Dobrý deň, vo vami uvedenom prípade platí § 30 ods. 2 Zákona o pohrebníctve :

"Ak do 96 hodín od úmrtia nikto nezabezpečí pochovanie alebo ak sa nezistila totožnosť mŕtveho do siedmich dní od úmrtia, pochovanie zabezpečí obec, na ktorej území došlo k úmrtiu; ak nie je známe miesto úmrtia, pochovanie zabezpečí obec, v ktorej katastrálnom území sa ľudské pozostatky našli."

Ak brat nemá žiadny majetok, ktorý by bol predmetom dedenia a teda dedičské konanie by bolo zastavené, nik od vás ako od bratovho súrodenca nemôže vymáhať náklady na pohreb.

Dobrý deň,
v otázke uvádzate, že dedičské konanie dosiaľ nebolo. Vo veci odporúčam kontaktovať prísl. okresný súd podľa miesta trvalého bydliska otca v čase úmrtia a zistiť meno notára, ktorému bol spis pridelený. Následne písomne kontaktujte notára.

V otázke uvádzate, že pred úmrtím otca všetky jeho majetky /zrejme nehnuteľnosti/ boli prepísané na vašu sestru /usudzujeme, že na základe darovacej zmluvy/. Sestra pritom vybavovala pohreb a financovala aj pomník pre otca.

V otázke uvádzate, že otec nevlastnil ku dňu úmrtia žiadny majetok, ktorý by mohol byť predmetom dedenia. Ak by došlo k takej situácii, potom notár dedičské konanie zastaví a prípadný nepatrný majetok /napr. dôchodok na bankovom účte/ súd vydá osobe, ktorá obstarala pohreb a dedičské konanie bude zastavené /§ 188 Civil. mimosporového poriadku/.

Pokiaľ ide o náklady na pohreb, tu platí ust. § 470 Obč. zákonníka :

Dobrý deň,
zamestnávateľ nepostupoval správne, lebo v tomto prípade platí ust. §  141 ods. 2 písm d/ bod. 2, podľa ktorého máte nárok na pracovné voľno v rozsahu dvoch dní  a to na "pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohreb na pohrebe rodiča  a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb."

Definícia pojmu blízkej osoby v tomto prípade nie je dôležitá /upravuje ust. § 116  Obč. zákonníka/ keďže vo vašom prípade ide o vzťah syn - otec, kde ustanovenie vyššie uvedeného § 141 Zákonníka práce je jasné. V zmysle ust. zákonníka práce vám za uvedené dva dni náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku /§ 141 ods. 7  Zákonníka práce/.

Dobrý deň, z otázky usudzujeme, že dedičské konanie po vašej nebohej dcére ako poručiteľke ešte nebolo.

Vo veci odporúčam vzhľadom na okolnosť, že ste hradili náklady spojené s pohrebom, prihlási svoju pohľadávku do dedičského konania. Ktorému notárovi bol dedičský spis pridelený môžete zistiť na okresnom súde podľa miesta hlásenia trvalého pobytu dcéry /obec/ a tak zistíte meno notára, ktorého následne kontaktujte písomne dopor. listom aj s dokladmi o pohrebe /pošlite len kópie dokladov, originály predložíte na dedičskom konaní/. Keďže dcéra bola vydatá aj keď ju manžel z domu vyhodil, a mala aj syna, manžel a syn dcéry budú zákonnými dedičmi v zmysle ust. § 473 Obč. zákonníka /nei ej podstatné to, že manžel dcéru vyhodil z domu/. Vy ako matka a obstarávateľ pohrebu nie ste povinnná uhrádzať žiadne dlhy dcéry, prípadne jej manžela. V dedičskom konaní si preto uplatnite náklady spojené s pohrebom dcéry.

Dobrý deň, ďakujeme za otázku.

Z otázky predpokladáme, že otec žije a nie ste s ním v kontakte cca 14 rokov.

Pokiaľ ide o zariadenie pohrebu, žiadny zákon Vám ako dcére Vášho otca neprikazuje, že ste povinná zariadiť a uhradiť náklady spojené s pohrebom.  Nevieme, či je ste v kontakte s osobami, ktoré žijú s Vašim otcom /napr. Vaši súrodenci/, resp. oni poznajú Vašu adresu,  čo uvádzame z dôvodu, že ak by došlo k úmrtiu otca mohli by Vás požiadať, aby ste zabezpečili pohreb resp. prispeli na jeho úhradu. To však rovnako nie ste povinná. 

Ak by došlo k úmrtiu otca, potom pre dedenie podľa zákona platí, že dedičom by ste boli Vy ako dedič v 1. skupine zákonných dedičov. Dedičstvo však máte právo odmietnúť alebo sa dedičstva vzdať v prospech iného dediča/-čov. Pokiaľ ide o pohrebné náklady, platí ust. §  470 Obč. zákonníka :

Dobrý deň, z Vami položenej otázky usudzujeme, že dedičské konanie nebolo. Ďalej z otázky usudzujeme resp. z tejto vyplýva, že Váš otec mal zrejme aj byt, keďže v otázke uvádzate, že jeho sestra je v Bratislave a všetko pripravuje/.
Nevieme aký majetok bude predmetom dedenia, ale pokiaľ by malo ísť o nehnuteľnosť - zariadený byt, potom odporúčame nechať sa zastupovať advokátom a žiadať zabezpečenie dedičstva a zapečatenie bytu. Veci, ktoré uvádzate v otázke /zbierky/, tieto budete musieť vedieť preukázať.

Platí tu ust. § 180 Civil. mimospor. poriadku :

Pokiaľ ide o pohrebné náklady, tu platí ust. § 470 Obč. zákonníka :

Zákon hovorí o primeraných nákladoch spojených s pohrebom /napr. zriadenie pohrebného miesta a náhrobku, primerané náklady spojené s poslednou rozlúčkou ako posedenie pre pozostalých/, pričom výška nákladov sa posudzuje aj vzhľadom k tomu, aká cena toho čo bude predmetom dedenia, spoločenské postavenie otca, miestne podmienky. Uvádzame, že náklady na výzdobu počas pohrebu /napr. kytice a vence/ sa neposudzujú ako náklady spojené s pohrebom, ale ako dar pre poručiteľa od pozostalých. Náklady spojené s pohrebom musí obstarávateľ pohrebu uplatniť v dedičskom konaní a tieto aj riadne preukázať dokladmi. Pokiaľ nie je dedičské konanie ukončené, nič sestrám svojho otca neuhradzujte. Nevieme z otázky čo bude predmetom dedenia, ale pokiaľ by ste nič nezdedili, potom nie ste povinná hradiť primerané náklady spojené s pohrebom.

Ktorému notárovi bol spis pridelený viete zistiť tak, že budete kontaktovať informačné centrum príslušného okresného súdu miesta trvalého bydliska otca ako poručiteľa a zistíte meno notára. Následne môžete kontaktovať notára. Keďže Vy ste dcérou poručiteľa, potom v zmysle ust. § Obč. zákonníka ste aj jediným dedičom po Vašom otcovi.

Z otázky vyplýva, že ste v zahraničí, preto odporúčam kontaktovať advokáta, aby Vás v dedičskom konaní zastupoval.

Dobrý deň, práve dnes sme odpovedali na podobnú otázku týkajúcu sa pohrebných nákladov  Nevieme z akého dôvodu si manželka poručiteľa neuplatnila primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa v rámci dedič. konania. Platí však ust. § 470 Obč. zákonníka :

Dobrý deň,
vo vašom prípade platí ust. § 470 Obč. zákonníka :

Z uvedeného ustanovenia vyplýva rozsah zodpovednosti dedičov za primerané náklady spojené s pohrebom. Nevieme z akého dôvodu priateľa vášho otca si neuplatnila v dedičskom konaní primerané náklady spojené s pohrebom. i keď to nie je právna povinnosť. Primeranosťou pohrebných nákladov sa rozumie, že tieto majú byť primerané vzhľadom k majetku poručiteľa, ktorý je predmetom dedenia, jeho spoločenskému postaveniu, ako aj zvyklostiam v určitej územnej oblasti. Nevieme v akom rozsahu a aký druh pohrebných nákladov si priateľka vášho otca uplatňuje. Pokiaľ ona však nebola dedičom, potom nie je povinná predmetné primerané náklady spojené s pohrebom znášať v žiadnej sume.

Citujme z rozs. OS Poprad sp. zn. 20C/186/2011 :  
"Za náklady spojené s pohrebom sa považujú najmä: a/ náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu, b/ náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov, účtovaných pohrebnou službou, c/ cintorínske poplatky, d/ náklady na zriadenie pomníka, alebo náhrobnej tabule a e/ náklady na úpravu hrobu."

Do primeraných nákladov spojených s pohrebom možno započítať aj náklady spojené s pohostením po pohrebe/kar/, stretli sme sa s prípadom, kedy notár neuznal náklady na alkohol, ktoré boli v neprimeranej výške vzhľadom k cene ostatného pohostenia, ďalej odmietol náklady na zriadenie pomníka pre pozostalého v rozsahu dvojhrobu a pod. Všetko nad rámec primeranosti musí znášať objednávateľ pohrebu.

Vzhľadom na uvedené odporúčame krátku dohodu o úhrade primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa samozrejme s predložením všetkých dokladov s ztým záverom, že žiadne iné náklady si obejdnávateľa pohrebu neuplatňuje. Peniaze odporúčame previesť na bankový účet objednávateľky pohrebu.

Ak sa chcete dohodnúť na úhrade predmetných pohreb. nákladov, žiadajte od priateľky vášho otca všetky doklady, ktorých náhradu si chce od vás uplatniť, resp. nie ste povinný uhradiť všetky náklady ak nevyhovujú podmienkam primeranosti a nad rozsah ceny podielu na zdedenom majetku.

Dobrý deň,
Zákonník práce uvádza v ust. § 35 nasledovné :

"Smrť zamestnanca
(1) Ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet.
(2) Peňažné nároky zamestnávateľa zanikajú smrťou zamestnanca s výnimkou nárokov, o ktorých sa právoplatne rozhodlo alebo ktoré zamestnanec pred svojou smrťou písomne uznal čo do dôvodu aj sumy, a nárokov na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo stratou predmetov zverených zamestnancovi na písomné potvrdenie."

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že nevyplatená mzda za obdobie pred úmrtím, prípadné odmeny, bonusy podľa prac. zmluvy, resp. kolektívnej zmluvy, vrátane nevyčerpanej dovolenky, prechádzajú´smrťou zamestnanca postupne na manžela/manželku, deti a rodičov zamestnanca, ak s ním žili v čase smrti v spoločnej domácnosti. Predmetom dedenia tieto sumy do výšky 4 násobku priemerného mesačného zárobku nie sú a majú byť vyplatené zamestnávateľom priamo vyššie uvedeným osobám v uvedenom poradí.

Pokiaľ ide o príspevok na pohreb a prípadnú podporu rodiny, v tejto veci by bolo dobré poznať kolekt. zmluvu zamestnávateľa, prípadne smernicu alebo zásady použitia sociálneho fondu podľa ust. zák. č. 152/1994 Z. z. a s konkrétnou žiadosťou sa obrátiť priamo na zamestnávateľa.

Podľa ust. § 7 zákona o sociálnom fonde platí :

"Použitie fondu
(1) Zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom z fondu príspevok na
a) stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,
b) dopravu do zamestnania a späť,
c) účasť na kultúrnych a športových podujatiach,
d) rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily,
e) rekreácie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,
f) zdravotnú starostlivosť,
g) sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky,
h) doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu,7)
i) servisné poukážky7a) alebo na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom,7b)
j) ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov."

Dobrý deň, 

podľa § 30 ods. 2 zákona o pohrebníctve platí, že "ak do 96 hodín od úmrtia nikto nezabezpečí pochovanie alebo ak sa nezistila totožnosť mŕtveho do siedmich dní od úmrtia, pochovanie zabezpečí obec, na ktorej území došlo k úmrtiu; ak nie je známe miesto úmrtia, pochovanie zabezpečí obec, v ktorej katastrálnom území sa ľudské pozostatky našli."

V prípade, že dôjde k dedeniu, obec môže žiadať úhradu pohrebných nákladov od osoby, ktorá bude dedičom, nie však priamo v dedičskom konaní, ale po skončení dedič. konania. Uplatnenie pohreb. nákladov obcou v dedič. konaní nie je vylúčené.

Len pre vysvetlenie  uvádzame, že do dedičského konania prihlasujú svoje pohľadávky veritelia, ktoré majú voči poručiteľovi /nebohému/, pohrebné náklady medzi ne nepatria, lebo vznikli až po smrti poručiteľa /nebohého/ a tento za pohrebné náklady nemôže niesť žiadnu zodpovednosť, preto môže obec vymáhať pohrebné náklady od dediča/-ov. 

Podľa ust. § 470 Obč. zákonníka platí :

"(1) Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou."