Porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku predstavuje ďalší z trestných činov, ktorý sa radí do kategórie majetkových. Podľa § 237 je porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku konaním, pri ktorom páchateľ spôsobí malú škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok. Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku ale aj trestných činov všeobecne je dôležité aby boli kumulatívne splnené štyri základné zložky- objekt, subjekt, objektívna stránka a subjektívna stránka.
Objektom pri tomto trestnom čine je cudzí majetok. Pod cudzím majetkom sa na účely trestného práva rozumie vec, ktorú páchateľ nemá vo vlastníctve, no nakladá s ňou spôsobom tomu príznačným, čiže tak ako keby bol jej vlastníkom.
Subjektom je v tomto prípade práve ten kto spôsobí škodu tak, že poruší povinnosti ustanovené zákonom, rozhodnutím alebo zmluvnú povinnosť, tak ako uvádza § 237 ods.1 TZ.
Pri objektívnej stránke sa posudzuje či ide o konanie v rozpore s platným právom, či týmto konaním vznikla poškodenému nejaká škoda a či existuje súvis medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou. Je potrebné povedať, že osoba ktorá má povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok je povinná jednak spravovať záležitosti týkajúce sa majetku, starať sa oň a tiež s ním nakladať v zmysle ustanovených povinností. V prípade ak svoju povinnosť páchateľ poruší, nastane konanie v rozpore s platným právom, t.j. § 237 TZ. Ak svojím konaním páchateľ zapríčiní buď zmenšenie majetku, alebo nedosiahnutie zisku ktorý, ak by páchateľ plnil svoje povinnosti dosiahnutý bol, vznikne škodlivý následok, čiže škoda na majetku. Dôležité pri tomto trestnom čine je, že sa nehľadí na to či sa páchateľ obohatil alebo nie. Navyše mohol svoju povinnosť porušiť nielen aktívnym konaním ale aj nekonaním (opomenutím), ale musí ísť o úmyselné konanie alebo opomenutie. Pre naplnenie objektívnej stránky je potrebné preukázať kauzálny nexus, čiže už vyššie spomenutú súvislosť, dokázať že práve tým, že páchateľ porušil svoju povinnosť a konal protiprávne vznikla škoda na cudzom majetku.
Pre zistenie či bola naplnená skutková podstata trestného činu je napokon potrebné vysporiadať otázku subjektívnej stránky. Tá predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k vlastnému protiprávnemu konaniu. Rozlišuje sa konanie úmyselné a nedbanlivostné. Na to aby sa naplnila skutková podstata trestného činu podľa § 237 je potrebný úmysel.
Za spáchanie trestného činu porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku môže súd, pri spôsobení malej škody uložiť trest odňatia slobody až na dva roky. Pri naplnení kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 237 TZ hrozí páchateľovi v prípade ak spôsobí väčšiu škodu, alebo spácha trestný čin z osobitného motívu trest odňatia slobody od jedného do piatich rokov. V prípade spôsobenia značnej škody, alebo ak škodu spôsobil závažnejším spôsobom konania, čo je už považované za zločin hrozí mu trest od troch do desiatich rokov. Najvyšší trest, t.j. desať až pätnásť rokov hrozí páchateľovi ak spôsobí škodu veľkého rozsahu, alebo ako člen nebezpečného zoskupenia, pričom takéto konanie sa už považuje za obzvlášť závažný zločin.
V súvislosti s týmto trestným činom je potrebné venovať pozornosť aj trestnému činu podľa § 238, v zmysle ktorého kto z nedbanlivosti inému spôsobí značnú škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Rozdielom medzi týmito dvomi ustanoveniami spočíva v subjektívnej stránke. Pri porušení povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 ide o konanie úmyselné, no pri § 238 je to konanie nedbanlivostné, pri ktorom chýba vôľová zložka konania, čiže páchateľ svojím konaním nechcel spôsobiť škodlivý následok, no aj tak jeho zavinením škodlivý následok nastal.
Príklady rozhodovacej praxe súdov:
Rozsudok Okresného súdu Lučenec 22T/137/2014 zo dňa 02.10.2014
Starosta obce bol obecným zastupiteľstvom poverený výkupom pozemkov za stanovenú cenu za 1 m2. Starosta obce jedenému predávajúcemu vyplatil 8,49 € za 1m2 a to pri dvoch nehnuteľnostiach, pričom ostatné susedné nehnuteľnosti od iných predávajúcich kúpil za 6,83 € za 1m2. Tým podľa spôsobil škodu na majetku obci a tiež uprel právo obecnému zastupiteľstvu. Súd skonštatoval, že starosta porušil všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok a spôsobil tým značnú škodu, - inému spôsobil vážnu ujmu na právach tým, že uviedol niekoho do omylu a spáchal čin závažnejším spôsobom konania. Ďalej podstatne pozmenil obsah verejnej listiny a použil ju ako pravú a spôsobil tým značnú škodu, čím spáchal: 1. zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák., - 2.prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák.,– 3.zločin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, 4 Tr. zák. Prokurátor navrhol dohodu o vine a treste. Súd na verejnom zasadnutí zistil, že dohoda o vine a treste medzi okresnou prokuratúrou a obvineným bola uzavretá v súlade s ustanoveniami trestného poriadku, nie je nespravodlivá, preto ju na verejnom zasadnutí schválil a vyhlásil rozsudok. Kde o d s u d z u j e podľa § 237 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 39 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obvinenému výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Súd obec odkázal vo veci náhrady škody na občianske súdne konanie.
Rozsudok Okresného súdu Levice 4T/23/2013 zo dňa 21.05.2014
Primátor mesta uzavrel zmluvu o budúcej zmluve s obchodnou spoločnosťou X. Predmetom mal byť budúci odpredaj pozemkov patriacich mestu za sumu 100.000,- Sk. Primátor zavádzal mestské zastupiteľstvo ohľadom predaja pozemkov v tom, že zastupiteľstvo sa domnievalo na základe neúplných informácií, že pôjde len o vklad predmetných pozemkov do majetku spoločnosti Y ako súčasť realizácie podnikateľského plánu. Zastupiteľstvo prijalo uznesenie, ktorým odsúhlasilo predaj pozemkov. Primátor následne pozmenil uznesenie zastupiteľstva, tak , že kúpna cena pozemkov bola 15.000,- Sk. Spoločnosť po nadobudnutí predmetných mestských pozemkov previedla vlastníctvo k nim na spoločnosť X za 100.000,- Sk. Pričom znalecký posudok odhadol hodnotu pozemkov na 31.700,- € (954.994,- Sk). Súd rozhodol, že primátor inému spôsobil značnú škodu tým, že porušil všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok - podstatne zmenil obsah verejnej listiny v úmysle, aby sa použila ako pravá t ý m spáchal zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona a prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 odsek 1 Trestného zákona a za to sa o d s u d z u j e Podľa § 237 odsek 3 Trestného zákona za použitia § 36 písmeno j/, Trestného zákona, § 37 písmeno h/ Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky. Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad jeho správaním počas skúšobnej doby. Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanému ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní 4 /štyri/ roky. Podľa § 51 odsek 4 písmeno g/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Súd mesto odkázal vo veci náhrady škody na občianske súdne konanie.
Rozsudok Okresného súdu Kežmarok 7T/104/2008 zo dňa 16.07.2012
Riaditeľ Školského majetku Kežmarok - Strážky, patriaceho pod správu Prešovského samosprávneho kraja dňa 28.6.2005 uzatvoril so spoločnosťou X - Stráže zmluvu o zriadení záložného práva, kde predmetom zmluvy boli poľnohospodárske stroje vlastníka - Školský majetok Kežmarok - Strážky, čím mal byť zabezpečený záväzok Školského majetku Kežmarok - Strážky voči spoločnosti X v hodnote 951.329,- Sk, pričom realizáciou záložného práva došlo k predaju zálohu v sume 468.050,10, - Sk a takýmto konaním v postavení riadiaceho pracovníka došlo k porušeniu povinností v zmysle ustanovenia § 8 ods. 4 Zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov, v znení neskorších zmien a doplnkov. Okrem toho riaditeľ uzatvoril v mene Y ako dlžník dňa 11.11.2004 zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva v celkovej sume 795.501,20,- Sk so spoločnosťou Q kde predmetom zmluvy bol hnuteľný majetok, a to 132 ks dojníc, pričom dňa 11.4.2006 z dôvodu neuhradenia záväzku zo strany Y došlo k prevzatiu hnuteľného majetku spoločnosťou W ktorej bola táto pohľadávka zo strany spoločnosti Q postúpená, čím došlo jeho konaním v postavení riadiaceho pracovníka k porušeniu povinností v zmysle ustanovenia § 8 ods. 4 Zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov. Čím podľa súdu inému spôsobil škodu značnú tým, že porušil zákonom stanovenú povinnosť opatrovať a spravovať cudzí majetok, a teda spáchal - trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona (teraz § 237 ) účinného do 31.12.2005 a odsúdil ho podľa § 255 ods. 3 Trestného zákona (teraz § 237 ) účinného do 31.12.2005 na trest odňatia slobody v trvaní 1 /jedného/ roka. Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a § 59 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 mu súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1 /jedného/ roka.
Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát
