Do júla 2016 boli procesné pravidla civilného konania obsiahnuté a upravené v Občianskom súdnom poriadku, ktorý bol na našom území v platnosti od roku 1963. Od prvého júla 2016 vstúpili do účinnosti nové procesné pravidlá. Ide o tri zákony: zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) a zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP). Kódexy prinášajú niekoľko dôležitých zmien. Najciteľnejšie zmeny sa týkajú dokazovania, no napríklad aj opravných prostriedkov, či príslušnosti súdov.
Procesné pravidlá vo všeobecnosti slúžia na to, aby osoby dotknuté na svojich právach mohli tieto práva účinnevymáhať a domôcť sa tak spravodlivosti. Na to, aby sme mohli účinne brániť svoje práva, či vyžadovať od iného povinnosti je potrebné ich najprv poznať. Zákon však často nestačí jednoducho prečítať. Oveľa dôležitejšie je porozumieť zmyslu slov použitých zákonodarcom a pochopiť spôsob štylizácie a význam zložitého právneho jazyka.
Aj nové procesné kódexy obsahujú ustanovenia, ktoré nie sú často celkom zrozumiteľné a na ich účinné a správne použitie je potrebná znalosť predpisov, právnych zásad a princípov. Bez právneho vzdelania sa často môže to, čo sa javí ako jasné a zrozumiteľné ustanovenie zákona, obrátiť rýchlo proti tomu, kto ho použil, najmä ak nepozná súvislosti a nadväzujúce ustanovenia.Niektoré ustanovenia nových kódexov nepriamo nasvedčujú tomu, že význam právneho zastúpenia v občianskom súdnom konaní je značný.
Podľa Civilného sporového poriadku, sa v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa tohto ustanovenia je teda potrebné, aby žalobca zrozumiteľne a pravdivo opísal skutkový stav. Okrem toho však musí uviesť aj čoho sa domáha, teda naformulovať správny petit, čo nemusí byť vždy najjednoduchšie. Ak sa petit správne nenaformuluje, len sa tým predlžuje konanie, pretože súd vyzve žalobcu, aby mu ozrejmil, čoho sa vlastne domáha. Vymoženie práva sa tak zbytočne predlžuje aj o niekoľko týždňov. Dôkazom je napr. § 129 ods.1, podľa ktorého ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
Dôležitosť správnej formulácie zdôrazňuje aj § 326 ods.1 CSP týkajúci sa neodkladných opatrení (bývalé predbežné opatrenia): V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Nestačí teda len opísať skutkový stav,ale aj vhodne argumentovať a súdu preukázať dôvodnosť návrhu. Často nie je na škodu uviesť judikatúru súdov v podobných veciach, ktorá podporí argumenty žalobcu. Sankciou za nezrozumiteľnosť či neúplnosť podania je odmietnutie podania.
Novinkou je aj § 138 CSP: Ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť. Zákonodarca tým len zdôrazňuje skutočnosť, že súdy nebudú akceptovať nezmyselné a zjavne neodôvodnené žaloby. Súd v takomto prípade vyzve žalobcu na späťvztie žaloby. Aj tomu je možné sa vyhnúť, ak sa žalobca obráti na advokáta. Možno žalobca aj mal pravdu a právo na uplatnenie práva, no ak je žaloba nesprávne formulovaná vzniká riziko odmietnutia, o čom ho advokát vopred poučí a môže mu navrhnúť iný postup.
Význam potreby právnej pomoci badať aj pri dovolaní. Doteraz, podľa Občianskeho súdneho poriadku platilo, že v dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pričom dovolanie si mohol napísať aj sám a stačilo, že advokát súdu oznámil, že sa s obsahom dovolania stotožňuje. Po novom už musí byť dovolateľ nie len advokátom povinne zastúpený, ale advokát musí dovolanie a iné podania týkajúce sa dovolacieho konania aj napísať. Ustanovuje to § 429 ods. 1 CSP: Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Rovnako sa zmenil postup pri dokazovaní. Nový civilný sporový poriadok rozlišuje tzv. prostriedky procesného útok a procesnej obrany. Týmito prostriedkami sú najmä skutkové tvrdenia, popieranie skutkových tvrdení a pod. Strana sporu má pritom povinnosť, úplne a pravdivo opísať skutkový stav. Pričom tvrdenia, ktoré druhá strana nenamieta súd považuje za nesporné. Do tohto bodu je to ešte zrejmé, no aj keď to síce v zákone uvedené nie je, podľa dôvodovej správy k zákonu nestačí, ak strana sporu poprie vyjadrenie druhej strany, jednoduchým „to nie je pravda“. Je potrebné popierať kvalifikovane. To znamená uviesť aj relevantné dôvody popretia. A to je práve jedna z ďalších výhod zastúpenia. Advokát vie poprieť tvrdenie veľmi opatrným, no účinným spôsobom tak, aby tým klientovi neuškodil, ba naopak, pomohol uspieť.
Aj pri výsluchu svedka, či protistrany, je dôležité vedieť nie len to, čo sa ho pýtať, ale aj ako sa ho pýtať. Súd neakceptuje tzv. sugestívne otázky, teda otázky navádzajúce na odpoveď. Rovnako neakceptuje to, ak sa pri výsluchu svedka ľudovo povedané „odbočí od témy“. Je potrebné sa pýtať priamo, zrozumiteľne, k meritu prejedávanej veci a hlavne tak, aby výpoveď bola užitočná pre stranu, ktorá svedka nevrhla a nie, aby jej bola na ujmu.
Zákon samozrejme neprikazuje, aby bola strana vždy zastúpená, no po hlbšom zamyslení je možné dospieť k záveru, že je to pre stranu v konečnom dôsledku výhodnejšie. Advokát vie účinnejšie hájiť záujmy a práva svojho klienta, vie správne naformulovať žalobu, a tým sa vyhnúť predlžovaniu konania spôsobenému neúplnými podaniami a výzvami súdov na ich doplnenie. Veľmi kľúčovou je aj flexibilita advokáta. Advokát má za sebou roky štúdia právnej vedy, najdôležitejších právnych odvetví, právnych zásad a princípov, ktoré neskôr využíva v praxi. Pozná súvislosti a v prípade potreby vie rýchlo a efektívne zareagovať a protistrane oponovať. Okrem toho advokát prejde koncipientskou praxou, kde sa pripravuje pod dohľadom skúseného advokáta na svoje budúce povolanie. Napokon musí predstúpiť pred skúšobnú komisiu Slovenskej advokátskej komory, aby preukázal svoje vedomosti a zručnosti. Až po splnení týchto, nie ľahkých podmienok môže advokát poskytovať právnu pomoc a rady ľuďom, ktorí to potrebujú. Kvalitný advokát sa neustále vzdeláva, to znamená, že študuje judikatúru súdov, názory odbornej verejnosti a zúčastňuje sa odborných seminárov. Veľmi dôležitou skutočnosťou je, že advokát, ako profesionál, sa vie na vec pozrieť objektívne a zhodnotiť reálne možnosti klienta čím sa minimalizuje možnosť neúspechu v konaní a v ochrane porušených práv.
Zoznam advokátov je možné nájsť na stránke Slovenskej advokátskej komory www.sak.sk. V prípade nepriaznivej finančnej situácie je možné, po splnení podmienok, požiadať o právnu pomoc aj Centrum právnej pomoci.
Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát
