Dobrý deň. Zo zadanej otázky usudzujem, že ide o byt, ktorý bol v BSM, pričom tento zrejme užíva len jeden z manželov. Ďalej predpokladám, že od rozvodu už uplynulo 10 alebo viac rokov.

Tu treba povedať, že ak byt patriaci do BSM nebol vyporiadaný do troch rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode, tento sa stal predmetom spoluvlastníctva oboch bývalých manželov, pričom podiely oboch manželov sú rovnaké a predstavujú 1/2 k celku (k tomu bližšie v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka).

Vzhľadom na to, že byt je priamo zo zákona predmetom spoluvlastníckeho práva, z pohľadu vydržania by podľa mňa najväčšiu prekážku predstavovalo to, že asi za daných okolností nemohol byť domnelý vydržiteľ dobromyseľný v tom, že mu byt patrí celý.

Dobrý deň,
vo Vami uvedenom prípade máte niekoľko možností : 

1./  Zakázať oprávnenému z vecného bremena akékoľvek zásahy do nehnuteľnosti. Nevieme na základe čoho rekonštrukčné práce vykonával, keďže k niektorým prácam sa vyžaduje ohlásenie stav. úradu prípadne stavebné povolenie. Pokiaľ ide o úhradu faktúr, odporúčame oprávnenému z vecného bremena oznámiť, aby písomne oznámil na základe čoho vykonával rek. práce, keďže Vaše povolenie nemal. 
Podľa ust. § 151n/ ods. 3 Obč. zákonníka platí :
"Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania."

Z uvedeného zák. ustanovenia nevyplýva, že by oprávnený z vecného bremena mohol svojvoľne bez vedomia vlastníka zasahovať do nehnuteľnosti. Otázka úhrady požadovaných nákladov z faktúry bude závisieť od druhu a rozsahu vykonaných prác. Poznamenávame, že ako to aj vyplýva z uvedeného ustanovenia, že aj oprávnený z vecného bremena je povinný znášať primerané náklady na zachovanie a opravy nehnuteľnosti.  Ak by aj Váš manžel užíval RD (neužíva), musel by znášaj náklady aj on.
2./ Váš manžel ako vlastník RD musí vyzvať oprávneného z vecného bremena, ako aj cudzie osoby v RD, aby sa z RD odsťahovali, keďže nemajú jeho povolenie v RD bývať; v prípade, že k odsťahovaniu nedôjde, podať návrh na  súd na vypratanie RD.
3./ Podať návrh na súd na zrušenie vecného bremena resp. na jeho obmedzenie na užívanie len niektorých miestností v RD aj z dôvodu odchodu svokry z RD a nasťahovania cudzích osôb bez súhlasu vlastníka RD. Prípadne časť RD dať do nájmu tretej osobe.
4./ Predať nehnuteľnosť aj s vecným bremenom, prípadne prenajať RD.
5./ Dohodnúť sa na zrušení vecného bremena a poskytnúť primeranú náhradu /byt do nájmu a pod./

Nepoznáme konkrétne okolnosti Vášho prípadu, preto odporúčame kontaktovať advokáta.
 

Dobrý deň, 
nevieme na základe čoho užíva dom priateľka Vášho svokra, otázkou je prečo tam nebýva aj svokra a prečo nebývajú spolu. Ale to už je vec vzťahová, ktorú musia riešiť svokor a svokra. To je len naša poznámka na úvod.

Poznamenávame, že aj keď priateľka Vášho svokra užíva dom na základe súhlasu svokra, k vydržaniu dôjsť nemôže, keďže dom je vo vlastníctve Vášho manžela a tento skutkový stav je známy z verejne dostupných informácií /kataster portál, kde ako vlastník je vedený Váš manžel/ a teda priateľka Vášho svokra nemôže nadobudnúť vlastnícke právo k domu vydržaním.
Keďže svokor užíva RD len z titulu vecného bremena, nie je oprávnený poskytovať bývanie v dome inej osobe, lebo on nie je vlastníkom RD.
Riešenie vo veci je také, aby ste požiadali priateľku Vášho svokra, aby opustila RD, keďže nemá súhlas vlastníka nehnuteľnosti a o tejto skutočnosti informovali aj svokra. Ak k vyprataniu nedôjde, môžete podať návrh na súd na vypratanie RD a súčasne návrh na zrušenie vecného bremena vo vzťahu ku svokrovi v zmysle ust. § 151p/ Obč. zákonníka :
"Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie."

Žalobu na súd musí teda podať Váš manžel.
 

Dobrý deň,

ak máte na mysli možnosť vydržať spoluvlastnícky podiel týchto osôb, o ktorých predpokladáte, že už nežijú v takom prípade si dovoľujem uviesť, že podľa môjho názoru nespĺňate jednu zo základných zákonných podmienok a síce, dobromyseľnú držbu. Podmienkou vydržania je, že počas zákonom stanovenej doby (pri nehnuteľnostiach 10 rokov) máte v držbe nehnuteľnosť avšak s tým pocitom a vedomím, že ste jej vlastníkom. Akonáhle vznikne pochybnosť o tom, že nie ste vlastníkom a že nehnuteľnosť patrí inej osobe, už nemôžete nadobudnúť vec vydržaním.

Ak chcete nehnuteľnosť predať, potom tak musíte urobiť všetci spoločne, avšak rozumiem, že v tejto situácii to nie je jednoduché. Odporúčam zaslať list na poslednú známu adresu a informovať ich, resp. ich potomkov o vôli predať nehnuteľnosť. Takto sa môžete dozvedieť aspoň o potomkoch a regulérne previesť nehnuteľnosť. Ak by ste to totiž urobili bez prípadných spoluvlastníkov (dedičov) potom by mohli v budúcnosti namietať prevod a domáhať sa určenia vlastníckeho práva.

Dobrý deň, podmienka dobromyseľnosti držby pre vydržanie znamená, že máte opodstatnený dôvod domnievať sa, že Vám predmet držby (rodinný dom) vlastnícky patrí. To je však vylúčené, nakoľko máte vedomosť, že podielovými spoluvlastníkmi domu sú aj iné osoby. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa prihliada aj na to, či a do akej miery niektorý z podielových spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú vec investíciami. Pre stanovenie možných nárokov, ktoré Vám v súvislosti s investíciami vznikli, je nevyhnutné oboznámiť sa so všetkými okolnosťami, teda najmä, kedy boli vynaložené, na aký účel a či so súhlasom resp. vedomým ostatných spoluvlastníkov. V závislosti od druhu a okolností sa niektoré nároky z investícii do spoločnej veci premlčujú v dvojročnej resp. trojročnej premlčacej lehote, pričom iné nároky sa uplatňujú pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.