Vypratanie bytu s dieťaťom

Dobrý deň,

podľa Vami opísaného stavu dom patrí v podielovom spoluvlastníctve Vám a bratovi, každému v jednej polovici. To znamená, že brat nie je výlučný vlastník domu a nemôže sám rozhodovať tak, akoby dom patril iba jemu.

O hospodárení so spoločnou vecou, teda aj o spôsobe užívania domu, rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Ak máte obaja podiel 1/2, brat sám nemá nadpolovičnú väčšinu. Pri rovnosti hlasov alebo ak sa nedosiahne dohoda, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd podľa Občianskeho zákonníka § 139 ods. 2.

Zamknutie domu tak, že Vám ako spoluvlastníkovi znemožní prístup alebo výkon spoluvlastníckeho práva, nepovažujem za oprávnený postup. Žiadny spoluvlastník nesmie byť vylúčený z rozhodovania, a to ani vtedy, ak by išlo o bežnú vec; pri rovnakých podieloch brat nemôže rozhodnúť sám bez dohody alebo bez rozhodnutia súdu.

Pokiaľ ide o strýka, treba odlíšiť jeho faktické bývanie od právneho dôvodu bývania. Ak strýko nie je spoluvlastník, jeho právo bývať v dome musí vyplývať z právneho dôvodu, napríklad z dohody so spoluvlastníkmi, nájmu, vecného bremena alebo iného oprávnenia. Samotné to, že býval pri Vašej mame, ešte automaticky neznamená, že má samostatné právo užívať dom, ak mama nie je vlastníčkou alebo nemá vlastné právo bývania, ktoré by takéto užívanie zahŕňalo.

Ani pri strýkovi však brat pri rovnakom spoluvlastníckom podiele s Vami nemá postavenie osoby, ktorá by mohla sama definitívne rozhodnúť o užívaní celého domu treťou osobou, ak s tým Vy ako druhá spoluvlastník nesúhlasíte alebo naopak súhlasíte a medzi Vami vznikne spor.

Odporúčam Vám bezodkladne bratovi písomne oznámiť, že ako spoluvlastník nesúhlasíte s tým, aby jednostranne zamkol dom a bránil Vám v prístupe alebo v rozhodovaní o užívaní domu. Zároveň ho vyzvite, aby Vám odovzdal kľúče a umožnil prístup do domu. Ak brat odmietne, môžete sa ako spoluvlastník domáhať ochrany svojho spoluvlastníckeho práva.

Ak bude spor pokračovať, vec treba riešiť súdnym návrhom na určenie spôsobu užívania domu. Súd môže upraviť, kto a v akom rozsahu bude dom užívať, prípadne ktoré priestory budú spoločné. Právo spoluvlastníka domáhať sa súdneho určenia spôsobu hospodárenia so spoločnou vecou sa nepremlčuje.

Záver : brat nemá právo sám, bez Vášho súhlasu alebo bez rozhodnutia súdu, zamknúť spoločný dom tak, aby Vás ako spoluvlastníka vylúčil z prístupu a rozhodovania. Pri strýkovi závisí jeho samostatné právo bývania od existencie právneho dôvodu, ale aj o tejto otázke pri rovnakých podieloch nemôže brat rozhodnúť jednostranne ako výlučný vlastník. Z otázky predpokladáme, že v prospech strýka nie je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania, prípadne nie je spísaná žiadna nájomná zmluva, vyhodiť ho z domu brat nemôže, lebo ide o jeho obydlie, ktoré je chránené Ústavou SR.

Dobrý deň,  pri zodpovedaní otázky vychádzame z toho, že byt je vo výlučnom vlastníctve Vašej mamy a Vy ani Vaši bratia nie ste zapísaní ako spoluvlastníci. Ak je byt písaný na mamu ako výlučnú vlastníčku, Vy ako deti nemáte počas jej života nárok na časť bytu ani na časť kúpnej ceny len z dôvodu, že ste jej deti.

Vlastník je podľa Občianskeho zákonníka oprávnený vec držať, užívať, požívať jej plody a úžitky a nakladať s ňou; právo nakladať zahŕňa aj právnu dispozíciu s vecou, teda napríklad jej predaj. Vaše postavenie detí má význam najmä pri dedení po smrti mamy.

Ste síce neipomenuteľnými dedičmi po Vašej matke, ale to neznamená, že deti môžu počas života vlastníka zabrániť predaju jeho bytu alebo žiadať podiel z kúpnej ceny.

Samotná skutočnosť, že v byte býva Váš starší brat, neznamená, že byt sa podľa slovenského občianskeho práva nedá predať. Vlastnícke právo k bytu môže mama ako vlastník previesť kúpnou zmluvou.

Rozhodujúce je, aké právo má Váš brat k bytu. Ak nemá nájomnú zmluvu a neplatí nájomné,  resp. v jeho prospech nie je zriadené vecné bmreneo, ale platí len elektrinu, vodu a plyn, nejde automaticky o nájom bytu.

Nájom bytu je odplatný vzťah, pri ktorom prenajímateľ prenecháva byt nájomcovi za nájomné; nájomné je odplata za užívanie bytu a okrem neho môže nájomca platiť aj úhrady za služby spojené s užívaním bytu.

Zmluva o nájme bytu musí obsahovať podstatné náležitosti, najmä označenie bytu, rozsah užívania a výšku nájomného a úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu . Ak by bol brat skutočným nájomcom, predaj bytu by jeho nájom nezrušil a prešiel by na nového vlastníka bytu zo zákona..

Ak brat nie je nájomca a býva v byte len so súhlasom mamy ako rodinný príslušník, jeho bývanie možno posudzovať ako odvodené právo bývania založené na súhlase vlastníčky. Komentár uvádza, že odvodeným právnym dôvodom bývania môže byť aj okolnosť, že oprávnená osoba súhlasí s bývaním ďalšej osoby v byte; po odvolaní súhlasu právny dôvod na bývanie odpadá a vzniká povinnosť byt vypratať.

Skôr platí, že byt možno predať aj s tým, že v ňom býva osoba, ktorej právne postavenie musí následne rešpektovať predávajúci, kupujúci.

Ak by ste potrebovali doklad pre anglické úrady, právne presnejšie by bolo neuvádzať, že byt sa podľa slovenského práva „nedá predať“. Také tvrdenie by podľa uvedeného právneho rámca nebolo bezpečné.

Presnejšie by bolo uviesť, že byt je síce vo vlastníctve mamy, ale dlhodobo ho ako svoje bývanie užíva jej plnoletý syn, ktorý podľa Vášho opisu platí náklady na energie a služby, nemá zabezpečené iné bývanie, a jeho prípadné vypratanie by sa podľa slovenského občianskeho práva neposudzovalo len formálne, ale so zreteľom na jeho bytovú situáciu a na ochranu pred neprimeraným zásahom do bývania. Nevieme aký dokald pre anglické úrady potrebujete, ale za bezpečnú formuláciu uvádzame nasledovný text :

 „Byt je vo vlastníctve matky. V byte dlhodobo býva jej plnoletý syn, ktorý ho užíva ako svoje obydlie a uhrádza platby za energie a služby. Podľa slovenského občianskeho práva samotné vlastníctvo bytu umožňuje vlastníkovi s bytom nakladať, avšak prípadné vypratanie plnoletého dieťaťa, teda jeho vysťahovanie, bude možné len na základe súdneho rozhodnutia, teda matka prípadne nový vlasttník by museli podať návrh na súd o vypratanie nehnuteľnosti. Ak by sa následne brat dobrovoľne neodsťahoval, musela by matka podať návrh na exekučné konanie - vypratanie nehnuteľnosti."

Nevieme čo je dôvodom toho, že matka chce byt predať a tak donútiť v podstate syna, aby z bytu odišiel, ale ak tam má syn - Váš brat - trvalý pobyt, jeho obydlie je chránené v zmysle Ústavy SR.

Riešením by bolo, aby matka so synom spísali nájomnú zmluvu s tým, že syn bude platiť riadne nájomné, resp. v prospech syna zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania v byte.

V prípade záujmu nás kontaktujte pre podrobnejšiu analýzu.

Dobrý deň, ak je byt vo Vašom výlučnom vlastníctve a bývalý partner nemá k bytu žiadne užívacie právo (nájomnú zmluvu, vecné bremeno a pod.), potom v byte býva „bez právneho dôvodu“ a máte právo žiadať, aby byt opustil a vypratal ho.

Ak neodíde dobrovoľne, štandardné riešenie je podať na súd žalobu o vypratanie nehnuteľnosti; po právoplatnom rozsudku viete vypratanie vymôcť exekútorom. Tento postup sa používa práve v situáciách, keď osoba užíva byt bez zmluvy a odmieta odísť.

Odporúčam urobiť si najprv „dôkaznú prípravu“: pošlite mu písomnú výzvu (SMS/e-mail + doporučený list), že odvolávate súhlas s bývaním, určíte primeranú lehotu na odsťahovanie (napr. 7–14 dní) a dohodnete termín odovzdania kľúčov.

Ak má v byte veci, navrhnite mu konkrétny termín na ich odnesenie.

Ak má u Vás nahlásený trvalý pobyt, môžete mu ho ako vlastník zrušiť aj bez jeho súhlasu; trvalý pobyt je len evidenčný a nezakladá právo byt užívať, čovyplýva z ust. § 3 zákona o hlásení pobytu občanov SR.

Ak k odsťahovaniu z bytu nedôjde, budete musieť podať návrh na súd.

Dôležité riziko: neodporúčam riešiť to „silou“ (napr. svojvoľne ho vyhodiť, vziať mu kľúče, meniť zámky v konflikte), aby sa situácia neotočila proti Vám. Bezpečnejšie je ísť cestou výzvy a následne súdu.

Ak by Vám hrozil konflikt, nátlak alebo násilie, volajte štátnu políciu. 

Dobrý deň,  na Vami položenp otázku uvádzame, že ak ste výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, potom platí § 123 Občianskeho zákonníka má vlastník právo držať, užívať a nakladať so svojou vecou v medziach zákona. To znamená, že len Vy rozhodujete, kto môže v dome bývať alebo ho užívať, pokiaľ neexistuje iné právne obmedzenie (napríklad vecné bremeno, nájomná zmluva/.

Trvalý pobyt nezakladá právo na užívanie nehnuteľnosti. Trvalý pobyt má len evidenčný údaj a nezakladá žiadne vlastnícke ani užívacie právo k nehnuteľnosti. To znamená, že ak má niekto v dome nahlásený trvalý pobyt, neznamená to, že má právo tam bývať alebo užívať dom proti vôli vlastníka. Podľa § 3 ods. 3 zákona o hlásení pobytu občanov SR platí :

"Prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k budove uvedenej v odseku 2 ani k jej vlastníkovi a má evidenčný charakter. "

Ak ste požiadali bývalú manželku Vášho zosnulého syna a vnučku o vysťahovanie a oni odovzdali kľúče, znamená to, že už dom neužívajú. Ak by sa obrátili na súd, museli by preukázať, že majú nejaké právo k užívaniu domu (napríklad nájomnú zmluvu, dohodu o užívaní, alebo že im vzniklo právo bývania na základe iného právneho dôvodu). Ak nič také neexistuje, súd by žalobe nevyhovie.

Ak by niekto tvrdil, že má právo bývať v dome na základe dedičstva po Vašom synovi, je potrebné preveriť, či bol dom predmetom dedičského konania a či ste Vy nadobudli dom výlučne. Ak áno, ostatní dedičia nemajú k domu žiadne právo.

Ak v dome býva Vaša dcéra, je to na Vašom rozhodnutí ako vlastníka. Ak chcete, aby na poschodí býval Váš vnuk s rodinou, opäť je to len na Vašom rozhodnutí.

V prípade potreby, teda ak by došlo k súdnemu konaniu, kontaktujte našu advokátsku kanceláriu, aby sme Vám pomohli.

 

Dobrý deň,

vo Vašej situácii je potrebné rozlišovať medzi vlastníckym právom k bytu a právom na bývanie, ktoré môže vyplývať z iných okolností, najmä ak ide o spoločné deti s vašim priateľom.
Váš bývalý priateľ je podľa opisu výlučným vlastníkom bytu. Ako vlastník má právo rozhodovať o tom, kto v byte býva, avšak toto právo nie je absolútne, najmä ak ide o maloleté deti, ktoré sú Vašimi spoločnými deťmi. Podľa Občianskeho zákonníka (§ 123 a nasl.) vlastník môže s bytom nakladať, ale nesmie konať v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi.
Ak ste v byte bývali so súhlasom vlastníka, vznikol Vám tzv. odvodený právny dôvod užívania bytu. Tento dôvod však môže vlastník odvolať, ak nejde o manželov alebo iné špecifické prípady. Ak by ste boli manželia, platili by pre Vás iné pravidlá, ale keďže ste neboli, Vaše právo na bývanie v byte je slabšie.
Dôležité je, že ak by Vás bývalý priateľ chcel z bytu "vyhodiť" alebo vymeniť zámky bez toho, aby ste mali možnosť si zabezpečiť náhradné bývanie, môže ísť o protiprávny zásah, najmä ak sú v byte aj maloleté deti. V takom prípade odporúčam obrátiť sa na Úrad prác ktorý môže preveriť, či nie je ohrozený záujem detí na bývaní. Ak by došlo k vyhodeniu bez možnosti zabezpečiť si náhradné bývanie, môžete sa obrátiť aj na políciu, najmä ak by došlo k ohrozeniu detí alebo k narušeniu Vášho pokojného užívania bytu.

Ak by Vám bývalý priateľ vymenil zámky a neumožnil Vám prístup k Vašim veciam, môžete sa obrátiť na súd s návrhom na vydanie vecí alebo na určenie práva užívať byt na nevyhnutný čas, najmä ak ide o ochranu záujmov detí. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť, že matka s deťmi má právo užívať byt na určitý čas, aj keď nie je vlastníkom.
V prípade, že už máte zabezpečené náhradné bývanie, odporúčam dohodnúť sa s bývalým priateľom na primeranej lehote na vysťahovanie a odovzdanie bytu, aby ste predišli zbytočným konfliktom.

Dobrý deň, úvodom poznamenávame, že ak otec sľúbil, že byt bude vašim dedičstvom, vec trebalo riešiť v tom čase a teda spísať darovaciu zmluvu na vás. Otec musel vedieť, že v prípade jeho úmrtia byt bude predmetom dedenia, kde by ste následne na základe Obč. zákonníka nadobudli jednu polovicu bytu, rovnako aj váš brat. Zrejme situáciu vtedy využil brat a s otcom spísali daorvaciu zmluvu.

Nevieme čo bolo predmetom dedenia po otcovi. V dedičskom konaní ste mali žiadať o započítanie predmetného daru na dedičský podiel brata a o toľko bymenej dedil.

Uvádzame na vami položenú otázku, že keďže vo vašom prípade ide o vaše obydlie, brat aj keď vám dal výpoveď, nemôže vás po jej uplynutí vysťahovať sám na jeho nákaldy z bytu. Toto by bolo možné len na zákalde súdneho rozhodnutia, ktorým by vám bola uložená povinnosť byť vypratať, pričom ak by ste sa z bytu nevysťahovali, brat by musel podať návrh na vykonanie exekúcie.

Vo veci odporúčam ak je to možné, aby ste kontaktovali brata a spísali nájomnú zmluvu. Pokiaľ ide o vami vynaložené náklady, tu uvádzame, že keďže ste ich v podsta einvestovali do cudzej nehnutelnosti, mali ste predmetné náklady uplatniť v dedičskom konaní. Nateraz môžete ich vrátenie žiadať len od brata.

Odporúčam na vypoiriadanie veci konatktovať advokáta prípadne Centrum právnej pomoci vo vašom meste/okrese.

 

 

Dobrý deň, k samotnému textu otázky o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti /vek 2š rokov/ treba predovšetkým uviesť, že dieťa je plnoleté a nie je možné ho ani právnou cestou donútiť, aby striedavú starostlivosť trpelo.

Vek dieťaťa 25 rokov nie je podstatný. Tento vek 25 rokov je podstatný pre vyplácanie prádavku na dieťa za zákonných podmienok.

Ak plnoleté dieťa si nevie udržať prácu, hoci si ju stále aktívne hľadá, uvádzame, že ak plnoletý nie je sni spoluvlastníkom nehnuteľnosti, rodič ako vlastník nehnuteľnosti ho môže požiadať, aby si našlo vlastné bývanie. Rodič môže plnoletému zrušiť trvalý pobyt a to aj bez súhlasu plnoletého.

Dobrý deň,z otázky predpokladáme, že vlastníkom domu je stará matka, ktorej bolo dieťa zverené do staristlivosti. Vy s priateľom bývate v predmetm dome so súhlasom starej matky.

Uvádzame, že úrad práce nemá kompetenciu a ani právomoc rozhodnúť o tom, že sa z domu máte vysťahovať. Táto otázka je v kompetencii súdu, ktorý môže rozhodnúť o vyprataní nehnuteľnsoti na návrh vlastníka nehnuteľnosti.

Len usudzujeme, že problémy sp vo vzťahoch resp. v paltebí poplatkov spojených s užívaním domu /voda, elektrina, plyn, a pod./, preto je potrebné túto otázku riešiť v písomnje forme s vlastníkom domu.

Odporúčam kontaktovať advokáta, prípadne Cdentrum právnej pomoci vo vašom okrese/meste. Adresy kancelárií Centra právnej pomoci nájdete na internete.

Dobrý deň, vo veci uvádzame nasledovnú odpoveď :

Ak ste podpísali nájomnú zmluvu s rodičmi prenajímateľaako vlastníka nehnuteľnosti, potom ste mali žiadať od nich písomné splnomocnenie, ktoré by ich oprávňovalo k podpísaniu nájomnej zmlivy za prenajímateľa. Predpokladáme však, že aspoň nájomné a úhradu za služby spojené s bývaním ste uhradzovali na bankový účet prenajímateľa, a teda máte doklady o úhrade nájmu. Ide o to, že povinnosťou prenajímateľa v súlade s ust. daňového poriadku je príjem z prenájmu zdaniť podľa zákona o dani z príjmov, vrátane povinnej registrácie u správcu dane /da%nový úrad/.

Ak dcéra prenajímateľky podávala žalobu na súd, tu rovnako platí, že je to možné len na základe písomného splnomocnenia. Uvádzame, že predajom nehnuteľnosti inej osobe práva  a povinnosti z nájomnej zmkuvy repchádzajú na nového vlastníka nehnuteľnosti zo zákona.

Či bola podaná žaloba o vypratanie nehnuteľnosti a vydaný rozsudok aj keď žaloba bola podaná v r. 2023 o tom dosť pochybujeme, keďže vy ste neobdržali ani žiadne predvolanie na pojednávanie. O tom či žaloba na vás bola podaná môžete zistiť v informačnom centre okresného súdu podľa miesta nehnuteľnosti. Zoznam súdov nájdete na stránke Ministerstva spravodlivosti SR.

Odporúčam vo veci kontaktovať advokáta.

Dobrý deň,
v otázke uvádzate, že ide už o súdny spor, teda spor je aktívny. Píšete, že mu dali zmluvu na dobu neurčitú a následne, zrejme keď bola možnosť odkúpenia bytu, podpísal zmluvu na dobu určitú. Je otázkou posúdenia podľa konkrétnych okolností, či nedošlo k zneužitiu dobrých mravov v zmysle ust. § 39 Obč. zákonníka :

"Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom."   Resp. sa jedná o úžeru podľa § 39a/ Obč. zákonníka : "Úžera Neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere."     Odporúčam kontaktovať advokáta alebo Centrum právnej pomoci, ktorého adresy kancelárii sú zverejnené na internete.