného právneho záveru vychádzali aj z predpokladu, že nie je možné zmluvne nútiť (teda pod sankciou zmluvnej pokuty) záujemcu, aby s vyhľadanou treťou osobou uzatvoril sprostredkovávanú zmluvu.

 

Tento rovnako významný právny argument bližšie rozviedol napr. Krajský súd v Hradci Králové vo svojom rozhodnutí z 27.03.2013 so sp. zn. 21 Co 102/2013, ktorý konštatoval, že dojednanie zmluvnej pokuty v sprostredkovateľskej zmluve uzavretej podľa Občianskeho zákonníka za neuzavretie sprostredkovávanej zmluvy obchádza ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré spája vznik nároku na zmluvnú pokutu iba s porušením zmluvy.

 

Ďalej súd konštatoval, že „v žiadnom prípade sa však záujemca vo vzťahu k sprostredkovateľovi nemôže zaviazať, že s vyhľadanou treťou osobou uzavrie zmluvu (v danom prípade kúpnu zmluvu). Je výlučne na vôli záujemcu, či vôbec a s kým uzavrie kúpnu zmluvu ohľadom predmetu kúpy, ktorý zamýšľa predať / kúpiť. Pokiaľ teda záujemca s vyhľadanou treťou osobou predpokladanú zmluvu neuzatvorí, nejde o porušenie povinnosti zo sprostredkovávanej zmluvy.Tedaani na nepodpísanie zmluvy nemožnoviazať povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu.“

 

Z uvedeného teda vyplýva, že zmluvnú pokutu v sprostredkovateľskej zmluve nie je možné dohodnúť z dôvodu, že povinnosťou záujemcu dohodnutou v sprostredkovateľskej zmluve nemôže byť povinnosť uzatvoriť či podpísať sprostredkovávanú zmluvu s treťou stranou. Keďže v tomto smere neexistuje predpoklad vzniku nároku na zmluvnú pokutu, ktorým je porušenie dohodnutej zmluvnej povinnosti, nemôže vzniknúť ani samotný nárok na zmluvnú pokutu.

 

Ak by zmluvné strany sprostredkovateľskej zmluvy nerešpektovali ustanovenia Občianskeho zákonníka a judikatúru a dojednali by si zmluvnú pokutu pre prípad, ak záujemca neuzatvorí s treťou stranou sprostredkovávanú zmluvu, takáto dohoda o zmluvnej pokute by bola absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ak by záujemca zmluvnú pokutu uhradil, mohol by sa v trojročnej premlčacej dobe domáhať na súde jej vrátenia ako vydania bezdôvodného obohatenia.

 

Na základe vyššie uvedených právnych záverov možno jednoznačne konštatovať, že podľa súčasnej právnej úpravy, doktríny a judikatúry nie je možné dojednať v sprostredkovateľskej zmluve uzavretej podľa Občianskeho zákonníka (ktorého režimu podliehajú všetky spotrebiteľské zmluvy) zmluvnú pokutu za to, že záujemca neuzatvorí s treťou stranou, vyhľadanou sprostredkovateľom, sprostredkovateľskú zmluvu.



Podobné články z rovnakej oblasti práva: