Trestný čin úkladnej vraždy

Úkladná vražda je veľmi podobným trestným činom, ako je trestný čin vraždy. Podľa § 144 Trestného zákona
Kto iného úmyselne usmrtí s vopred uváženou pohnútkou, potrestá sa odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov.

Objekt, subjekt aj subjektívna stránka tohto trestného činu je rovnaká ako pri vražde. Objektom trestného činu, je vzhľadom na zaradenie tohto trestného činu (trestné činy proti životu a zdraviu) ľudský život, ako najdôležitejšia hodnota v demokratickej spoločnosti. Subjektom tohto trestného činu je ten, kto trestný čin spôsobil, teda páchateľ. Subjektívnou stránkou trestného činu je vnútorný psychický vzťah páchateľa k jeho konaniu, a teda to, či páchateľ spáchal trestný čin úmyselne alebo z nedbanlivosti. Tak ako aj pri vražde, aj pri tomto trestnom čine sa na jeho spáchanie vyžaduje úmysel.  Rozdiel spočíva v objektívnej stránke. Na to, aby mohol byť skutok klasifikovaný, ako trestný čin úkladnej vraždy, musí páchateľ usmrtiť živého človeka s vopred uváženou pohnútkou. Vraždy sa je možné často dopustiť aj na základe spontánneho rozhodnutia v danej chvíli. Páchateľ trestného činu úkladnej vraždy často tento skutok vopred a dôkladne plánuje a pripravuje sa naň.

Rovnako ako pri vražde, aj v tomto prípade môže súd páchateľovi prísnejší trest. Trest v rozpätí dvadsaťpäť rokov až doživotie môže súd uložiť v prípade ak a už bol páchateľ odsúdený za trestný čin vraždy, alebo spáchal trestný čin úkladnej vraždy na dvoch osobách, alebo závažnejším spôsobom konania, alebo na chránenej osobe, alebo z osobitného motívu, alebo v úmysle získať majetkový prospech. Trest odňatia slobody na doživotie je možné uložiť, ak už bol páchateľ za tento trestný čin raz odsúdený, alebo sa ho dopustil v nebezpečnom zoskupení alebo za krízovej situácie.

Rovnako, ako pri trestnom čine vraždy, aj k tomuto trestnému činu uvedieme príklad zo súdnej praxe.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1 To 9/2014

Špecializovaný trestný súd rozhodoval o skutku, ktorého sa páchateľ dopustil z dôvodu, aby sa vyhol povinnosti splatiť svoje dlhy. Páchateľ bol odsúdený za to, že nelegálne držanou zbraňou, v presne nezistenom čase pred uvedeným skutkom, v úmysle usmrtiť a zbaviť sa tak svojho veriteľa, na neho vystrelil pričom ho zasiahol do ľavej temennej oblasti hlavy, v dôsledku čoho došlo k poraneniu mozgu poškodeného s prerušením riadiacich a regulačných funkcií mozgu s následným zlyhaním centrálneho mozgového systému a k jeho smrti. Súd po dôkladnom zhodnotení prípadu rozhodol, že sa páchateľ odsudzuje za spáchanie obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy a za to ho odsúdil na doživotie v ústave na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Odsúdený sa odvolal, no Najvyšší súd dal za pravdu Špecializovanému trestnému súdu, pričom vo svojom rozhodnutí zdôvodnil použitie najprísnejšieho trestu:

„Aj podľa názoru odvolacieho súdu v prípade obžalovaného Š. S. sú splnené všetky formálne i materiálne podmienky pre uloženie trestu odňatia slobody na doživotie. Vychádza pritom nielen z výsledkov znaleckého dokazovania, ktoré súd prvého stupňa podrobne rozobral v dôvodoch odvolaním napadnutého rozsudku, ale i z následku, ktorý bol konaním obžalovaného spôsobený, z jeho neschopnosti vyjadriť ľútosť, z neschopnosti súcitu, ako i z toho, že obžalovaný popiera svoje skutky, napriek prevahe usvedčujúcich dôkazov a všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne odôvodňujú záver, že nie je nádej na nápravu obžalovaného Š. S. trestom kratšieho trvania. „

Najvyšší súd SR, ako odvolací súd v tejto veci vysvetlil aj rozdiel medzi vraždou a úkladnou vraždou:

„V právnej kvalifikácii súdeného skutku odvolací súd uvádza, že táto je správna a zodpovedá všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku ako obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zák. O úkladnú vraždu pôjde spravidla vtedy, ak ide o vraždu na objednávku, keď bola sľúbená odmena za vykonanie činu alebo, keď páchateľ odmenu dôvodne očakáva alebo, keď ide o premyslený prípad vraždy, pri ktorej má páchateľ v úmysle získať majetkový prospech bezprostredne alebo dodatočne, napríklad aj fyzickou likvidáciou svojho veriteľa. Na rozdiel od vraždy (§ 145 Tr. zák.), pri úkladnej vražde (§ 144 Tr. zák.) pôjde o prípady zložitejšie na prípravu, vyžadujúce si určitý predchádzajúci plán a koordináciu v čase, priestore i prostriedkoch. Takýto postup páchateľa musí vždy smerovať k cieľu usmrtiť obeť za každú cenu, ako následok predchádzajúcej prípravy, či už ako akt pomsty, nenávisti, žiarlivosti alebo zištnosti. Pri úkladnej vražde musí úmysel obsahovať vopred uváženú pohnútku, ktorou sa rozumie sformulované rozhodnutie usmrtiť iného, ktoré pretrváva počas dlhšieho časového obdobia pred usmrtením človeka. Aby mohlo ísť o uvážené rozhodnutie, musí byť aspoň čiastočne spracované rozumovou zložkou vôle páchateľa. Nestačí len emocionálne rozhodnutie.“

Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát