Dobrý deň,

môže to byť rôzne. 
Pokiaľ už váš otec nežije, potom ste dedičom po ňom vy. Ak však otcove sestry žijú, tento majetok môžu zdediť aj ony. Iba ak by nežili, nastupujú na ich miesto ich deti. Každý z vás bude dediť podiel vášho predka. Uvedené platí v prípade, ak neodmietli dedičia dediť a otec so sestrami uzavrel až v dedičskom konaní dohodu o tom, že všetko zdedí iba on. 

V inom prípade, ak by sestry odmietli dedičstvo po svojom otcovi a to je dôvod prečo váš otec zdedil po ňom všetok majetok, platí, že v takomto prípade už sestry (ani ich potomkovia, ak tieto už nežijú) dediť nebudú, nakoľko odmietnutie dedičstva v pôvodnom dedičskom konaní sa vzťahuje aj na novoobjavený majetok. Teda ak by dedičstvo odmietli notár ich už ani nebude volať dediť a jediným dedičom sa stanete vy.

Súčasne platí, že síce sa dedičstvo nadobúda okamihom smrti poručila, musí o ňom ešte rozhodnúť súd, aby sme mohli hovoriť o tom, že ste právoplatný dedič.  Uznesenie o dedičstve má síce iba deklaratórny charakter, .t j. iba potvrdí, že ku dňu smrti poručiteľa došlo k prechodu práv a povinností poručiteľa na jeho dedičov, avšak na jeho podklade vykoná kataster záznam, že došlo k prechodu vlastníckeho práva k tomuto majetku.

Preto ak majetok nebol zahrnutý do pôvodného dedičského konania, potom podajte návrh na začatie dodatočného konania o dedičstve, kde uveďte, aký majetok sa objavil a nebol v pôvodnom konaní o dedičstve známy, a teda ani prejednaný. 

V zmysle ust. § 211 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku:

"Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná."

Vzhľadom na uvedené, súd, resp. poverený notár vykoná dodatočné konanie o dedičstve, rozhodne o ňom uznesením, následkom čoho sa vy stanete aj oficiálne právoplatnými dedičmi/ právoplatným dedičom. 

Dobrý deň,
na Vami položenú otázku uvádzame, že samotné prihlásenie na trvalý pobyt v zmysle zákona o hlásení pobytu občanov SR má len evidenčný charakter a nezakladá vlastnícke právo ako k nehnuteľnosti, tak aj k jej vlastníkovi. To, že vnuk má trvalý pobyt na adrese Vašej nehnuteľnosti neznamená teda, že túto bude z titulu prihlásenia na trvalý pobyt aj dediť.

Keďže Vaše deti žijú, tieto v zmysle ust. Obč. zákonníka sú Vašimi zákonnými dedičmi. Váš vnuk by dedil podiel na nehnuteľnosti - byte - len v prípade, že jeho rodič ako Váš potomok by v čase Vášho úmrtia už nežil.

Dobrý deň, ak nezanechal závet, potom by ste podľa zákona mohli dediť iba v tom prípade, ak by ste s ním žili v spoločnej domácnosti najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou a z tohto dôvodu ste sa starali o spoločnú domácnosť. Ak uvedenú podmienku nespĺňate, dediť podľa zákona nebudete. Naopak, ak ju spĺňate, budete dediť buď podľa druhej dedičskej skupiny, za predpokladu, že poručiteľ nezanechal po sebe žiadne biologické deti. 

Dobrý deň,
nie, nemôžete, pretože deti sú neopomenuteľní dedičia a pokiaľ ich platne nevydedíte, musia dostať svoj dedičský podiel, pričom platí, že dospelí dedičia aspoň polovicu ich zákonného dedičského podielu a maloletí dedičia celý zákonný podiel.

Dobrý deň, vo veci je potrebné podať návrh na dodatočné konanie o dedičstve v zmysle ust. § 211 Civilného mimosporového poriadku :

"Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná."

Návrh podajte na príslušnom okresnom súde podľa toho, kde sa predmetné nehnuteľnosti nachádzajú.

Dobrý deň, áno, správne predpokladáte. Podľa Občianskeho zákonníka platí, že v prípade, ak nededí dieťa  poručiteľa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Jedná sa o právo reprezentácie, ktoré sa uplatňuje aj v I. dedičskej skupine. Vzhľadom na to budú dediť spolu s ostatnými deťmi poručiteľa aj deti nebohej dcéry poručiteľa. 

Dobrý deň,
v takýchto prípadoch sa jedná o tzv. dodatočné dedičské konanie, ktoré ako do úvahy prichádzajúci dedič môžete iniciovať na súde, kde bolo vedené pôvodné dedičské konanie po nich. Najlepšie by bolo, keby sa Vám podarí v archívoch alebo doma medzi starými papiermi nájsť dokumenty o predchádzajúcich dedičských konaniach.

Dobrý deň,
z otázky vyplýva, že zomrel/zomrel starý rodič a jeho syn už nežije. Pýtate sa, či manželka nebohého syna v starých rodičov bude dedičom po starých rodičoch.

Odpoveď je tá, že manželka nebohého syna nemôže byť zákonným dedičom  a to z jednoduchého dôvodu, že nie je potomkom starých rodičov. Keďže syn Vašich starých rodičov nežije, nastupujú na jeho miesto jeho deti - vnuci poručiteľa.

Platí ust. § 473 Obč. zákonníka :

Dobrý deň,
v otázke neuvádzate kedy bolo právoplatne skončené dedičské konanie, ktorým Vaša teta nadobudla majetok po starom otcovi ako poručiteľovi .To je podstatné. V otázke uvádzate, že Váš otec bol vydedený.

V uvedneom prípade platí ust. § 469a/ ods. 2  Obč. zákonníka, podľa ktorého platí, že "pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.", teda vydedenie sa vzťahuje aj na potomkov dediča ak je to vyslovene uvedené v listine o vydedení, pričom nie je podstatná plnoletosť alebo maloletosť potomkov /vnúčat/.

Aby ste sa mohli dopracocať ku konkrétnej odpovedi a riešeniu veci, je treba nahliadnúť do dedičského spisu po starom otcovi /žiadosť treba podať na prísl. okresný súd podľa sídla notára, ktorý dedičstvo prejednával. Podstatné však je to, kedy bolo dedičské konanie po starom otcovi a to z dôvodu plynutia premlčacej doby podľa § 107  a ust. §  485 Obč. zákonníka. V zmysle cit. ustanovenia platí, že ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným daedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dedič. Premlčacia doba je v tomto prípade dva, max. tri  roky. Aby ste vo veci nevynakladali zbytočné úsielie, treba najprv vedieť kedy bolo právoplatne ukončené dedeičské konanie po starom otcovi. Ak je to viac ako 2 roky, potom vo veci od dedičov starého otca nič nevymôžete.

Dobrý deň, v otázke sa pýtate, či vy ako vnuci starého otca poručiteľa máte nárok na dedičstvo po starom otcovi, keďže jeho dcéra sa o Vás nestarala.
Vo Vami uvedenom prípade platí ust. § 473 Obč.zákonníka :

"(1/ V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že ak Vaša mama žije ku dňu úmrtia a následného prejednania dedičstva po starom otcovi, ona je dedičom. Právo na dedičstvo sa nezakladá na zásadách zásluhovosti. Otázkou je či starý otec Vašu mamu nevydedil alebo či nespísal závet. Ak chcete zistiť ktorý notár bude dedičstvo po starom otcovi prejednávať, treba kontaktovať informačné centrum prísl. okresného súdu miesta trvalého bydliska poručiteľa v deň úmrtia a následne zistíte meno notára. Následne môžete kontaktovať notára, že je možné, že ste dedičmi po poručiteľovi v prípade spísania závetu z jeho strany.

Zoznam súdov nájdete na stránke Ministerstva spravodlivosti SR.