Odpoveď: Náhrada za smrť blízkej osoby
Často sa stáva, že pozostalí nemajú skúsenosti alebo vedomosti o tom, či je možné alebo čo je možné požadovať v prípade náhrady za smrť pozostalej osobe. V tomto článku sa budeme zaoberať náhradou za smrť blízkej osoby, pričom si rozoberieme, čo je možné požadovať v súvislosti s náhradou za smrť blízkej osoby, ako sa určuje výška náhrady za smrť blízkej osoby. V tomto článku nájdete aj konkrétne reálne súdne rozhodnutia týkajúce sa náhrady za smrť blízkej osoby. V neposlednom rade sa pozrieme aj na premlčanie práva na náhradu za smrť blízkej osoby.
Smrť blízkej osoby je pre pozostalých a hlavne rodinu nepochybne veľmi traumatizujúca a smutná udalosť. V okamihu, keď niekto svojím neoprávneným konaním spôsobil smrť fyzickej osobe došlo k zásahu na jednu z najdôležitejších hodnôt v spoločnosti. Blízka rodina bezprostredne potom určite nemyslí okamžite na náhradu ujmy v peniazoch. No s odstupom času, vzniká otázka či existuje takáto možnosť. Odpoveď poskytuje § 15 OZ podľa ktorého po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom. Čoho presne sa však môžu pozostalí domáhať na súde? Podľa ustálenej judikatúry slovenských aj českých súdov, konkrétne rozhodnutia NS SR, ide v takomto prípade o neoprávnený zásah práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby. V prípade ak fyzická osoba podá takýto návrh na súd, teda ak podá žalobu, aktívne legitimovaným účastníkom konania je práve pozostalý, teda rodinný príslušník podľa §15 OZ. Pasívne legitimovaným je ten kto svojím neoprávneným konaním zasiahol do práva na ochranu osobnosti. Podľa § 11 OZ. Vysvetlenie toho, prečo ide o zásah do práva na súkromný a rodinný život prináša rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 6Co111/2011, podľa ktorého medzi fyzickými osobami existujú vzájomné sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Právo na súkromie totiž zahŕňa aj právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, najmä v citovej oblasti, aby tak fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Ďalej uviedol, že došlo k neoprávnenému zásahu žalobcu (pozostalého) na rodinný a súkromný život. V takomto prípade nie je morálna satisfakcia postačujúca, a preto ma právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. V ustálenej judikatúre ako aj u odbornej verejnosti panuje názor, že smrť blízkej nemožno nijako vyčísliť peniazmi, a teda neexistuje ani ekvivalentná náhrada. Náhrada nemajetkovej ujmy predstavuje skutočne len určitú satisfakciu, ktorej úlohou je iba do istej miery odškodniť stratu pozostalým, resp. ako uvádza spomínané rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, zmierniť následky neoprávneného zásahu do práva na súkromie a rodinný život. Výška náhrady nemajetkovej ujmy sa líši podľa okolností prípadu. Súdy pri rozhodovaní berú do úvahy niekoľko faktorov, napr. či subjekt, ktorý je zodpovedný za smrť osoby spôsobil smrť úmyselne alebo z nedbanlivosti, do akej miery došlo k narušeniu, resp. zásahu do práva na rodinný a súkromný život (či blízka osoba mala status manžela, potomka, predka alebo viacero súčasne), podľa Krajského súdu v Bratislave má na určenie výšky nemajetkovej ujmy do značnej miery vplyv aj finančná situácia zodpovednej osoby. V neposlednom rade súdy prihliadajú aj na to, či pozostalí neboli „morálne uspokojení“ v podobe odsúdenia páchateľa za trestný čin alebo verejného ospravedlnenia.
Každý človek je podľa prirodzenoprávnej teórie jedinečná a neopakovateľná bytosť, pretože disponuje špecifickými vlastnosťami a schopnosťami. Ako uvádza čl.15 Ústavy SR Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Právo na život patrí bezpochyby spomedzi všetkých ľudských práv medzi tie najvýznamnejšie. Je ultimátnou hodnotou, ktorú sa štáty prijatím medzinárodných dohovorov o ochrane základných práv a slobôd a následnou transformáciou do ústavného systému zaviazali garantovať a ochraňovať pred nezákonnými zásahmi tretích osôb ale aj štátu samotného. Otázkou však je akú hodnotu má ľudský život? Akým spôsobom možno nahradiť obrovskú ujmu a traumu pozostalým?
Podľa Občianskeho zákonníka 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“) konkrétne § 11 má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Dôležitosť práva na život je teda vyjadrená nie len na ústavnej úrovni v podobe čl.15 Ústavy SR ale aj v najvýznamnejšom civilnom kódexe Slovenskej republiky.
NEOPRÁVNENÝ ZÁSAH pri náhrade za smrť blízkej osoby
Nepostačuje však vedieť len to, že fyzická osoba má právo na ochranu, je potrebné vedieť na ochranu pred čím má právo. Odpoveď poskytuje § 13 ods.1 OZ, podľa ktorého má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti. Čo presne však rozumieť pod neoprávneným zásahom? Neoprávneným, resp. protiprávnym zásahom môže byť ako konanie tak aj nekonanie iného subjektu, ktoré je v rozpore s platným právom na území daného štátu a v danom čase. O protiprávny zásah nepôjde vtedy ak iná fyzická osoba plní svoju povinnosť alebo využíva svoje právo. Pojem zásah v našom právnom poriadku definovaný nie je a nie sú dané ani výpočty konkrétnych foriem zásahov. Toto tvrdenie potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (ďalej len „NS SR“) sp.zn. 3Cdo228/2012 . Avšak toto konanie, resp. opomenutie má v zákone vymedzené svoje znaky. Predovšetkým je to už vyššie spomenutá neoprávnenosť takéhoto zásahu. Ďalej je to podľa NS SR schopnosť zásahu mať negatívny dopad na chránené osobnostné práva fyzickej osoby. S konaním alebo nekonaním subjektu sa samozrejme spájajú právne následky, ktoré sú buď v súlade alebo v rozpore s platným právom. V prípade ak subjekt nekoná v súlade s platným právom, rovnako vznikajú právne následky, a teda povinnosť znášať negatívne následky svojho konania/ správania. Vzniká tu teda právna zodpovednosť. V prípade neoprávneného zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby takýto subjekt zodpovedá za vzniknutú ujmu.
UJMA v prípade náhrady za smrť blízkej osoby
Ujma je typický súkromnoprávny inštitút, ktorý zjednodušene povedané predstavuje nejakú stratu na veci alebo práve subjektu. Ujma sa klasicky rozčleňuje na ujmu materiálnu (majetkovú) a nemajetkovú ujmu. V judikatúre aj odbornej literatúre platí názor, že škoda je majetková ujma, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch.(vojčík komentár, s.68). Pôjde teda o poškodenie majetku, zníženie hodnoty majetku, stratu majetkového práva a pod. Na rozdiel od škody, resp. majetkovej ujmy, ujma nemajetková sa nedá úplne presne vyjadriť v peniazoch, pretože nemajetkovú ujmu nemožno nikdy reálne nahradiť. Ide o ujmu, spôsobenú na takých hodnotách, ktoré svojou povahou nepatria do majetkovej sféry. Medzi hodnoty nemajetkovej povahy patria inštitúty vyjadrené v § 11 OZ. Ide najmä o život, zdravie, súkromie, meno, prejavy osobnej povahy (zvukové záznamy, písomnosti, obrazové snímky), výsledky tvorivej duševnej činnosti (autorské diela) a pod. Tieto hodnoty nie je možné peniazmi oceniť, pretože ich nie je možné zmerať alebo jednoznačne určiť ich hodnotu. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí 5 Cdo 265/2009 odôvodnil zaradenie práva na rodinný a súkromný život do nemajetkovej sféry nasledovne „protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva na rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) sféra. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou.
PRIMERANÉ ZADOSŤUČINENIE v prípade smrti blízkej osoby
V prípade ak dôjde zásahu do ktorejkoľvek z vyššie spomenutých hodnôt jedná sa o nemajetkovú ujmu. Podľa § 13 OZ má ako už bolo spomenuté právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti. Má však aj právo aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Na to aby mala osoba, ktorej bola spôsobená ujma nárok na primerané zadosťučinenie, musí existovať bezprostredný vzťah medzi neoprávneným konaním (zásahom) subjektu a škodlivým následkom (kauzálny nexus), v tomto prípade spôsobenou nemajetkovou ujmou. Primeraným zadosťučinením sa rozumie určitá morálna satisfakcia, napr. verejné ospravedlnenie, či odsúdenie v trestnom konaní, no podľa právneho názoru NS SR sú zásah do osobnostných práv a následná ujma najmä na živote, zdraví, súkromí a dôstojnosti natoľko traumatizujúce, že morálna satisfakcia určite nebude postačujúca. V súkromnom práve je často používanou sankciou navrátenie veci do pôvodného stavu, čo rovnako ako v prípade morálnej satisfakcie zrejme v prípade smrti blízkej osoby alebo iného neoprávneného zásahu na hodnôt podľa § 11 OZ nebude stačiť. Jediným možným zadosťučinením je podľa ustálenej judikatúry satisfakcia v podobe náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Túto možnosť pripúšťa § 13 ods.2 OZ, podľa ktorého ak by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom súd prihliadne na závažnosť ujmy a okolnosti , za ktorých k zásahu do práva došlo.
V predchádzajúcej časti sme rozobrali základné pojmy a inštitúty, ktoré sú nevyhnutné pre ďalšiu, analýzu problému. V nasledujúcej časti sa budeme venovať konkrétne smrti blízkej osoby a možnosti náhrady za jej smrť.
Konkrétne príklady náhrady za smrť blízkej osoby
V tejto časti sa pokúsime priniesť niekoľko príkladov rozhodovania slovenských a českých súdov v oblasti výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Neuvádzame všetky podrobnosti prípadov len základné okolnosti, nakoľko účelom je skutočne len načrtnúť spôsob určovania výšky nemajetkovej ujmy.
1. NS SR: 3 Cdo 228/2012
§ kolízia nákladného auta a osobného auta
§ Vodič nákladného auta, ktorý bol zamestnancom žalovanej a podľa zistení súdu porušil dopravné predpisy, následkom čoho bola zrážka s osobným autom.
§ V osobnom aute zahynula manželka odporcu, syn odporcu a sám odporca bol značne poranený.
§ Prvostupňový súd skonštatoval, že išlo o značný zásah do práva na rodinný a súkromný život, pretože následkom zrážky zomrela súčasne manželka aj syn odporcu, čo mu spôsobilo nesmiernu traumu. Podľa súdu išlo o násilné pretrhnutie citových väzieb.
§ priznaná náhrada za smrť blízkej osoby - nemajetkovej ujmy:
23 000,-€. (otec, resp. manžel)
2. Rozsudok Vrchního soudu v Olomouci 1 Co 87/2004
§ dopravná nehoda, pri ktorej zomrela dcéra žalobkyne
§ v psychike matky (žalobkyne) sa prejavili zmeny- psychicky sa zrútila a bola liečená
§ nedbanlivosť- neprispôsobenie rýchlosti jazdy schopnostiam a mokrému povrchu vozovky
§ ľútosť a ospravedlnenie žalovaného (študent VŠ)
§ priznaná náhrada za smrť blízkej osoby - nemajetkovej ujmy:
300.000,-Kč (matka)
3. Rozsudok Vrchního soudu v Praze 1 Co 146/2010
§ dopravná nehoda, pri ktorej zomreli 2 osoby-manželia
§ zavinenie z nedbanlivosti
§ žalovaná bola tiež zranená + postraumatický šok
§ žalovaný prejavil sústrasť a zároveň zaslal 50.000,-Kč na účet verejnej zbierky určenej deťom
§ morálne zadosťučinenie v podobe odsúdenia v trestnom konaní
§ nižšia intenzita vzťahov u otca zosnulého
§ priznaná náhrada za smrť blízkej osoby - nemajetkovej ujmy:
500.000,-Kč( dieťa)
500.000,-Kč (dieťa)
500.000,-Kč (dieťa)
200.000,-Kč (otec zosnulej ženy)
200.000,-Kč (matka zosnulej ženy)
50.000,-Kč (otec zosnulého)
4. Usnesenie Ústavního soudu zo dňa 20. 5. 2002, sp. zn. IV. ÚS 315/01
§ pád oceľového závesného nosníka zo strechy domu pri stavebných úpravách, pri ktorom zomrelo cca 1 ročné dieťa a zároveň bola zranená jeho stará matka
§ nepochopiteľné a bezohľadné konanie osôb na stavbe, ktoré viedlo k danej udalosti
§ priznaná náhrada za smrť blízkej osoby - nemajetkovej ujmy:
350.000,-Kč (matka)
250.000,-Kč (otec)
100.000,-Kč (stará matka - invalidita v dôsledku udalosti)
80.000,-Kč (starý otec)
5. Rozsudok Vrchního soudu v Praze ze dne 2. 10. 2012, sp. zn. 1 Co 161/2012
§ poškodenie zdravia dieťaťa v súvislosti so zanedbaním zdravotnej starostlivosti pri pôrode a následné úmrtie dieťaťa 2 roky po narodení
§ žalovaná zachránila po pôrodných komplikáciách život žalobkyni
§ priznaná náhrada za smrť blízkej osoby - nemajetkovej ujmy:
300.000,-Kč (matka)
6. Rozsudok Krajského soudu v Ústí nad Labem ze dne 11. 5. 2012, sp. zn. 4 C 53/2002
§ pracovný úraz v bani
§ súd prihliadal na vek neplnoletých žalobcov
§ hmotná a existenčná nezávislosť na otcovi, resp. manželovi
§ finančné plnenie v prospech manželky
§ uspokojenie nárokov na náhradu materiálnej škody (poisťovňa)
§ nezavinené porušenie právnych povinností žalovaným
§ priznaná náhrada za smrť blízkej osoby - nemajetkovej ujmy:
100.000,-Kč (manželka)
100.000,-Kč (syn)
100.000,-Kč (dcéra)
100.000,-Kč (matka)
7. Rozsudok Krajského soudu v Ústí nad Labem ze dne 20. 3. 2009, sp. zn. 34 C 206/2007 (ve spojení s rozsudkem Vrchního soudu v Praze ze dne 27. 3. 2012, sp. zn. 3 Co 102/2011)
§ Úmyselné a násilné usmrtenie otca žalobcu
§ nízky vek žalobcu pri strate otca
§ úmyselné protiprávne konanie žalovaných
§ absencia ospravedlnenia či vyjadrenia ľútosti
§ morálne zadosťučinenie v podobe trestného postihu žalovaných
§ priznaná náhrada za smrť blízkej osoby - nemajetkovej ujmy:
240.000,-Kč (syn)
8. Rozsudok Vrchního soudu v Praze ze dne 20. 1. 2009, sp. zn. 1 Co 318/2008
§ zámena podaných liekov, následkom čoho zomrel manžel žalobkyne,
§ manželka značne zasiahnutá stratou
§ správanie žalovanej po smrti manžela žalobkyne- odmietla povedať pravdu a poskytnúť zdravotnú dokumentáciu
§ priznaná náhrada za smrť blízkej osoby - nemajetkovej ujmy:
300.000,-Kč (manželka)
Zodpovednosť fyzickej alebo právnickej osoby pri náhrade za smrť blízkej osoby
Nemenej dôležitou otázkou pri uplatňovaní práva na náhradu nemajetkovej ujmy je otázka zodpovednosti za spôsobenie tejto ujmy. Je potrebné vedieť, kto je pasívne legitimovaný t.j. voči komu bude smerovať návrh v konaní na súde. Podľa platného práva SR platí, že fyzická osoba je deliktuálne spôsobilá, čiže spôsobilá na protiprávne konanie dosiahnutím 14 roku života v trestných veciach a 15 roku života v oblasti správneho práva. Ak sa teda fyzická osoba dopustí protiprávneho konania a spĺňa zákonom stanovené podmienky deliktuálnej spôsobilosti je zodpovedná za následky svojich činov, resp. tohto konania. Čo však robiť v prípade, že sa protiprávneho konania dopustila právnická osoba? Právnická osoba má taktiež právnu subjektivitu. Tá jej v podmienkach Slovenskej republiky vzniká dňom zápisu do Obchodného registra SR, čo je okamih vzniku právnickej osoby. Týmto dňom právnickej osobe nevzniká len spôsobilosť na právne úkony, ale aj spôsobilosť byť zodpovedná za následky svojho protiprávneho konania, t.j. deliktuálna spôsobilosť. Keďže právnická osoba je umelý subjekt vytvorený právnym poriadkom, v jej mene musí vystupovať, resp. konať poverená osoba, nazývaná aj štatutár, či štatutárny orgán. Táto osoba v mene právnickej osoby prejavuje vôľu. Často vznikala otázka či je v prípade porušenia platného práva zodpovedná konkrétna fyzická osoba poverená právnickou osobou, resp. jej štatutárom alebo samotný štatutár. V rozhodovacej praxi súdov sa ustálil jednotne zastávaný názor, že pôvodcom zásahu môže byť nielen fyzická osoba, ale aj právnická osoba. Podľa NS SR je potrebné vyriešiť otázku, či konanie tejto fyzickej osoby je zásahom, za ktorý nesie zodpovednosť ona sama (bezprostredne konajúca fyzická osoba) alebo táto právnická osoba. Následne Najvyšší súd SR, ktorý vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Analogicky (§ 853 Občianskeho zákonníka v spojení s § 420 ods. 2 tohto zákonníka), pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou. To znamená, že osoby, ktoré boli v rámci pracovnoprávneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu poverené právnickou osobou na výkon určitej činnosti, nezodpovedajú za vzniknutú škodu. Naopak zodpovedá za ňu právnická osoba. Takto poverené osoby sú však podľa tohto výroku súdu zodpovedné podľa pracovnoprávnych predpisov. NS SR sa jednoznačne vyjadril aj k tomu, či sa táto zodpovednosť vzťahuje aj na spôsobenú nemajetkovú ujmu, a to nasledovne:podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri určení subjektu zodpovedného za zásah do osobnostných práv, ktorý bol spôsobený prevádzkou dopravných prostriedkov. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že tak, ako podľa okolností konkrétneho prípadu zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla prevádzkovateľ vozidla poškodenému, zodpovedá tento prevádzkovateľ (aj) za nemajetkovú ujmu spôsobenú na chránených osobnostných právach fyzickej osobe. Z uvedeného teda vyplýva, že za spôsobenú nemajetkovú ujmu môže byť zodpovedná tak fyzická ako aj právnická osoba.
PREMLČANIE v prípade náhrady za smrť blízkej osoby
Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je veľmi dôležitým faktorom tzv. plynutie času. Všeobecne platí, že práva nie sú vymáhateľné donekonečna. Dostávame sa k otázke vzťahu premlčania a uplatnenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Podľa § 101 OZ je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Čiže dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. Vo všeobecnosti platí, že premlčaním právo oprávneného subjektu nezaniká, len sa oslabuje. To znamená, že v prípade konania pred štátnym orgánom vo veci, ktorá je premlčaná môže povinný subjekt vzniesť námietku premlčania tento orgán konanie zastaví, pretože právo je nevymáhateľné. Povinný subjekt však môže voči oprávnenému splniť svoju povinnosť dobrovoľne, vo forme tzv. naturálnej obligácie.
Súdna prax sa stretáva aj sa nárokmi pozostalých, ktorý žiadajú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch po uplynutí premlčacej lehoty. Vychádzajú pritom s domnienky, že premlčaniu nepodliehajú osobnostné práva a tým nepodlieha premlčaniu ani právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Tento problém však objasnil Najvyšší súd SR ale taktiež aj iné slovenské a české súdy pri rozhodovaní takýchto prípadov. Krajského súdu v Košiciach v odôvodnení vysvetlil, že aj keď ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, ktoré režimu premlčania nepodliehajú, jeho vyjadrenie v peniazoch spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote (§ 101 OZ).Podobne odôvodnil svoje rozhodnutie aj Vrchní soud v Olomouci sp. zn. 1 Co 63/2003 zo dňa 17. februára 2004, t.j.že ide o právo, ktoré sa premlčuje, keďže ide o majetkový nárok, ktorý sa odvíja od osobnostného nepremlčateľného práva.Nejvyšší soud ČR v rozhodnutí sp. zn. 31 Cdo 3161/2008 zasa uviedol, že je to obsah nároku, nie predmet jeho ochrany, čo je pre povahu nároku určujúce, či sa uplatní všeobecný právny inštitút premlčania oslabujúci jeho vymáhateľnosť.Túto problematiku môžeme uzavrieť jednoznačným výrokom NS SR, ktorý len potvrdzuje vyššie spomenuté rozhodnutia, a síce, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako jeden z relatívne samostatných prostriedkov ochrany osobnosti fyzickej osoby, právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje.
ZDROJE
Zákon č. 40/1964 Zb. § 11-16
Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.09.2013 3 Cdo 228/2012
Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 27.11.2012 2 Cdo 194/2011
Občiansky zákonník – Stručný komentár. Bratislava. IURA EDITION, 2008, s.68 (Vojčík, Peter a kol.)
(http://www.cak.cz/assets/pro-koncipienty/vzdelavani/vyse-nahrady-nemajetkove-ujmy-za-ztratu-osoby-blizke-cestou-ochrany-osobnosti.pdf)
(http://www.najpravo.sk/rady-a-vzory/rady-prekazdeho/i/nahrada-imaterialnej-ujmy-sposobenej-pozostalym-usmrtenim-blizkej-osoby.html)
Projekt podporili:
