V tomto článku si rozoberieme problematiku zmieru v podmienkach SR. V súčasnosti naša platná právna úprava rozoznáva dve formy zmieru, a síce predsúdny a súdny. Rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že predsúdny zmier predstavuje dohodu, ktorú uzavrú sporové strany a nechajú si ju schváliť súdom. Súdny zmier je navrhovaný priamo súdom pred začatím prvého pojednávania.
Súdny zmier
Súdny zmier upravený v § 99 Občianskeho súdneho poriadku plní podľa názoru odbornej verejnosti funkciu prevencie, a to prevencie pred vysokými nákladmi súdneho konania a prevenciu pred zdĺhavosťou súdneho konania. Podľa ustanovenia § 99 ods. 1 Ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, môže súd pred prvým pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa o zmier pokúsili mediáciou a zúčastnili sa na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov. Ako už bolo uvedené, po začatí konania, sa má súd pokúsiť o zmier účastníkov konania, a to ešte pred prvým pojednávaním. Ak dôjde k mediácii a účastníci sa dohodnú na konkrétnom znení podmienok dohody, súd prednostne preskúma dohodu o mediácii a rozhodne, či túto dohodu schvaľuje alebo nie. Ak súd zmier schváli, vydá o tom uznesenie, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti nadobúda podľa ustanovenia § 99 ods.4 účinky právoplatného rozsudku a môže sa tak stať napríklad aj exekučným titulom. Ak by súd predmetný zmier neschválil, opäť by o tom vydal uznesenie a po nadobudnutí jeho právoplatnosti by súd pokračoval v riadnom súdnom konaní. Paragraf 99 ods.2 výslovne ustanovuje, že súd neschváli zmier len v prípade jeho rozporu s platným právom. V prípade ak by vyšlo najavo, že schválený je zmier podľa hmotného práva neplatný, súd uznesenie, ktorým schválil zmier zruší na návrh rozsudkom, pričom návrh je možné podať do troch rokov od právoplatnosti predmetného uznesenia.
Predsúdny zmier
Predsúdny zmier je upravený v § 67 až 69 OSP, no pre tento typ zmieru platia aj ustanovenia § 99 OSP. Predsúdny zmier sa trocha líši od súdneho zmieru. Rozdielom oproti súdnemu zmieru je, že strany dohody nie sú ešte účastníkmi konania. Zjednodušene povedané, pred uzavretím dohody o zmieri nepodali na súd napríklad návrh na vydanie platobného rozkazu, či vydanie bezdôvodného obohatenia a pod. Strany si v prípade vzájomného sporu dohodnú vzájomné podmienky v príslušnej dohode. Následne podajú na miestne a vecne príslušný súd návrh na schválenie zmieru. Vecne príslušným súdom je okresný súd, v istých prípadoch súd krajský, pričom platí, že príslušnosť sa určuje rovnako, ako keby išlo o klasický návrh napríklad na spomínaný platobný rozkaz. Napríklad pri sporových veciach je to všeobecný súd podľa miesta pobytu odporcu. Ostatné podmienky sú totožne so súdnym zmierom. To znamená, zmierovacie konanie vedie opäť samosudca, ktorý musí posúdiť či dohoda nie je v rozpore s platným právom a až následne rozhodnúť či zmier schváli alebo nie. Rovnako tak, nesmie vytvárať na strany nátlak a nútiť ich uzavrieť zmier.
Trovy konania
Trovy konania upravuje zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Podľa položky 11 prílohy zákona SNR č. 71/1992 Zb. je poplatok za zmier dosiahnutý v zmierovacom konaní, t.j. predsúdny zmier stanovený na 2 % z hodnoty predmetu sporu, pričom najmenej 16,50 € a najviac 659,50 €. Ak sa predmet sporu nedá vyčísliť, súdny poplatok za návrh je stanovený na sumu 16,50 €. V prípade, ak by sa niekto rozhodol požiadať súd o zrušenie uznesenia, ktorým sa schválil zmier, musel by uhradiť súdny poplatok vo výške 6% hodnoty predmetu sporu, najmenej však 331,50 € najviac 16.596,50 €. Pri sporoch kde nie je možné predmet sporu oceniť peniazmi je suma fixne stanovená na 331,50 €.
Pri súdnom zmieri je úhrada trov značne odlišná. Keďže pred začatím konania je vo väčšine prípadov potrebné uhradiť súdny poplatok podľa zákona 71/1992 Zb. poplatok za súdny zmier sa priamo neplatí. To znamená, že v prípade konania i návrhu na vydanie platobného rozkazu na sumu 1.000,- € musel navrhovateľ uhradiť súdny poplatok vo výške 6 % z hodnoty sporu, t.j. 60 eur. Ak však dôjde k súdnemu zmieru platia podmienky stanovené v ustanovení § 11 ods. 7 OSP, podľa ktorého: Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru do začiatku pojednávania vo veci samej, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru po začatí pojednávania vo veci samej, vráti sa im 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak účastníci vyriešili časť sporu súdnym zmierom v zmierovacom konaní, vráti sa im 30 % zo zaplateného poplatku v konaní podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku. Pri nezaplatených poplatkoch v rovnakom rozsahu súd poplatok nevyberie a uznesenie o uloženej povinnosti zaplatiť poplatok v uvedenom rozsahu zruší. Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nepoužijú.
Ak by sa niektorá zo sporových strán, alebo aj obidve sporové strany nechali zastúpiť advokátom, je zrejmé, že za poskytnutie služieb by hradili advokátovi aj odmenu za jednotlivé úkony právnej pomoci, a to v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Dôležitým ustanovením je § 146 ods. 1 písm. b) OSP Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie skončilo zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné.
Zmeny v novom Civilnom sporovom poriadku
V novom procesnom kódexe je už hneď v úvode tohto zákona zrejmá dôležitosť dosiahnutia zmieru. Článok 7 zákona 160/2015 (Civilný sporový poriadok) účinný od 01.07.2016 uvádza, že základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu.
Zmier je v tomto zákone upravený v § 148, podľa ktorého Žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Toto ustanovenie pomerne zjednodušuje tento inštitút oproti súčasnej právnej úprave. Nerozlišuje medzi súdnym a predsúdnym zmierom, ponecháva však povinnosť súdu vždy sa o zmier pokúsiť i povinnosť neschváliť ho ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Nová právna úprava ponecháva aj odporúčanie súdu na využitie procesu mediácie.
Rozdielom oproti OSP je ustanovenie § 171, ktoré výslovne a podrobne ustanovuje podrobnosti, v prípade ak sa nepodarí vyriešiť spor zmierne.: Ak sa spor nepodarilo vyriešiť zmierom, súd uloží stranám povinnosti potrebné na dosiahnutie účelu konania, najmä v súvislosti s prípravou pojednávania. Zároveň určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci a predpokladaný termín pojednávania.
V tomto zákone je teda jasne viditeľné ako zákonodarca chce, aby súdy kládli väčší dôraz na vyriešenie sporu zmierom. Dôkazom toho je početný výskyt podobne znejúcich ustanovení, ktoré obsahujú práve zásadu uvedenú v čl. 7 zákona č. 160/2015 Z. z.
Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát
