Odpoveď: Konkurenčná doložka v pracovnej zmluve
Dobrý deň,
ďakujeme za Vašu otázku, ku ktorej si dovoľujeme zaujať nasledovný právny názor.
Výkon inej zárobkovej činnosti upravuje ustanovenie § 83 a § 83a Zákonníka práce. Praxi sa tento inštitút nazýva konkurenčná doložka. Je potrebné rozlišovať medzi konkurenčnou doložkou počas pracovného pomeru a po jeho skončení. Ustanovenie § 83 ZP upravuje konkurenčnú doložku počas trvania pracovného pomeru. Podľa § 83 ZP:
(1) Zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil.
(2) Zamestnávateľ môže udelený súhlas podľa odseku 1 z vážnych dôvodov písomne odvolať; v písomnom odvolaní súhlasu je zamestnávateľ povinný uviesť tieto dôvody. Po odvolaní súhlasu zamestnávateľom podľa prvej vety je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu inú zárobkovú činnosť skončiť spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov.
(3) Súhlas zamestnávateľa podľa odseku 1 sa nevyžaduje na výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, lektorskej, prednášateľskej, literárnej a umeleckej činnosti.
Priamo zo zákona vyplýva pre zamestnanca zákaz vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má pre zamestnávateľa konkurenčný charakter, bez jeho písomného súhlasu.
Druhým typom konkurenčnej doložky je výkon inej zárobkovej činnosti, ktorá má konkurenčný charakter po skončení pracovného pomeru. Tento typ je upravený v § 83a ZP, podľa ktorého:
(1) Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu v pracovnej zmluve dohodnúť, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude po určitú dobu, najdlhšie jeden rok, vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter.
(2) Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru, iba ak zamestnanec v priebehu trvania pracovného pomeru má možnosť nadobudnúť informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ich využitie by mohlo privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu.
(3) Ak obmedzenie zárobkovej činnosti dohodnuté v pracovnej zmluve je väčšie, ako to vyžaduje potrebná miera ochrany zamestnávateľa, môže súd záväzok zamestnanca podľa odseku 1 obmedziť alebo zrušiť.
(4) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi primeranú peňažnú náhradu najmenej v sume 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca za každý mesiac plnenia záväzku podľa odseku 1. Peňažná náhrada je splatná vo výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, a to za predchádzajúce mesačné obdobie, ak sa nedohodlo inak.
(5) Zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu v pracovnej zmluve dohodnúť na primeranej peňažnej náhrade, ktorú je zamestnanec povinný zaplatiť, ak poruší záväzok podľa odseku 1. Suma peňažnej náhrady nesmie presiahnuť celkovú sumu peňažnej náhrady zamestnávateľa dohodnutej podľa odseku 4. Suma peňažnej náhrady sa primerane zníži, ak zamestnanec splnil svoj záväzok sčasti. Zaplatením peňažnej náhrady záväzok zamestnanca podľa odseku 1 zanikne.
(6) Zamestnávateľ môže od záväzku podľa odseku 1 odstúpiť len počas trvania pracovného pomeru zamestnanca; záväzok zaniká prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo odstúpenie doručené druhej zmluvnej strane, najneskôr však posledným dňom trvania pracovného pomeru.
(7) Zamestnanec môže záväzok podľa odseku 1 vypovedať, ak mu zamestnávateľ nevyplatil peňažnú náhradu do 15 dní od uplynutia jej splatnosti; záväzok zaniká dňom, v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane.
(8) Záväzok podľa odsekov 1, 4 a 5 musí byť súčasťou pracovnej zmluvy, inak je neplatný. Odstúpenie od dohody podľa odseku 6 a výpoveď podľa odseku 7 musia byť písomné, inak sú neplatné.
(9) V kolektívnej zmluve je možné vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými možno dohodnúť obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru, dobu trvania obmedzenia zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru, minimálnu mieru primeranej peňažnej náhrady podľa odseku 4 a obmedzenie najvyššej sumy peňažnej náhrady podľa odseku 5.
Pokiaľ ide o prvý bod uvádzaný vo Vašej otázke, jeho znenie vyplýva priamo zo zákona a nie je v rozpore so Zákonníkom práce. Rovnako tak aj druhý bod vo Vašej otázke je v súlade so Zákonníkom práce, avšak je nevyhnutné brať do úvahy to, či ste ako zamestnanec v priebehu trvania pracovného pomeru mali možnosť nadobudnúť informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ich využitie by mohlo privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu. Ak takú možnosť nemáte, potom s Vami nemôže zamestnávateľ konkurenčnú doložku dohodnúť.
Pokiaľ ide o tretí bod, v prvom rade nejde o zmluvnú pokutu, pretože v zmluvná pokuta nie je v pracovnom práve dovolená. Môže sa však vykladať ako ako peňažná náhrada podľa odseku 5. Je však veľmi dôležité, že výšku peňažnej náhrady, ktorú je povinný zamestnávateľ zamestnancovi za toto obmedzenie vyplatiť, je upravené v odseku 4, na ktorý nadväzuje ods. 5 v ktorom je stanovená aj náhrada, ktorú by mohol v prípade porušenia žiadať zamestnávateľ od zamestnanca.
Ak ste sa v pracovnej zmluve nedohodli na odseku 4, potom by malo byť celé dojednanie tejto konkurenčnej doložky neplatné. Vyplýva to z § 83a ods. 8 ZP
Záväzok podľa odsekov 1, 4 a 5 musí byť súčasťou pracovnej zmluvy, inak je neplatný. Odstúpenie od dohody podľa odseku 6 a výpoveď podľa odseku 7 musia byť písomné, inak sú neplatné.
Na presnejšie posúdenie by bolo nutné posúdiť celú pracovnú zmluvu.