Dobrý deň,

vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) po rozvode môže prebiehať dvoma hlavnými spôsobmi: dohodou medzi bývalými manželmi alebo súdnym rozhodnutím. Ak sa dokážete dohodnúť, môžete uzavrieť písomnú dohodu, ktorú treba vydať podľa § 149 Občianskeho zákonníka. Ak dohoda nie je možná, je potrebné podať žalobu na súd, ktorý potom rozhodne o rozdelení majetku.

Súdny proces môže trvať rôzne dlho v závislosti od zložitosti prípadu a dostupnosti súdov. Všeobecne sa však vyžaduje, aby sa do troch rokov od zániku BSM uzavrela dohoda alebo podala žaloba na súd. Po tejto lehote nastáva domnienka, že hnuteľné veci užíva výlučne ten z bývalých manželov, kto ich má, a nehnuteľné veci zostávajú v podielovom spoluvlastníctve.

Odporúčam poradiť sa s advokátom, ktorý môže pomôcť aj s komunikáciou s exmanželom a prípravou prípadného návrhu na súd. Vždy je lepšie sa dohodnúť ako to riešiť súdne. 

Dobrý deň, ak ste dom nadobudli do podielového spoluvlastníctva (do bezpodielového by patril, ak by ste ho nadobudli za trvania manželstva), potom je nevyhnutné, ak už v tomto nechcete zotrvať, podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať, a to formou dohody (mimosúdne) alebo súdnou cestou. Ak sa váš partner nechce s vami dohodnúť, potom budete nútená vec riešiť súdnou cestou. 

Pokiaľ ide o súdne vyporiadanie, tu je súd povinný postupovať v zmysle poradia zákonných spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Súd teda najprv bude musieť skúmať, či je vyporiadavaná nehnuteľnosť deliteľná. To, či je stavba vertikálne deliteľná na bytové jednotky závisí od jej konštrukcie. Súčasne však judikatúra hovorí, že pokiaľ by žiadny zo spoluvlastníkov nebol ochotný nič vynaložiť na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav, stavba by sa musela považovať za nedeliteľnú. Z tohto dôvodu je pravdepodobné, že by súd aj vo vašom prípade dospel k záveru o nedeliteľnosti stavby (pozemky sú v zásade deliteľné). Ak by teda reálne rozdelenie vyporiadavanej nehnuteľnosti  neprichádzalo do úvahy, súd by pristúpil k druhému spôsobu vyporiadanie, t. j. k prisúdeniu nehnuteľnosti jednému zo spoluvlastníkov s povinnosťou výplaty ustupujúcemu spoluvlastníkovi. Čiže, ak má váš bývalý partner záujem nadobudnúť spoločnú nehnuteľnosť do vlastníctva, potom by bol nevyhnutne povinný vás pri zániku podielového spoluvlastníctva vyplatiť.

Súdny spor sa môže natiahnuť dôsledkom znaleckého dokazovania, ale aj v takomto prípade platí, že o váš vyrovnací podiel neprídete. 

Pokiaľ by súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, že by nehnuteľnosť prikázal do vlastníctva vášmu bývalému partnerovi  s povinnosťou výplaty vo vzťahu k vám, pričom partner by vám aj na podklade takéhoto súdneho rozhodnutia odmietal vyrovnací podiel vyplatiť, tento budete vedieť vymáhať prostredníctvom exekučného konania, nakoľko už budete disponovať exekučným titulom (súdnym rozhodnutím). 

Dobrý deň, vo vami uvedenom prípade platí ust. § 63 ods. 3 exekučného poriadku :

"Exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa odseku 2, možno vykonať výnimočne na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2 000 eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť vymožená iným spôsobom. Návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať exekútor, ktorý ako prvý v poradí na nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho písomného súhlasu aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr."

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že v exekučnom konaní môže dôjsť aj k predaju uvedenej nehnuteľnosti na základe schválenia súdom. Exekúcia predajom nehnuteľnosti v zmysle ust. § 136 a nasl. exekučného poriadku sa vykoná dražbou nehnutnuteľnosti.

Dobrý deň,
k otázke uvádzame odpoveď :

1./ V konaní o rozvod manželstva nie je predmetom konania vyporiadanie BSM, lebo v čase rozvod. konania BSM ešte existuje.

2./ V otázke uvádzate, že nehnuteľnosť nie je v užívaní, je neobývateľná a bez tiarch. Jeden z manželov si nároku na väčší podiel.
Otázkou je kedy a kým bola nehnuteľnosť nadobudnutá, či pred uzatvorením manželstva jedným z manželov, alebo za trvania BSM. Uvádzame, že v prípadnom súdnom konaní o vyporiadanie BSM platí ust. § 150 Obč. zákonníka :

"Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti."

Platí ďalej ust. Obč. zákonníka, že ak sa manželia nedohodnú na vyporiadaní dohodou, ani nepodajú návrh na súd v lehote do 3 rokov, platí ust. § 149 ods. 4 Obč. zákonníka :
"Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné."

Súčasne citujeme z rozhodnutia KS v Českých Budějoviciach, sp.zn. 4 Co 313/1969, R 76/1970 :

"Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, do ktorého patrí aj rodinný dom, môže byť podľa okolností konkrétneho prípadu (okrem iného so zreteľom na vyjadrenia účastníkov) výnimočne vyporiadané aj tým spôsobom, že súd prikáže rodinný dom do podielového spoluvlastníctva účastníkov."

3./ Ak dôjde k vyporiadaniu celého BSM dohodou, prípadne súdny rozhodnutím, alebo uplynutím času, potom následne už bývalý manžel nie je účastníkom dedič. konania po druhom manželovi a nebude dediť, okrem prípadného závetného dedenia.

Ak by však k vyporiadaniu BSM nedošlo dohodou, ale bol by napr. podaný návrh na súd o vyporiadanie BSM a druhý z manželov by zomrel v čase súdneho konania, potom sa v dedičskom konaní vyporiadava aj BSM.

Ak by došlo k vyporiadaniu BSM uplynutím času (3 roky - § 149 ods. 4 Obč. zákonníka), a následne by došlo k úmrtiu jedného z bývalých manželov, potom dedičom 1/2 nehnuteľnosti nebude už bývalý manžel, a v dedič. konaní sa nebude vyporiadať ani BSM, lebo k jeho vyporiadaniu došlo uplynutím času.