Čo je štátny stavebný dohľad?
Štátny stavebný dohľad je upravený v ust. § 98 Stavebného zákona:
(1) Štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona.
(2) Orgány štátneho stavebného dohľadu sú oprávnené zisťovať, či
a) sa stavba, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce vykonávajú podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia,
b) sú splnené podmienky na uskutočňovanie stavby podľa § 44,
c) sa na stavbe nachádza projekt stavby overený v stavebnom konaní a či sa vedie stavebný denník,
d) sa pri uskutočňovaní stavby, stavebných úprav alebo pri udržiavacích prácach dodržiavajú podmienky stavebného povolenia, všeobecne záväzné právne predpisy a technické normy vzťahujúce sa na stavebné práce a stavebné výrobky,
e) sa stavba užíva spôsobom povoleným v kolaudačnom rozhodnutí,
f) sa stavba udržiava v dobrom stavebnom stave,
g) sa dodržiavajú podmienky povolenia alebo nariadenia odstránenia stavieb alebo nariadených stavebných úprav a udržiavacích prác,
h) sa terénne úpravy alebo ťažobné práce vykonávajú podľa povolenia,
i) sa odstraňovaním stavby neohrozujú susedné pozemky a stavby na nich
Štátny stavebný dohľad vykonávajú poverení zamestnanci Slovenskej stavebnej inšpekcie, stavebného úradu, iných orgánov štátnej správy oprávnených osobitnými predpismi dozerať na uskutočňovanie, užívanie a odstraňovanie stavieb v medziach týchto predpisov, krajského stavebného úradu, a ide v podstate o kontrolný mechanizmu dodržiavania zákona a právnych predpisov v rámci realizácie stavieb, ako aj pri ich užívaní. Predmetom štátneho stavebného dohľadu je kontrola dodržiavania zákona.
Ust. § 98 sa člení na dva odseky:
Ods.1 je formulovaný pomerne všeobecne a spomína oblasti ako ochrana verejného záujmu, práva a právom chránené záujmy, avšak obe tieto oblasti musia mať základ v rámci či už stavebného zákona alebo celého radu osobitných právnych predpisov od zákonnej formy cez vyhlášky ministerstiev a iných orgánov štátnej správy až po STN normy.
Ods. 2 poskytuje odpoveď na to, aké konkrétne skutočnosti môžu byť predmetom výkonu štátneho stavebného dohľadu.
V praxi sa však stáva, že je štátny stavebný dohľad vykonávaný aj vo vzťahu k stavbám, ktoré boli postavené pred vydaním stavebného zákona, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. októbra 1976.
Aké predpisy boli platné pred zákonom č. 50/1976 Zb. ? (súčasný stavebný zákon)
Pred stavebným zákonom, boli v platnosti zákon o územnom plánovaní a zákon o stavebnom poriadku, oba z roku 1958, a zákon o dokumentácii stavieb z roku 1959, ktoré nahradili zákon č. 280/1949 Zb. o územnom plánovaní a výstavbe obcí a zákon č. 93/1950 Zb. o výstavbe obcí.
Preto na stavebné práce, ktoré boli vykonané pred účinnosťou zákona č. 50/1976 Zb. by sa mali aplikovať práve ustanovenia vyššie uvedených zákonov. Tomuto sa venuje aj ust. § 141 ods. 2 Stavebného zákona:
Pri stavbách dokončených predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa konanie vykoná podľa doterajších predpisov, pokiaľ nejde o stavby, na ktoré sa vzťahovalo ustanovenie bodu 119 vyhlášky Štátneho výboru pre výstavbu č. 243/1957 Ú. l. (Ú. v.), ktorou sa vydávajú vykonávacie predpisy k vládnemu nariadeniu o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich častí a o povolení na ich uvedenie do trvalej prevádzky (užívania).
Štátny stavebný dohľad vo vzťahu k takýmto stavbám síce v praxi vykonaný byť môže, avšak stavby by mali byť posudzované podľa právnej úpravy účinnej v čase uskutočňovania stavby, resp. stavebných úprav. V prvom rade bude však potrebné stavebnému úradu preukázať vek stavby, teda, že skutočne ide o stavbu spred roka 1976. Ak toto vlastník preukáže, tak by mal štátny stavebný dohľad prebehnúť v zásade bez problémov.
Čo v prípade, ak stavebný úrad pri výkone štátneho stavebného dohľadu skonštatuje, že ide o stavbu čiernu?
Niečo takéto by v zásade nemalo byť možné. Čierna stavba je pojem zákonom neupravený, v praxi však bežne zaužívaný. Ide o označenie stavby postavenej bez stavebného povolenia, resp. v rozpore s ním. Stavebné povolenie však pred účinnosťou Stavebného zákona potrebné na uskutočnenie stavby nebolo, a teda de facto ani nemôže ísť o čiernu stavbu. Ide o premietnutie zásady zákazu retroaktivity. Ak napriek tomu bolo bude stavebným úradom skonštatované, že ide o čiernu stavbu a tento následne vydá dodatočné povolenie stavby a vlastníka odkáže na podanie návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia, tak takýto postup bude v rozpore so zákonom a do úvahy by prichádzalo podanie odvolania, v ktorom bude potrebné uviesť, že stavebné práce, ktoré mali byť predmetom dodatočného stavebného povolenia boli realizované pred 01.10.1976, a preto je v danom prípade potrebné postupovať v súlade s ust. § 141 ods. 2 stavebného zákona, t.j. podľa predpisov účinných do 01.10.1976.
Na tomto mieste by som si však dovolil zdôrazniť, že hore uvedené sa týka iba stavieb a úprav vykonaných do účinnosti stavebného zákona zo dňa 01.10.1976, a preto akékoľvek ďalšie stavebné úpravy sa už budú spravovať právnym režimom účinným v čase uskutočnenia stavby, resp. stavebnej úpravy.
