Dobrý deň, z otázky vyplývam že ste podali výpoveď z pracovného pomeru a teraz plynie výpovedná doba. Uvádzame, že aj keď plynie výpovedná doba, zamestnávateľ môže odstúpiť od záväzku vyplácať vám 50 % priemerného mesačného zárobku za každý mesiac plnenia záväzku nevykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter.

Uvedené vyplýva z ust. § 83a/ ods. 6 Zákonníka práce :

"Zamestnávateľ môže od záväzku podľa odseku 1 odstúpiť len počas trvania pracovného pomeru zamestnanca; záväzok zaniká prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo odstúpenie doručené druhej zmluvnej strane, najneskôr však posledným dňom trvania pracovného pomeru."

Dobrý deň, ust. § 269 ods. 2 Obchod. zákonníka uvádza :
"Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá."

V otázke uvudzate, že zmluvu ste podpísali ako s.r.o. a v zmluve je dohodnutá konkurenčná doložka s tým, že po skončení zmluvy nesmiete vykonávať zrejem totožnú činnosť pre konkurenčnú spoločnosť v trvanéí 12 mesiacov, alebo musíte zaplatiť zml. pokutu 7000 €.

Z otázky predpokladáme, že Vaša zmluva nie je zmluvou o obchodnom zastúpení, keďže to v otázke neuvádzate, pri ktorej v zmysle ust. § 657 Obchod. zákonníka vyplýva, že "obchodný zástupca nesmie oznámiť údaje získané od zastúpeného pri svojej činnosti bez súhlasu zastúpeného iným osobám alebo ich využiť pre seba alebo pre iné osoby, pokiaľ by to bolo v rozpore so záujmami zastúpeného. Táto povinnosť trvá aj po ukončení zmluvy o obchodnom zastúpení."

Uvedené ustanovenie je pomerne presné a teda ak by ste nastúpili do TPP k inej spoločnosti, nesmiete tejto spoločnosti ako zamesntávateľovi oznámiť údaje získané pri svojej terajšej činnsoti  alebo ich využiť pre seba. Nevieme v čom spočíva presne Vaša činnosť, ale dovolíme si predpokladať, že ide o činnosť, resp. jej rozsah formy a podmienky, ktoré nie sú také, že by obdobné resp. totožné neužívala aj iná firma s rovnakým predmetom činnosti. Musíme tiež uviesť, že ak teraz vykonávate činnosť ako s.r.o., nikto Vám nemôže zakázať zamestnať sa na TPP. Ohľadom zml. pokuyt pre oblasť obchodnoprávnych vzťahov platí ust. §  301 Obchod. zákonníka :

Ak by ste chceli ukončiť činnosť podľa zmluvy, je treba psotupovať podľa uzatvorenej zmluvy.

Odporúčam kontaktovať advokáta.

Dobrý deň,
áno. Zákon je postavený tak, že akonáhle sa jedná o konkurenčné činnosti, musíte mať jeho súhlas, ak zotrváte v pracovnom pomere. Nie je pritom rozhodujúce kto začal skôr podnikať v predmetnej oblasti. Dá sa povedať, že Vás zákon postaví pred rozhodovanie, či zostať v pracovnom pomere so zamestnávateľom alebo podnikať ako s.r.o.

Prepáčte, ale chcem Vám objasniť situáciu. Pracoval som ako SZČO pre firmu nazvyme ju C a tá pracovala pre firmu B, firma B pracuje pre firmu,  pre ktorú sme tvorili finálne produkty - firma A.
A teraz som prestúpil do inej firmy, ktorá pracuje pre jednú nemeckú firmu, ale tá nemecká firma tiež pracuje pre firmu A.
A preto sa chcem spýtať či sa na niečo také vzťahuje konkurenčná doložka?
Ďakujem.

Dobrý deň,
ak ste práce vykonávali ako SZČO, potom sa na Váš právny vzťah mali použiť ust. Obchodného zákonníka.

Obchodný zákonník oblasť zákazu konkurencie osobitne nerieši pre jednotlivé zmluvné typy, ale zákaz konkurencie vyslovene rieši len pre zmluvu o obchodnom zastúpení podľa § 672a/ a nasl. Obchod. zákonníka. Zákaz konkurencie pritom musí byť dojednaný v písomnej forme.

T.j. pokiaľ vo Vami uzatvorenej zmluve otázka konkurenčej doložky nie je nijako upravená, Vy ako SZČO môžete pracovať pre kohokoľvek.

Dobrý deň,
predmetné ustanovenie zmluvy by bolo z dôvodu rozporu so zákonom neplatné a sankcia, ktorú by musel zamestnanec zaplatiť zaplatiť by mohla byť od zamestnanca vymáhaná iba v sume podľa ustanovenia § 83a ods. 4 Zákonníka práce.

Dobrý deň,
podľa ust. § 83a/ ods. 4 ZP platí :

"Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi primeranú peňažnú náhradu najmenej v sume 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca za každý mesiac plnenia záväzku podľa odseku 1. Peňažná náhrada je splatná vo výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, a to za predchádzajúce mesačné obdobie, ak sa nedohodlo inak."

Ako je Vám známe, predmetná dohoda o obmedzení zárob. činnosti zamestnanca, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, sa musí dohodnúť priamo v pracovnej zmluve.

Aby zamestnanec nebol viazaný predmetnou dohodou, muselo by dôjsť k písomnej dohode so zamestnávateľom, že predmetný záväzok zamestnanca, ako aj zamestnávateľa sa zrušuje (§ 54 ZP); t.j. nepostačuje to, že zamestnanec prehlási, že sa vzdáva svojho nároku podľa cit. ust. § 83a/ ods. 4 ZP. Táto dohoda o vzdaní sa nároku zamestnancom by bola neplatná v zmysle ust. § 574 ods. 2 Obč. zákonníka :

"Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná."

Dobrý deň,
podľa zákona sa musí konkurenčná doložka dohodnúť priamo v pracovnej zmluve, inak je neplatná. Pokiaľ ide o náhrady, je tu rozdiel vo formulácii. Pri náhrade pre zamestnanca je to povinnosť zamestnávateľa platiť takú náhradu, pričom ak sa nedohodnú na vyššej náhrade, musí platiť 50 %. Pri náhrade za porušenie konkurenčnej doložky ide o možnosť dohodnúť sa na tejto v zmluve. Ak ste sa teda nedohodli na tom, že pre porušenie konkurenčnej doložky máte platiť náhradu, nemusíte ju platiť. Na druhej strane ak ste sa nedohodli na náhrade ze Vaše obmedzenie, zamestnávateľ Vám musí platiť minimálne tých 50 %.

Dobrý deň,

podľa ust. § 83a Zákonníka práce platí :
"Obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru
(1) Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu v pracovnej zmluve dohodnúť, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude po určitú dobu, najdlhšie jeden rok, vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter.
(2) Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru, iba ak zamestnanec v priebehu trvania pracovného pomeru má možnosť nadobudnúť informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ich využitie by mohlo privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu.
(3) Ak obmedzenie zárobkovej činnosti dohodnuté v pracovnej zmluve je väčšie, ako to vyžaduje potrebná miera ochrany zamestnávateľa, môže súd záväzok zamestnanca podľa odseku 1 obmedziť alebo zrušiť.
(4) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi primeranú peňažnú náhradu najmenej v sume 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca za každý mesiac plnenia záväzku podľa odseku 1. Peňažná náhrada je splatná vo výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, a to za predchádzajúce mesačné obdobie, ak sa nedohodlo inak.
(5) Zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu v pracovnej zmluve dohodnúť na primeranej peňažnej náhrade, ktorú je zamestnanec povinný zaplatiť, ak poruší záväzok podľa odseku 1. Suma peňažnej náhrady nesmie presiahnuť celkovú sumu peňažnej náhrady zamestnávateľa dohodnutej podľa odseku 4. Suma peňažnej náhrady sa primerane zníži, ak zamestnanec splnil svoj záväzok sčasti. Zaplatením peňažnej náhrady záväzok zamestnanca podľa odseku 1 zanikne.
(6) Zamestnávateľ môže od záväzku podľa odseku 1 odstúpiť len počas trvania pracovného pomeru zamestnanca; záväzok zaniká prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo odstúpenie doručené druhej zmluvnej strane, najneskôr však posledným dňom trvania pracovného pomeru.
(7) Zamestnanec môže záväzok podľa odseku 1 vypovedať, ak mu zamestnávateľ nevyplatil peňažnú náhradu do 15 dní od uplynutia jej splatnosti; záväzok zaniká dňom, v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane.
(8) Záväzok podľa odsekov 1, 4 a 5 musí byť súčasťou pracovnej zmluvy, inak je neplatný. Odstúpenie od dohody podľa odseku 6 a výpoveď podľa odseku 7 musia byť písomné, inak sú neplatné.
(9) V kolektívnej zmluve je možné vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými možno dohodnúť obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru, dobu trvania obmedzenia zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru, minimálnu mieru primeranej peňažnej náhrady podľa odseku 4 a obmedzenie najvyššej sumy peňažnej náhrady podľa odseku 5."

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že obmedzenie vykonávania zamestnania s konkurenčným charakterom vo vzťahu k zamestnávateľovi musí byť dohodnuté v prac. zmluve a je možné maximálne na jeden kalendárny rok za podmienky, že zamestnanec počas trvania prac. pomeru má možnosť nadobudnúť informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ich využitie by mohlo privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu. Za nevykonávanie konkurenčného zamestnania má platiť zamestnávateľ zamestnancovi primeranú peňažnú náhradu najmenej v sume 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca za každý mesiac plnenia záväzku podľa cit. ust. ZP.

Zmluvná pokuta v pracovnoprávnych vzťahoch nie je prípustná okrem výnimky uvedenej práve v cit. ust. § 83a/ ods. 5 ZP. Ak Vám nebola vyplatená náhrada podľa § 83a/ ods. 4 ZP, je treba zmluvu v tejto časti vypovedať v súlade s ust. § 83a/ ods. 7 ZP.

Pre presnejšie zodpovedanie otázky by sme potrebovali vidieť prac. zmluvu a list od zamestnávateľa.

Dobrý deň, 
v otázke uvádzate, že po skončení pracovného pomeru ste začali vykonávať podnikateľskú činnosť v podobnom predmete podnikania, ako mal Váš bývalý zamestnávateľ. Uvádzate, že ste nemali v pracovnej zmluve dohodnuté obmedzenie vykonávania zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru v zmysle ust. § 83a/ Zákonníka práce, ktorý záväzok musí byť súčasťou pracovnej zmluvy a môže trvať maximálne jeden rok. Vaša prac. zmluva tento záväzok neobsahovala.

Tento záväzok voči bývalému zamestnávateľovi Vám nevznikol, musíte však dodržiavať ust. Obchodného zákonníka o ochrane obchodného tajomstva.

Dôležitou v tomto smere je Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/943 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií, ktorej ustanovenia boli transponované do nášho právneho poriadku, predovšetkým do ustanovení Obchod. zákonníka o ochrane obchodného tajomstva.
Definíciu obchodného tajomstva obsahuje ust. § 17 Obchodného zákonníka :
"Predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle majiteľa obchodného tajomstva utajené a majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje."
Nevieme o aký predmet podnikania sa jednalo u zamestnávateľa, a aký je u Vás, ale zamestnávateľ  by sa mohol domáhať ochrany na súde v nadväznosti na ust. § 20 a § 53 Obchod. zákonníka.

Keďže email zamestnávateľa je veľmi všeobecný, odporúčame naň nereagovať písomne a poradiť sa osobne s advokátom zaoberajúcim sa obchodným právom s konkretizovaním Vami uvedeného problému, aby ste sa vyhli prípadným právnym následkom, ktoré by mohol zamestnávateľ ako majiteľ obchodného tajomstva požadovať (§ 53 Obchod. zákonníka).