Vybrané právne aspekty vyhotovovania fotografií iných osôb

Kedy môže byť bežný človek fotografovaný a kedy nie? Resp. v akých prípadoch musí dať človek súhlas na zhotovenie/publikovanie fotografie a  v akých nie?

Na úvod je nutné uviesť, že každá fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Tieto práva sú považované za základné ľudské práva každej fyzickej osoby a sú chránené nielen rôznymi inštitútmi vnútroštátneho práva, ale aj práva európskeho a medzinárodného (napr. európsky Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950, Všeobecná deklarácia ľudských práv a pod.).

Právo na súkromie garantuje fyzickej osobe rozhodnúť sa podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu majú byť skutočnosti z jeho súkromného života sprístupnené iným. Je nesporné, že skutočnosti zo súkromného života môžu byť okrem iného zaznamenané aj na obrazových záznamoch, pričom do tejto skupiny sa zaraďujú aj fotografie. Na fotografiách môžu byť rovnako znázornené rôzne prejavy osobnej povahy. Fotografovanie inej osoby bude vždy predstavovať zásah do jej osobnosti, najmä súkromia, ak bude možné z fotografie objektívne identifikovať totožnosť dotknutého človeka.

Ak by však napr. na fotografii bolo uvedené telo iného od krku nadol a nebola by odhalená žiadna časť tela, na ktorej by boli jednoznačné identifikačné znaky určitej osoby, o zásah do súkromia ani osobnosti takejto osoby nepôjde. Na to, aby o zásah v uvedenom zmysle išlo, musela by byť objektívne daná možnosť na základe fotografie identifikovať totožnosť danej osoby.

Z uvedeného teda vyplýva, že vzhľadom na to, že vyhotovovaním fotografií inej osoby dochádza k zásahu do jej súkromia a osobnosti, právne predpisy explicitne ustanovujú, v akých prípadoch a za akých podmienok je takýto zásah možný alebo oprávnený a v akých prípadoch ide o zásah neoprávnený, protiprávny.

Vo vzťahu k vyhotovovaniu fotografií a zákonným limitom ich vyhotovovania predstavuje jadro právnej úpravy ustanovenie § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy  sa smú vyhotovovať alebo použiť len s jej privolením.

Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zásadou v tejto právnej oblasti je, že na to, aby mohol niekto vyhotoviť fotografiu inej osoby alebo ju použiť, potrebuje jej súhlas. V tejto súvislosti nemožno nechať bez povšimnutia fakt, že Občiansky zákonník výslovne rozlišuje medzi vyhotovením fotografie a jej použitím. Teda, ak niekto napr. aj dá súhlas na vyhotovenie svojej fotografie, nemožno z toho vyvodzovať aj súhlas s jej použitím. Rovnako sa môže stať, že fotografiu si vyhotoví napr. osoba sama (selfie) a len súhlas s jej použitím udelí inej osobe.

Výnimky, pri ktorých nie je potrebný súhlas.

Tak ako v predchádzajúcej časti vykladané ustanovenie § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovuje prípady, kedy sa vyžaduje súhlas dotknutej osoby s vyhotovením jej fotografie, tak následne ďalšie 2 odseky tohto paragrafu (t. j. § 12 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka) ustanovujú výnimky z uvedeného všeobecného pravidla – teda sú v nich vymedzené prípady, v ktorých sa súhlas dotknutej osoby s vyhotovovaním jej fotografií nevyžaduje.

Podľa § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.

Podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Z uvedeného vyplýva, že prípady, v ktorých sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby na vyhotovenie jej fotografií, možno rozdeliť do dvoch skupín:

Prvú skupinu tvoria prípady, keď sa fotografie vyhotovujú na úradné účely na základe zákona. V týchto prípadoch rôzne osobitné právne predpisy výslovne ustanovujú pri vymedzení právomoci rôznych, najmä štátnych a správnych orgánov, ich právo vyhotovovať okrem iného aj fotografie osôb. Ako príklad možno uviesť súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých (pri ktorých je dieťa odňaté od rodiča, ktorý ho nemá v starostlivosti a zverované rodičovi, ktorý má mať podľa súdneho rozhodnutia dieťa vo svojej osobnej starostlivosti) alebo rôzne špecifické policajné zásahy (napr. domové prehliadky, vypátranie a zaistenie osôb a pod.). V týchto prípadoch sa súhlas dotknutej fyzickej osoby na jej fotografovanie nevyžaduje.

Zásah do práva na súkromie či ochranu osobnosti je v týchto prípadoch odôvodňovaný určitým špecifickým záujmom, ktorý v porovnaní so záujmom dotknutej osoby na ochrane súkromia a osobnosti prevažuje. Zásah do ich práv je v tomto prípade ospravedlnený verejným záujmom na verejnom poriadku v úradných veciach. Je totiž nesporné, že verejný záujem na nezneužívaní policajnej sily. Rovnako ak je pri nútenom výkone súdnych rozhodnutí vo veciach maloletých riziko, že by bez vyhotovovania aj obrazových, no najmä obrazovo-zvukových záznamov z jeho realizácie dochádzalo k zásahu do práv dieťaťa, je verejný záujem na ich vyhotovovaní silnejší ako záujem týmto konaním dotknutých osôb na ochrane ich práv. Práva dotknutých osôb sú však v týchto prípadoch chránené inými prostriedkami – a to napr. povinnosťou orgánov, ktoré vyhotovili v rámci výkonu úradnej činnosti vyhotovovaním fotografií do súkromia fyzických osôb, zabezpečiť nerozširovanie takýchto záznamov a ich ochranu pred zverejnením neoprávneným osobám. Tieto povinnosti správnym a štátnym orgánom zakotvujú spravidla tie právne predpisy, v ktorých je upravené aj ich oprávnenie na vyhotovovanie okrem iného aj fotografií fyzických osôb.

Druhú skupinu výnimiek zo všeobecného pravidla, podľa ktorého sa v zásade vždy na vyhotovenie fotografií, ktoré narúšajú osobnosť či súkromie fyzickej osoby predstavujú prípady, keď sa fotografia vyhotovuje na vedecké alebo umelecké účely alebo na účely spravodajstva. Občiansky zákonník však súčasne v záujme toho, aby sa nezneužíval inštitút týchto výnimiek na neoprávnený zásah do súkromia dotknutých fyzických osôb súčasne ustanovuje, že ani v prípade vyhotovovania fotografií na základe tejto zákonnej výnimky sa nemôžu následne použiť vtedy, ak by to bolo v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Niekto si odfotografuje na dovolenke pamiatku, či miesto a v zábere sa ocitne aj iná osoba. Môže táto osoba žiadať vymazanie fotky? 

Na úvod tejto odpovede je nutné v prvom rade uviesť, že platnosť a účinnosť slovenskej právnej úpravy vyhotovovania fotografií fyzických osôb je teritoriálne obmedzená na územie Slovenskej republiky. Preto ak sa v otázke popísaná situácia stala v zahraničí, je potrebné posudzovať ju z hľadiska práva tej ktorej krajiny. Právna úprava uvedeného inštitútu sa taktiež naprieč rôznymi krajinami líši, preto možno aj odporučiť cestujúcim, aby si zistili pred dovolenkovaním v rôznych zahraničných destináciách príslušnú právnu úpravu. Napr. v niektorých emirátoch Spojených arabských emirátov je fotografovanie cudzej ženy bez povolenia jej manžela považované trestným činom za ktorý hrozia vysoké tresty.

Ak by sa v otázke popísaná situácia stala na území Slovenskej republiky je nutné konštatovať za súčasnej právnej úpravy právny záver o tom, že fyzická osoba, ktorá bola zaznamená na fotografii inej osoby (a to hoci k tomuto výsledku úmysel fotografa vôbec nesmeroval a zámerom fotografa bolo len odfotografovať kultúrnu pamiatku) takým spôsobom, že je možná identifikácia jej totožnosti, má právo požadovať, aby fotograf takúto fotografiu vymazal, resp. nenávratne a bezodkladne upravil tak, že táto osoba nebude na tejto fotografii vyobrazená.

Ako sme totiž uviedli pri predchádzajúcich odpovediach, ak nejde o jeden z prípadov, pri ktorých právne predpisy explicitne ustanovujú, že je možné vyhotoviť fotografiu inej osoby aj bez jej súhlasu, vyžaduje sa súhlas tejto osoby vždy. Nie je vôbec relevantný zámer fotografa (odfotiť len pamiatku), posudzuje sa len výsledok. Ak vo výsledku na fotografii je zaznamenaná iná osoba, a to tak, že na jej základe možno identifikovať jej totožnosť a nejde o vyhotovenie fotografie na základe zákona na úradné účely, ani na spravodajské, vedecké či umelecké účely, a fyzická osoba nedala súhlas na jej vyhotovenie alebo použitie, má právo použiť prostriedky právnej ochrany pred neoprávneným vyhotovením či použitím fotografie, na ktorej je zobrazená.

Fyzická osoba má v prípade neoprávnených zásahov do jej osobnosti či súkromia podľa § 13 ods. 1 právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili  následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

V prípade neoprávneného zhotovenia fotografia je preto súčasťou práv dotknutej osoby najmä právo požadovať jej neodvratné odstránenie (alebo neodvratná úprava tak, že táto osoba po úprave už na fotografii nebude zobrazená tak, že ju bude možné identifikovať – napr. začiernením hlavy, zníženia rozlíšenia v oblasti hlavy a pod.) a právo požadovať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov (to bude prichádzať do úvahy najmä vtedy, ak bola fotografia niekde zverejnená alebo ju fotograf ukazuje rôznym osobám a podobne – v takýchto prípadoch má právo dotknutá osoba požadovať, aby sa v tomto protiprávnom konaní nepokračovalo).

Rovnako v tejto súvislosti možno ešte uviesť, že len zo skutočnosti, že sa vyhotovuje fotografia nemožno bez ďalšieho vyvodzovať, že sa vyhotovuje na umelecký účel. Aj pojem umelecký účel je nutné vykladať zužujúco. O vyhotovovanie fotografií na umelecký účel by mohlo ísť napríklad v prípade, ak by sa tieto fotografie mali použiť napr. v rámci určitého umeleckého predstavenia (divadlo a pod.).

Ak sa zúčastním letného festivalu, koncertu a pod., dávam svoji vstupom automaticky povolenie na to, aby ma na akcii odfotografovali?

Právna úprava inštitútu vyhotovovania fotografií, na ktorých je fyzická osoba zachytená spôsobom umožňujúcim identifikáciu jej totožnosti sa vykladá zužujúco – teda ak aj znenie jednotlivých ustanovení pripúšťa viaceré výklady, je potrebné použiť ten, ktorého aplikácia najmenej zasahuje do osobnosti dotknutej osoby a jej súkromia.

Na základe uvedeného je potom nutné konštatovať aj to, že ak fyzická osoba (ktorá si napr. kúpila vstupenku na festival, koncert a pod.) nesúhlasila s vyhotovovaním a použitím jej fotografii z predmetnej akcie, nemožno jej fotografiu vyhotovovať ani používať – v opačnom prípade by išlo o porušenie jej práv na ochranu osobnosti.

Samozrejme danie súhlasu s vyhotovením alebo použitím jej fotografie nemusí byť výslovné. Za danie súhlasu v tejto súvislosti možno považovať situáciu, ak v rámci predaja vstupeniek na príslušnú akciu sú zverejnené aj bližšie podmienky účasti na danej akcii, ktoré sa účastník kúpou vstupenky zaväzuje dodržiavať, a v rámci nich je uvedené aj oprávnenie tam určených osôb vyhotovovať a v podmienkach stanoveným spôsobom používať vyhotovené fotografie jednotlivých účastníkov takejto akcie.

Ak však účastník akcie súhlas s vyhotovovaním alebo použitím svojich fotografii nedal (či už výslovne alebo nepriamo – napr. zakúpením vstupenky s ktorej kúpou sa zaviazal dodržiavať podmienky akcie) a nie sú splnené zákonné podmienky na ich vyhotovenie a použitie bez súhlasu dotknutej fyzickej osoby, používanie a vyhotovovanie jeho fotografií je protiprávne.

V prípade, že nájdem na internete fotku z takejto akcie a nechcem ju tam, mám právo žiadať jej odstránenie?

Ak bola na určitej udalosti vyhotovená a následne použitá fotografia dotknutého účastníka, a išlo o vyhotovenie a použitie fotografie v rozpore s príslušnou právnou úpravou, má týmto protiprávnym konaním poškodený účastník rôzne právne prostriedky nápravy tejto situácie.

Podľa § 13 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že účastník akcie, na ktorej bola neoprávnene vyhotovená jeho fotografia a/alebo bola následne neoprávnene použitá, má právo požadovať aj jej odstránenie, a to od osoby zasahujúcej svojim protiprávnym konaním do ochrany osobnosti účastníka akcie a jej súkromia. Požadovaním odstránenia takejto fotky totiž dochádza k upusteniu od neoprávneného zásahu (spočívajúceho v neoprávnenom použití fotky na účely zverejnenia na internete).

Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát