Otázka: Odvolanie proti súdnemu rozhodnutiu

Dobrý deň, mám šestnásťročnú dcéru. Prvé výživné na ňu bolo stanovené na sume 1000 Sk, neskôr upravené na 2000 Sk a v roku 2010 upravené na 50 €. Pred mesiacom som požiadala súd o zvýšenie na 150 € (chcela som, aby mi súd aspoň čiastočne vyhovel), no moja žiadosť nebola schválená. Otec mojej dcéry je evidovaný ako nezamestnaný, je tiež na polovičnom invalidnom dôchodku kvôli problémom s kolenami. Avšak viem, že si vedľajšie privyrába na stavbe a pracuje tam od rána do večera. Bohužiaľ, nemám ako dokázať, že pracuje na čierno. Na súde predložil dôkazy, že poberá invalidný dôchodok vo výške 116 € a 960 Kč, má dve výživové povinnosti vo výške 30 € + 30 € a na tretie (naše) dieťa v sume 50 €, plus má nejaké pôžičky, exekúcie, je ženatý a bývajú v prenájme. Ja som zamestnaná a zarobím 560 €, platím si tiež pôžičku a prenájom. Náklady na našu dcéru zahŕňajú telefónne účty, životné poistenia, vreckové, stravu, oblečenie. Čo sa týka školy, platím za stravu 20 €, cestovné 20 €, pracovné oblečenie, pracovné zošity a školské pomôcky. Keďže som si už 7 rokov nepodala žiadosť o zvýšenie výživného, tak som sa snažila teraz, keď naša dcéra nastúpila na strednú školu a moje výdavky sa podstatne zvýšili. No súd môjmu návrhu ani čiastočne nevyhovel, odôvodnil to tým, že otec na vyššie výživné prostriedky nemá. Čo ma ale trápi je, že súd prihliadal skôr na otca, ktorý sa o ňu nestará a nezaujíma sa o ňu, než na matku, ktorá dcéru živí. Rada by som teda požiadala o poradenstvo, ako by som mala postupovať ďalej, prípadne, či by som mala podať odvolanie. Ďakujem.

Odpoveď: Odvolanie proti súdnemu rozhodnutiu

Dobrý deň. Z Vašej otázky vyplýva, že ste na súd podali návrh na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, ktorému však súd nevyhovel. Vzhľadom na negatívny výsledok konania teraz uvažujete o možnosti podať odvolanie.

Lehota na podanie odvolania

Pokiaľ ide o možnosť podania odvolania, v prvom rade je potrené sledovať zákonnú lehotu. Na podanie odvolania zákon určuje lehotu 15 dní počítanú odo dňa doručenia rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.“

Spomenutá zákonná lehota sa počíta tak, že deň, kedy Vám bolo rozhodnutie súdu doručené, sa do plynutia lehoty nezapočítava. Okrem toho pre zachovanie lehoty postačí, ak je odvolanie podané napr. na poštovú prepravu v posledný deň lehoty.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.“

Podľa ustanovenia § 121 ods. 5 Civilného sporového poriadku platí, že: „Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.“

Odvolacie dôvody

Pokiaľ je z Vášho pohľadu možné zachovať spomínanú zákonnú lehotu na odvolanie, ďalším nemenej dôležitým bodom je odvolanie správne koncipovať a odôvodniť vzhľadom na zákonom ustanovené odvolacie dôvody.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že:

„Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku platí, že: „Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.“

V rámci odôvodnenia odvolania Vám odporúčam spomenúť to, že v zmysle zákona o rodine má súd prihliadať nielen na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ale aj na odôvodnené potreby dieťaťa, vývoj životných nákladov a skutočnosť, že výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov.

Z hľadiska dokazovania však aj naďalej (t.j. aj v rámci prípadného odvolacieho konania) zostáva najväčšou prekážkou to, že nedokážete spoľahlivo preukázať príjmy otca dieťaťa, ktorý si, ako sama uvádzate, dokáže privyrábať čiernou prácou na stavbách.

Poplatková povinnosť a trovy konania

Pokiaľ ide o podanie odvolania vo Vašej veci, je na mieste uviesť, že finančné hľadisko nemusí byť prekážkou, nakoľko konanie o zmene výživného pre maloleté dieťa patrí medzi tzv. konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (viď. ustanovenie § 111 písm. c) Civilného mimosporového poriadku).

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, totiž platí, že: „Od poplatku je oslobodené súdne konanie o ustanovení opatrovníka, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, vo veciach osvojenia a o povolenie uzavrieť manželstvo.“

Ako už bolo uvedené, zvýšenie výživného pre maloleté dieťa je konaním vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré patrí do tzv. mimosporovej súdnej agendy. Pritom pre mimosporové konania spravidla platí ohľadom trov konania zásada, že účastníci konania si znášajú vlastné trovy konania. Preto odhliadnuc od výsledku odvolacieho konania by protistrana nemala mať voči Vám nárok na náhradu trov konania.

Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku platí, že: „Účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.“

Podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku platí, že: „Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.“

Záver

Záverom si dovoľujem uviesť, že ak skúsite podať odvolanie, v zásade tým nič nestratíte. Určite sa preto oplatí za zvýšenie výživného pre Vaše maloleté dieťa takpovediac zabojovať a skúsiť to aj v rámci odvolacieho konania. Nie je totiž na mieste, aby súd neprihliadal na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a zohľadňoval jednostranne len pomery povinného rodiča. Na druhej strane súd musí prihliadať na to, aby bol povinný rodič objektívne schopný súdom určené výživné uhrádzať.