Odpoveď: Žiadosť o vrátenie peňažného daru
Dobrý deň, na Vašu otázku odpovedáme nasledovne :
1./ Základná právna úprava problematiky je obsiahnutá v ust. § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej iba "OZ"), z ktorého ustanovení vyplýva :
"Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.
Darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na vady, o ktorých vie. Ak má vec vady, na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený vec vrátiť."
Podľa ust. § 630 OZ "darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy."
2./ Právna úprava darovacej zmluvy je pomerne skromná. Podstatné pre darovaciu zmluvu je vôľa darcu obohatiť obdarovaného bez podmienok, pričom darca poskytuje plnenie bezplatne a bez toho, aby bol mal právnu povinnosť plniť pre obdarovaného.
V zásade darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z darovania zanikne okamihom, keď dôjde prejav jeho vôle obdarovanému.
Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľká nevďačnosť zo strany obdarovaného, prejavujúca sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. K uvedenému správaniu obdarovaného môže dôjsť kedykoľvek a v akomkoľvek časovom odstupe od uzavretia darovacej zmluvy. Pravda, právo darcu na vrátenie daru sa premlčuje ako každé iné majetkové právo, pričom premlčacia doba je trojročná a začína plynúť od dňa keď darca mohol uplatniť právo, t.j. odo dňa, keď obdarovaný naplnil svojim správaním skutkovú podstatu správania podľa § 630 OZ , t.j. hrubé porušenie dobrých mravov.
Domáhať sa vrátenia daru je osobným právom darcu, ktoré zaniká jeho smrťou. Dedičia darcu sa preto nemôžu domáhať vrátenia daru, a to ani vtedy, keď obdarovaný naplnil znaky ust. § 630 OZ ešte za darcovho života. Môžu sa domáhať vrátenia daru iba v prípade, že darca urobil za života voči obdarovanému prejav smerujúci k vráteniu daru, môžu sa jeho dedičia domáhať vydania predmetu daru, prípadne zaplatenia peňažnej náhrady.
3./ Vo Vami uvedenom prípade však vyvstáva aj otázka, či predmetnú sumu, ktorú, ako píšete, za Vás uhradila Vaša sestra - náklady na svadobnú hostinu - možno považovať za dar. Právna teória hovorí, že aj sumu uhradeného záväzku darcom namiesto obdarovaného ako pôvodného dlžníka, je možné považovať za dar. Rozhodujúce je však posúdenie samotnej východiskovej situácie v čase úhrady predmetnej sumy za svadobnú hostinu preukázanie jej úhrady Vašou sestrou ako darcom za Vás ako obdarovaným, resp. či Vy ste boli povinný predmetnú sumu za svadobnú hostinu aj v skutočnosti uhradiť.
Zastávame ten názor, že aj keď sestra za Vás uhradila dlh, aj splatenie dlhu darcom je možné považovať za dar. Otázkou je kto bol povinný predmetný dlh uhradiť, teda či ste to boli Vy ako obdarovaný alebo niekto celkom iný. Túto okolnosť by v prípade súdneho sporu musela Vaša sestra preukázať, ako aj to, že poskytla predmetný dar Vám ako dlžníkovi zo záväzkového vzťahu vo vzťahu k osobe podnikateľa, ktorý zabezpečoval svadobnú hostinu. To isté sa týka aj samotného daru peňazí na kúpu auta, teda musela by preukázať, že došlo k poskytnutiu daru Vám ako obdarovanému.
4./ Otázka porušenia dobrých mravov
Chceme uviesť, že samotná nevďačnosť, tak ako si to často obvykle predstavuje darca, nepredstavuje resp. nezodpovedá pojmu hrubé porušenie dobrých mravov v zmysle ust. § 630 OZ.
Občiansky a ani iný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Podľa súdnej praxe pod pojmom dobré mravy je možné rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.
K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje len také závadné konanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi.
Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu taktiež nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, ale také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, resp. porušenie značnej intenzity, o porušovanie sústavné a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod.
Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym chovaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií, a nielen podľa subjektívneho názoru darcu. K platnosti právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu, alebo členom jeho rodiny. V prípade, že právny úkon je obsiahnutý v žalobe, nastávajú účinky okamihom, kedy bola žaloba doručená obdarovanému. Občiansky zákonník nestanovuje žiadne náležitosti výzvy k vráteniu daru ani jej obsah. Výzvu na vrátenie daru je nutné posudzovať z hľadiska všeobecných náležitostí právneho úkonu, ako prejavu vôle, podľa ust. § 34 a nasl. OZ.
Citujeme z nemenovaného rozsudku krajského súdu :
"Žalovaný vo vzťahu k žalobkyni a jej manželovi hrubo porušil dobré mravy, čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty vrátenia daru v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania bola intenzita porušenia dobrých mravov zo strany žalovaného dostatočne preukázaná, a preto nebolo potrebné vyčkať do právoplatného skončenia trestnej veci vedenej na tamojšom súde proti manželke žalovaného v súvislosti s útokom na manžela žalobkyne.Vykonané dokazovanie v predmetnej veci je dostatočné na to, aby súd vyvodil záver, že žalovaný ako obdarovaný sa správal vo vzťahu k žalobkyni ako darkyni a rovnako aj k jej manželovi tak, že tým hrubo porušoval dobré mravy. Preto súd žalobe vyhovel a uložil povinnosť žalovanému vrátiť žalobkyni dar - nehnuteľnosti zapísané na príslušnom LV."
Zastávame ten názor, že ochladenie vzťahov, neroprávanie sa medzi rodinami nezakladá hrubé porušenie dobrých mravov.