Dobrý deň,
na Vami položenú otázku uvádzame, že k zmene priezviska maloletého, aby dieťa malo priezvisko ako Vy po uzatvorení manželstva, bude potrebný písomný súhlas otca dieťaťa s jeho úradne overeným podpisom.

Sme názoru, že splnomocnenie, ktoré máte k dispozícii od otca dieťaťa, nebude postačujúce na zmenu priezviska maloletej po uzatvorení manželstva, keďže zo samotného splnomocnenia by musel vyplývať súhlas so zmenou priezviska z jedného na iné, teda to, ktoré budete mať Vy ako matka po uzatvorení manželstva a toto priezvisko nové zatiaľ nemáte.

Návrh na zmenu priezviska na súd prípadne písomný doklad o súhlase otca maloletej so zmenou priezviska môžete žiadať resp. podať na súd až po uzatvorení manželstva, lebo zatiaľ nemáte nové priezvisko, na ktorom sa s budúcim manželom dohodnete.

Ak otec dieťaťa nebude súhlasiť so zmenou priezviska, potom jedinou cestou je podať návrh na súd o zmenu priezviska maloletého.

Pokiaľ ide o osvojenie maloletej Vašim budúcim manželom, tu bude potrební podať návrh na súd o osvojenie maloletej Vašim budúcim manželom. Vzhľadom na vek maloletej - 15 rokov veku - bude potrebný aj jej súhlas na osvojenie Vašim budúcim manželom. Osvojiť si možno len maloletého, teda do 18 rokov veku.

Na ďalej uvedenom linku /https://ficek.sk/osvojenie-adopcia-vsetko-o-osvojeni-3/ nájdete všetky informácie, ktoré je potrebné splniť pokiaľ ide o osvojenie.

Odporúčam vo veci kontaktovať advokáta.

Môžete kontaktovať aj našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň,
právoplatnosťou rozsudku o osvojení zanikli Vaše rodičovské práva a povinnosti, medzi ktoré patrí aj platenie výživného. Takže výživné už preto neplatíte. Pokiaľ by ste však boli v omeškaní s platením výživného za predchádzajúce obdobie, teda do právoplatnosti rozsudku o osvojení, toto je potrebné uhradiť.júce obdobie, teda dozsudku o osvojenízanikli

Dobrý deň prajem,

podľa § 101 Zákona o rodine 

(1) Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas možno len do času, kým nie je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

(2) Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča. Ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, jeho súhlas na osvojenie sa vyžaduje iba vtedy, ak je spôsobilý posúdiť dôsledky osvojenia.

Ak ste neboli pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, tak potom je potrebný aj Váš súhlas a tento nemožno nahradiť ani súdnym rozhodnutím. Bez Vášho súhlasu tak Vaše spoločné dieťa nemôže jej nový manžel osvojiť.

Dobrý deň, 
ďakujeme za otázku, ku ktorej predkladáme nasledovnú odpoveď :

1./ Podľa ust. § 102 ods. 2  zákona o rodine platí, že "osobný súhlas rodiča v prípade  ak dáva súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom musí mať písomnú formu a musí byť uskutočnený pred súdom alebo pred orgánom sociálnoprávnej ochrany, alebo pred povereným zamestnancom orgánu sociálnoprávnej ochrany v zdravotníckom zariadení, kde sa dieťa narodilo.

Zo súdnej praxe uvádzame, že súd v konkrétnom prípade považoval za dostačujci písomný súhlas rodiča dieťaťa s úradne overeným podpisom.

Súhlas musí byť urobený výslovne, bez podmienky a bez omylu a musí byť urobený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, s úradne overeným podpisom s presnou identifikáciou rodiča dieťaťa, ktorý dáva súhlas s osvojením, druhého rodiča, identifikovanie dieťaťa, a osvojiteľa  - Vášho manžela /meno, priezvisko, rodné číslo, trv. pobyt/.

2./ Chceme súčasne uviesť, že podľa § 102 zákona o rodine na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak (okrem iných) 
-  počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka.

3./ Podľa ust. § 101 ods. 4 zákona o rodine  platí, že ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas. Musíte teda rátať aj s uvedeným názorom a súhlasom Vášho 10 ročného syna. 

Podľa§ 146  Civil. mimosporového poriadku osvojované dieťa súd vyslúchne, len ak je schopné pochopiť význam osvojenia a výsluch nie je v rozpore s jeho záujmom. Ak sa nemá osvojované dieťa vyslúchnuť, nepredvoláva sa na pojednávanie. 
Veková hranica nadobudnutia tejto spôsobilosti je individuálna a preto je jej určenie ponechané na posúdení súdu, ktorý berie do úvahy všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu.

Dobrý deň,

ako som uviedol aj v odpovedi na Vašu otázku, resp. ako bolo uvedené v článku https://ficek.sk/ako-vybabrat-s-biologickym-otcom-62, takáto možnosť nie je v SR vylúčená. Treba však zobrať na zreteľ, že ide o právny názor, ktorý vychádza z analýzy tohto ustanovenia a judikatúry a môže byť odlišný od iných právnych názorov, či výkladov. Ako som spomínal, existujú aj právne názory, že ide o obchádzanie zákona, či rozpor s dobrými mravmi. Prezentovaný právny názor vychádza z právneho názoru Najvyššieho súdu SR, ktorý v konaní sp.zn. 5 Cdo 492/2015, uviedol nasledovné:

V zmysle § 91 ods.1 zákona o rodine v prípade určenia otcovstva druhou zákonnou domnienkou sa za otca dieťaťa považuje muž, ktorý vyhlásenie urobil. Citované ustanovenie nevyžaduje k vzniku otcovstva splnenie žiadnej ďalšej hmotnoprávnej podmienky, pričom aj z použitého pojmu “muž“ - vyplýva, že muž vyhlasujúci, že je otcom dieťaťa, stane sa otcom v zmysle práva hoci nemusí byť zároveň aj biologickým otcom dieťaťa, toto sa však predpokladá. Zákonodarca pri tomto spôsobe určenia otcovstva vychádza z predpokladu, že muž ktorý robí vyhlásenie o otcovstve k dieťaťu, koná slobode a vážne, vedomý si dôsledkov tohto svojho úkonu a zodpovednosti, ktorú na seba berie. Súčasne vyhlásenie robí aj matka dieťaťa, ktorá takto prejaví svoj úmysel zabezpečiť spoločnú starostlivosť o dieťa s konkrétnym mužom. Druhá domnienka otcovstva teda vychádza z rešpektovania slobodnej vôle dvoch ľudí, ktorí sa dobrovoľne rozhodnú starať sa o spoločné dieťa. Práve takýto dobrovoľný a slobodný záväzok dáva vyššiu mieru garancie, že dieťa bude mať vytvorené stabilné, bezpečné a harmonické rodinné zázemie. Táto konštrukcia určenia otcovstva, i keď nemusí za každých okolností zodpovedať skutočnému stavu rodičovstva a môže prípadne viesť aj k obmedzeniu práv biologického otca, vychádza z uprednostnenia právnej istoty a záujmov dieťaťa. Je premietnutím práv dieťaťa a ochrany jeho záujmov v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa. Úprava zákonných domnienok má za cieľ zabezpečiť určenie skutočného – biologického otcovstva i keď nemožno vylúčiť prípady nezodpovedajúce skutočnému stavu 8 5 Cdo 492/2015 otcovstva, nápravy tohto stavu je možné oprávneným subjektom dosiahnuť za podmienok, ktoré sa spájajú s inštitútom zapretia otcovstva a následným určením otcovstva.

Pre uistenie sa v postupe samozrejme môžete navštíviť advokáta osobne, kde by ste mohli prebrať rôzne alternatívy a rozhodnúť sa, ako budete postupovať.

Dobrý deň,

pokiaľ ide o osvojenie, jeho cieľom je najmä zaradiť dieťa opätovne do úplnej rodiny. Samozrejme prichádza do úvahy aj osvojenie dieťaťa osamelou osobou, avšak úrady viac preferujú osvojenie manželmi, alebo osvojenie manželom rodiča. Ak by ste ju chceli osvojiť, mohli by ste tak učiniť napríklad z pozície manžela matky dieťaťa. Domnievam sa, že za takýchto okolností by osvojenie nebolo možné. Ani obnovenia Vášho spolužitia by túto situáciu nevyriešilo, nakoľko ani partner rodiča dieťa osvojiť nemôže.

Dobrý deň. 

Váš brat si najmladšieho syna svojej manželky osvojil a tak medzi ním a maloletým vznikol rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi.

Zrušiť takéto osvojenie je možné len z vážnych dôvodov súdnou cestou a to len v lehote do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné osvojenie zrušiť. 

Ak táto lehota u Vášho brata ešte neuplynula, tak môže podať na súd návrh na zrušenie osvojenia. 

Dobrý deň. To, či Vášmu manželovi bude návrh na osvojenie Vašej dcéry schválený, alebo nie bude závisieť od posúdenia viacerých okolností. Budú sa skúmať pomery na strane Vášho manžela, na vzťah Vášho manžela k maloletej, tiež sa bude prihliadať na súhlas biologického otca a vyjadrovať sa k návrhu bude určite aj kolízny opatrovník. Súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, čiže ak by aj biologický otec nesúhlasil s osvojením a bolo by to v záujme Vašej dcéry tak súd osvojenie schváli. Odporúčam kontaktovať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a následne advokáta, ktorý Vám pomôže nielen pri sformulovaní návrhu, ale aj pri zastupovaní na súde. 

Dobrý deň, Zákon o rodine pozná len osvojenie manžela matky, ktorá má dieťa. Preto pokiaľ má Váš priateľ záujem na osvojení Vašej dcéry v prvom rade odporúčam sobáš. Až následne môže dať Váš priateľ (už ako Váš manžel) návrh na súd na osvojenie maloletej. Účastníkom bude on ako osoba, ktorá má zájem osvojiť maloleté dieťa, Vy ako matka a biologický otec maloletej. V konaní tiež bude vystupovať kolízny opatrovník, ktorý sa bude vyjadrovať k záujmu maloletej. Váš priateľ bude musieť v konaní pred súdom preukázať, že má skutočný záujem byť otcom maloletej a bude jej oporou po každej stránke. K návrhu sa bude vyjadrovať aj bilogický otec dieťaťa, ktorý s tým musí súhlasiť. Odporúčam obrátiť sa na advokáta, pred podávaním takéhoto návrhu, aby spĺňal všetky náležitosti a aby ste k nemu pripojili všetky dôkazy, ktoré je potrebné. 

Dobrý deň, v prvom rade považujem za potrebné uviesť, že si pravdepodobne mýlite dva inštitúty, a to osvojenie (adopciu) a zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov. Rodič dieťaťa si nemôže vlastné dieťa osvojiť. Ak je maloleté dieťa dcérou Vášho brata, stačí požiadať súd o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. V rámci tohto konania bude Váš brat požadovať zveriť dcéru do svojej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na Vami opísané skutočnosti nepovažujem za vôbec nereálne, aby bolo maloleté dieťa zverené jemu do osobnej starostlivosti vzhľadom na správanie sa matky dieťaťa. Ak dokonca prebieha trestné konanie kvôli drogám voči matke dieťaťa, je podľa mňa v prospech maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča (samozrejme, ak má Váš brat osobnostné schopnosti a predpoklady na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa). Súd by po vykonaní potrebného dokazovania rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti Vášho brata a zároveň určil matke dieťaťa vyživovaciu povinnosť (vzhľadom na jej pomery pravdepodobne minimálne).