Dobrý deň,
áno patrí. Zákon poskytnutie mzdy a mzdového zvýhodnenia nelimituje tým, či ide o minimálnu mzdu, alebo nie. Ak pracuje niekto v sobotu / nedeľu má nárok na mzdu a tiež príslušné mzdové zvýhodnenie. Ak by v tieto dni pracoval aj nadčas tak má nárok na mzdu a zvýhodnenie aj za nadčas.

Dobrý deň,
podľa ust. § 97 Zákoníka práce platí :

"Práca nadčas
(1) Práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.
(2) U zamestnanca s kratším pracovným časom je práca nadčas práca presahujúca jeho týždenný pracovný čas. Tomuto zamestnancovi nemožno nariadiť prácu nadčas.
(3) Práca nadčas pri pružnom pracovnom čase je práca vykonávaná zamestnancom na základe príkazu zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období.
(4) Ak zamestnanec nadpracúva prácou vykonávanou nad určený týždenný pracovný čas pracovné voľno, ktoré mu zamestnávateľ poskytol na jeho žiadosť, alebo pracovný čas, ktorý odpadol pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, nejde o prácu nadčas.
(5) Prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín.
(6) Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere osem hodín týždenne v období najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich.
(7) V kalendárnom roku možno nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín. Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, možno po dohode so zástupcami zamestnancov nariadiť nad rozsah ustanovený v prvej vete ďalšiu prácu nadčas v rozsahu najviac 100 hodín v kalendárnom roku.
(8) Do počtu hodín najviac prípustnej práce nadčas v roku sa nezahŕňa práca nadčas, za ktorú zamestnanec dostal náhradné voľno, alebo ktorú vykonával pri
a) naliehavých opravárskych prácach alebo prácach, bez ktorých vykonania by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu podľa osobitného predpisu,
b) mimoriadnych udalostiach podľa osobitného predpisu, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo škody veľkého rozsahu podľa osobitného predpisu.
(9) Rozsah a podmienky práce nadčas určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov.
(10) Zamestnanec môže v kalendárnom roku vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 400 hodín.
(11) Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, nemožno nariadiť prácu nadčas. Prácu nadčas možno s týmto zamestnancom dohodnúť výnimočne pri prácach podľa odseku 8. So zamestnancom, ktorý vykonáva rizikové práce, možno dohodnúť výnimočne prácu nadčas aj na zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov.
(12) Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu a ktorý dovŕšil vek 50 rokov, nemožno nariadiť prácu nadčas. Práca nadčas je prípustná len po dohode s týmto zamestnancom."

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že prácu nadčas môže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť z dôvodov uvedených v odst. 5 cit. § 97 ZP. Prácou nadčas sa nemôže nahradzovať potreba vyššieho počtu zamestnancov. Potreba nadčasovej práce preto musí mať charakter naliehavosti. Preto pri prácach, ktorých potreba je stála a nie len prechodná alebo pri prácach, ktorých potreba nie je naliehavá, nemožno nariaďovať prácu nadčas.
Z uvedeného ustanovenia tiež vyplýva, že 150 hodín ročne práce nadčas môže zamestnávateľ nariadiť za podmienok uvedených v ods.5/, nad uvedený rozsah do 400 hodín ročne len so súhlasom zamestnanca.

Otázkou či, či manželka dostáva príplatky, ktoré jej v zmysle ust. § 121 ZP patria :

"Mzda za prácu nadčas
(1) Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % jeho priemerného zárobku.
(2) Zamestnávateľ môže písomne dohodnúť s vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, s vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, a so zamestnancom, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé alebo metodické činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín v kalendárnom roku. V týchto prípadoch zamestnancovi za prácu nadčas nepatrí mzda ani mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas podľa odseku 1 a zamestnanec nemôže za túto dobu čerpať náhradné voľno.
(3) Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas. Zamestnancovi patrí náhradné voľno v rozsahu, v ktorom práca nadčas trvala; v tom prípade zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1 nepatrí."

Dobrý deň,

ak máte písomne dohodnuté, že v mzde je dohodnutá aj nadčasová práca, a teda aj odmena za prácu nadčas a Vy ste sa aj tak dohodli na vyplácaní nadčasov osobitne, zastávam názor, že prednosť má dohoda v pracovnej zmluve. Ak nebola dohoda o preplácaní nadčasov písomná, potom nemožno uvažovať o dohode o zmene pracovných podmienok, a preto máte nárok na to, na čom ste sa dohodli v pracovnej zmluve. Dovoľujem si podotknúť, že nadčasová práca môže byť v mzde zohľadnená v mzde len s vedúcim zamestnancom.

Pokiaľ ide o spomínanú náhradu mzdy, na tú máte, pokiaľ nastali skutočnosti predpokladané v § 142 Zákonníka práce nárok.

Ak teda nemáte vyplácanie nadčasov dohodnuté písomne a jedinou dohodou (písomnou) je dohoda o ich zohľadnení v pracovnej zmluve, potom na ne podľa všetkého nárok nevzniká.

Dobrý deň, podľa § 138 ods. 1 Zákonníka práce platí, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na rekondičných pobytoch, na povinných lekárskych prehliadkach a na účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní. Na základ uvedeného, máte preto právo na náhradu mzdy. 

Dobrý deň,

prvoradé sú ustanovenia zmluvy medzi Vami a agentúrou. Ak ste sa dohodli na takomto preplácaní, potom máte na tieto sumy nárok. Ak Vám ich agentúra odmieta vyplatiť, môžete tieto sumy vymáhať súdnou cestou. Situáciu komplikuje skutočnosť, že ste v podsate, ako uvádzate, v pozícii živnostníka a nie zamestnanca, preto ani agentúra zrejme nemá povinnosť Vás evidovať v poisťovni. Ak však Vaša práca splňala znaky závislej práce, riadil by sa Váš vzťah s agentúrou zásadami pracovného práva, ktoré by Vás chranilo viac. Nakoľko však nepoznám švajčiarske predpisy, bolo by lepšie informovať sa u advokáta zo Švajčiarska.